osobnosti menšín

Marcel Proust Tento významný francúzsky spisovateľ sa narodil 10. júla 1871 v Paríži v buržoáznej rodine. Jeho otec bol lekárom a mama pochádzala z bohatej židovskej rodiny. Jeho literárny talent sa prejavil počas štúdia na lýceu. V roku 1985 začal písať novelu, ktorú prestal písať v roku 1899 a nikdy nedokončil. Vydaná bola až v roku 1952 pod názvom Jean Santeuil. Jeho prvá kniha, zbierka krátkych príbehov, esejí a básní, Šťastie a dni vyšla v roku 1896. Nezaznamenala však veľký úspech. Niekoľko rokov sa venoval prekladaniu prác anglického umeleckého kritika Johna Ruskina – Biblia priateľstva v roku 1904 a Alahova planina v roku1906. Keď mu v roku 1905 zomrela mama, na niekoľko mesiacov literárnu prácu zanechal. V roku 1907 publikoval v novinách Le Figaro článok pod titulkom Bočné city, v ktorom sa pokúsil analyzovať elementy, ktoré by mohli byť dôležité pre jeho budúci psychologický prístup k literatúre: pamäť a trestuhodnosť. Ďalšie články, ktoré napísal v rokoch 1907 – 1908, sú považované za úvodné k jeho novele. Písal aj články, v ktorých napodobňoval štýl Balzaca či Flauberta a ďalších spisovateľov 19. storočia. Počas tohto obdobia začal tvoriť svoju novelu, aj keď zamýšľal pokračovať v písaní literárnych esejí, umeleckých a sociologických kritík (posudkov). Jedna z nich bola údajne venovaná Sainte-Beuvemu. Postupne sa všetky jeho plánované projekty stali samostatnou rozsiahlejšou prácou. Počas leta 1909 Proust rozvinul esej nazvanú Proti Sainte-Beuvemu v psychologickom románe, v písaní ktorého pokračoval po zvyšok svojho života. V máji 1913 prevzal pre 15-zväzkový román názov Hľadanie strateného času. Je to jeho vrcholné dielo, ktoré je poznačené jeho túžbou zastaviť čas, resp. vrátiť sa v čase, znova prežiť okamihy a ešte raz oživiť svet minulosti. Zomrel v roku 1922 na zápal pľúc. Po smrti vydal jeho brat nedokončené zväzky kníh Väzeň (1923), Stratená Albertine (1925) a Znovunájdené časy (1927). Kým Proust žil, o kvalite jeho diel diskutovali tí, ktorí uznali jeho prínos pre literatúru až neskôr, a tí, ktorí tvrdili, že sa nedajú čítať. Dnes predstavujú súčasť významných literárnych diel francúzskeho expresionizmu. Marcel Proust sa považuje za zakladateľa experimentálneho románu. Odkláňal sa od tradičného opisu a vyjadroval podvedomé a mimovoľné činy. Porušoval rozdiely medzi epikou a lyrikou. Proust bojoval proti obvineniam, že je homosexuál a zvrátený človek. Bol prvým človekom, ktorý písal obšírne o homosexualite, ale stále zostával pre tých, čo ho nepoznali, heterosexuálom. Proust bol gay a jeho životopisci predefinovávajúc niektoré jeho blízke priateľstvá, sa na to opatrne odvolávajú. Jeho sexuálna orientácia však neznížila úroveň jeho diela. Mnohí ho pokladajú za najobdivovanejšieho a najvplyvnejšieho románopisca 20. storočia.