Dôležitým bodom oživenia hospodárstva je reštrukturalizácia a následná privatizácia bankového sektora, ktorá zlepší aj možnosť úverovania podnikateľskej sféry. Finančné náklady spojené s privatizáciou bánk by sa mali pohybovať vo výške 100 mld. Sk, takže dôležitosť a nevyhnutnosť tohto kroku pocíti aj občan platením svojich daní.
Rok začiatku reštrukturalizácie Nové vedenie VÚB na začiatku roka 1999 počítalo s plánom reštrukturalizácie až do úplnej privatizácie banky strategickým investorom s pomocou štátu i FNM. Viceprezident Ivan Mikloš tvrdí, že veľké komerčné banky spadajúce pod štátnu kontrolu boli podriadené politickým záujmom, čím sa stali finančne slabými. Vzniká potreba zmeny nekvalitných zákonov a legislatívy vzhľadom na obmedzenú vymáhateľnosť pohľadávok. Jesenné zasadnutie parlamentu sa nieslo v pomerne napätej atmosfére vzhľadom na novelu zákona o veľkej privatizácii. Do rozporu sa dostal vládny návrh o zrušení kategórie strategických podnikov a postoj SDĽ, ktorý bol opačného charakteru. V prípade VÚB a Slovenskej sporiteľne (SLSP) SDĽ požaduje 34%-nú účasť štátu. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši argumentoval tvrdením, že riešenie bankovej sféry si vyžaduje systematické kroky, pričom situácia v SLSP je iná, ako vo VÚB, pretože je viazaná osobitným vzťahom ku vkladom občanov. Štát koncom roka navýšil základné imanie i svoj podiel vo VÚB a tak splnil požiadavku prezidenta VÚB L. Vaškoviča o poskytnutí štátnej pomoci. Hospodárenie sa však, podobne ako v SLSP, končí stratou. Významný problém však spočíva v legislatívnej úprave pri ozdravovaní bánk – v zákone o konkurze a vyrovnaní, ktorého nová podoba bola žiadúca a nevyhnutná už od nového roka.
Rok 2000 je pre slovenské bankovníctvo prelomovým. Ekonomika sa orientuje na vyplácanie dlhopisov, reštrukturalizáciu podnikovej sféry a privatizáciu bánk. Nedávno sa uskutočnila ďalšia misia expertov Svetovej banky v SR. Podľa nich by sa privatizácia VÚB a SLSP mala jednoznačne urýchliť a skončiť do konca tohto roka, v prípade Investičnej a rozvojovej banky by termín mal byť ešte kratší. Ministerka financií Brigita Schmögnerová zdôraznila potrebu dôvery MMF pre získanie pôžičky na vykrytie nákladov spojených s ozdravením bánk. Kritika misie odznela na adresu slovenského súdnictva pre jeho pomalosť v rozhodovacích procesoch, ktoré by mali predstavovať inštitucionálnu podporu pri aplikácii bankrotového systému.
Privatizačné percentá Postup privatizácie VÚB a SLSP je po zasadnutí vlády zo 16. februára t.r. viac menej jasný. V prípade VÚB vláda súhlasila s privatizáciou celého 84,54% balíka akcií. V prípade SLSP sú známe dve možné alternatívy – štát predá celý podiel vo výške 87,18% alebo predmetom predaja bude len 63,83% akcií s predkupným právom vo výške 23,33%. Zmena nastala v zmýšľaní ľavičiarov, keď v súvislosti so SLSP mal byť podľa nich predmetom predaja len menšinový podiel. Súčasná alternatíva sa však vzhľadom na riziko nezáujmu investorov zdá byť prijateľnejšia, keďže v nezávideniahodnej situácii bánk je cenný záujem každého významného investora. Potenciálny investor sa bude zaujímať o adaptáciu rozvojových programov a nemá záujem riešiť predchádzajúce problémy, ktoré ich brzdia. V prípade VÚB a SLSP sú to úvery. Vláda síce rozhodla o presune zlých úverov do Slovenskej konsolidačnej a Komerčnej banky Bratislava, ale pohľadávky z úverov by sa mali aj napriek tomu pohybovať vo výške už spomenutých 20%.
Najdôležitejšia je skutočnosť, že privatizácia bánk nebude úspešná bez efektívneho reštrukturalizačného programu. Rozumná privatizácia má v súčasnosti prednosť pred prípadným zbohatnutím z nej. Vláda si uvedomuje, že prilákaťinvestorov nebude ľahké a s prípadnými ziskami z privatizácie sa už fakticky nepočíta. Slová premiéra hovoria za všetko: „Premeškali sme čas, keď sme mohli predať banky tak, že by sme boli mohli na nich zarobiť.“ O tom, kedy nastal v časovom horizonte zlom, sa premiér nevyjadril.
Autorka (1977) je študentka Ekonomickej univerzity v Bratislave
