Vynovené námestie v Brezne zíva prázdnotou, iba pod stromami sa pred horúcim slnkom skrylo niekoľko turistov. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa tu mal o dve hodiny uskutočniť míting. Dokonca ani nástenka určená na informácie politických strán. „Vaše správne rozhodnutie,“ čítame na plagátiku PSNS, kde ktosi Jánovi Slotovi prikreslil prasačí rypák. ,,Naše slovo platí,“ tvrdia svorne Ján Budaj, Ludo Kaník a Ján Langoš pod značkou DS+DU, hoci vo volebnom registri figuruje iba Demokratická strana. Na ďalšom letáčiku nájdeme prinajmenšom tri lži: „Rok 1998 – vláda s HZDS 1 Kč = 1 Sk, Rok 2002 vláda bez HZDS 1 Kč = 1,57 Sk. Za Mečiara bolo lepšie.“ Vedľa visí fotografia so štvoricou lídrov SDĽ. Dvaja z nich majú zavítať práve sem. Pod mestskou vežou Štvoruhlasté námestie pamätá na nejednu parádu. Prezrádzajú to staré fotografie vo vitríne pri kamennej fontáne. Začiatkom mája 1929 odhalenie pomníka M. R. Štefánika, niekoľkotisícové zhromaždenia komunistov a sociálnych demokratov počas hospodárskej krízy, v roku 1937 tryzna za T. G. Masarykom, procesie i prvomájové mítingy, jarmoky… O pol druhej pod mestskou vežou zaparkuje dodávka. Muž s dvoma mládencami stavajú pásikavý stánok s nápisom Balóniky. Pri radnici sa zbiera hlúčik asi troch tuctov starších ľudí. Desaťročnú lipku štátnosti ovenčia slovenskou a matičnou zástavou. S príhovorom vystúpi aj primátor, zvolený za SDĽ. Viacerí sa čudujú, že potom neostane na námestí. Náznak straníckej krízy v miestnych podmienkach? To už pod vežou vybaľujú zo Seatu biely stan s červeným budíkom a nápisom Voľte číslo 4. Pred pol treťou tu zakrúži tmavý bavorák. Vystupuje z neho muž, ktorého postavu si sotva s niekým pomýlite. Z reprobední zaznie rezká muzika. Prichádzajú rómske deti a zväčša postarší občania. Dajako ich je málo, zo dve stovky. „A toľko pozvánok sme rozposlali…“ vzdychajú breznianski usporiadatelia. O chvíľu pribudnú ďalší kandidáti za SDĽ: „dvojka“ Irina Šebová, nová štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Ľudmila Lysinová, starostka Šumiaca Mária Beťáková a generálny riaditeľ úspešného Strojsmaltu Pohorelá Milan Capko. Keď odbije tretia, program otvorí ľudová hudba Bukovinka z Braväcova. Potom nastupuje Trend – popradská skupina, ktorá jedenásťkrát obhájila majstrovstvo sveta v moderných tancoch. ,,Tie európske šampionáty už nepočítame,“ sebavedome tvrdí jedna z dievčin. Najprv do truhly symbolicky pochovávajú bicykel istého politika, neskôr sľuby o dvojnásobných platoch, nezamestnanosť, korupciu… Ide zväčša o stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorí v rámci volebnej kampane prebrázdili polovicu Slovenska. ,,Navštívili sme i také zákutia, kam by sme sa zrejme nikdy nedostali, zažívame kopec psiny a aj korunka sa nám zíde,“ dodáva driečna tanečnica. Po búrke v Mazorníku a Valaskej Pavel Koncoš začína prejav o prijatí Ústavy SR pred desiatimi rokmi, obhajuje svoju poľnohospodársku politiku (ľudia uznanlivo prikyvujú), nasleduje „sebakratika“ konania ľavice vo zväčša pravicovej vláde. Prítomní sa mrvia, s obavami hľadia na oblohu, od Ďumbiera sa prihnalo oceľovosivé mračno. Pri mikrofóne hlavného lídra SDĽ vystriedajú ženské kandidátky, reč sa zvrtne na zdravotníctvo, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia a komunálnu politiku. Keď sa slova opäť ujme minister a hovorí o tom, čo urobil pre obce postihnuté nedávnymi záplavami, zahrmí, po námestí sa rozkotúľajú veľké kvapky. Ľudia sa rozpŕchnu pod brány, Koncoš však reční ďalej. Usporiadatelia krčia ramenami. Nuž, za farárom, aby im vybavil pekné počasie, veru neboli. A to má byť ešte jeden míting pod holým nebom na odľahlom sídlisku Mazorník, kde síce býva štvrtina obyvateľov mesta, no desať rokov tam nijaká noha politika nevkročila. „Aspoň sa tam pôjdeme pozrieť,“ rozhodne napokon Koncoš. Obytné bloky tu začali do užívania odovzdávať v polovici 80. rokov, no občiansku vybavenosť pred novembrom 1989 nestihli vybudovať. Ošarpané paneláky a nekosený trávnik ostro kontrastujú s rekonštruovaným centrom mesta. Dážď ustal, a tak sa ide na to. Prvé opäť pribehnú deti, dobrá stovka. Neobyčajné spestrenie posledného prázdninového popoludnia. Sladkosti a balóniky sa tu nerozdávajú každý deň. Hudba prilákala na balkóny aj ich rodičov. Pripomína to obrovské betónové Coloseum. Pri prejavoch sa vyhrnú von i dospelí. Organizátori sa usmievajú, rozpačité pocity z námestia sa podarilo zahnať. Len-len že sa esdeľáci včas vymotali zo sídliska, veď ich čakala ešte Valaská, kde sa pred reštauráciou Texas zbehla hádam i polovica dediny. Miestnych mužov najväčšmi fascinuje Koncošova postava. Mnohí sa stavajú na schodíky, aby sa s ním mohli rozprávať zoči-voči. Pretože už predtým oslavovali futbalové víťazstvo nad Podbrezovou, neboja sa vyjadrovať svoje názory otvorene. Valašťania sú pohostinní, pre ministra a jeho sprievod pripravili občerstvenie z miestnych špecialít. Pravda, okrem klobás zo psov. Aj keď ktosi z volebného štábu tvrdil, že to pečené jahňa mu veľmi pripomína bernardína…
