Kto má právo určovať, ktorý režim je legitímny a ktorý treba zvrhnúť? Kto smie vlastniť zbrane hromadného ničenia? Tieto otázky sprevádzali kuloárne i bilaterálne rokovania na pôde OSN o probléme hroziaceho americko-irackého konfliktu. Výsledkom debát je i zdanlivo absurdná otázka: Musia všetci dodržiavať rezolúcie Bezpečnostnej rady (BR) OSN? Predminulý týždeň prebiehali na pôde OSN intenzívne rokovania o riešení hrozby americko-irackej vojny. Po ukončení prvého kola rozpravy vo Valnom zhromaždení sa presunuli do kuloárov, na uzavreté dvojstranné či skupinové stretnutia. Vystupňovanie diplomatického úsilia vyprovokovali vyhlásenia amerických predstaviteľov o pokračujúcich prípravách na vpád do Iraku. Podľa zákulisných informácií je prezident Bush odhodlaný vojnovú operáciu spustiť niekedy v období po skončení summitu NATO v Prahe, určite však do konca roka. Hlavným cieľom je zvrhnutie režimu Saddáma Husajna. Hľadanie dôvodu Bushova administratíva počas predminulého týždňa vystupňovala mediálnu kampaň. Irak kreslí ako aktuálnu hrozbu mieru nielen na Blízkom východe, ale i ako nebezpečenstvo pre Európu. V prvej polovici týždňa sa do hry zapojil i britský premiér Tony Blair zverejnením 55-stránkového dokumentu sumarizujúceho doterajšie poznatky o zbrojných aktivitách Bagdadu. Závažnosť dokumentu vyratúvajúceho desiatky typov chemických a biologických zbraní, ktoré vraj Irak dokáže vyrábať, však následne spochybnilo niekoľko členov zbrojných inšpekcií OSN (UNSCOM), ktorí z krajiny odišli v roku 1998. „Dokument britskej vlády označuje za aktívne niektoré továrne, ktoré už boli buď zničené bombardovaním, alebo pod dohľadom zbrojných inšpektorov,“ tvrdí správa členov UNSCOM. Ich pripomienky vyvolali v OSN nielen značný rozruch, ale vniesli do diskusie i veľa otázok. Najmä členovia Ligy arabských štátov (LAS) na uzavretých rokovaniach upozorňovali na fakt, že Irak sa podarilo prinútiť opätovne prijať zbrojných inšpektorov OSN, takže na vojnu by podľa medzinárodného práva nemal byť nijaký legálny dôvod. Samotný fakt, že nejaký štát vlastní zbrane hromadného ničenia totiž podľa medzinárodných dokumentov právo na útok nevytvára. Predseda VZ OSN, Jan Kavan, konštatoval: „Zbrane hromadného ničenia sú nebezpečenstvom pre svetový mier a bezpečnosť. Bez ohľadu na to, ktorý štát ich vlastní. Unikať do rúk teroristov totiž môžu odkiaľkoľvek.“ Na fakt, že chemické a biologické zbrane unikajú i z arzenálov veľmocí upozornil i generálny tajomník LAS Imr Moussa, keď pripomenul závery vyšetrovania minuloročných antraxových listov v USA. Tohto roku dospeli špecialisti FBI k záveru, že antrax pochádza zo zásob amerických laboratórií. Veľkú pozornosť vyvolala i pripomienka delegáta Spojených arabských emirátov, ktorý konštatoval, že zbrane hromadného ničenia – vrátane nukleárnych – majú všetci stáli členovia Bezpečnostnej rady a mnoho ďalších štátov, proti ktorým nik vojnu neplánuje. Delenie koristi K zintenzívneniu separátnych rokovaní v OSN prispela i zákulisná informácia, podľa ktorej už USA rokujú s niektorými krajinami o rozdelení licencií a ťažobných kvót na iracké ropné polia, ktoré by malo nasledovať po zvrhnutí Saddáma Husajna a nastolení nového režimu. Informácie, že Spojené štáty chcú presadiť, aby po úspešnej vojne a zvrhutí Husajna nový režim prideľoval ťažobné a obchodné licencie iba firmám zo spojeneckých krajín, vyvolali tvrdú odpoveď Ruska. Prezident Vladimir Putin odkázal cez veľvyslancov, ktorých si pre to dal predvolať, že Rusko podporuje riešenie problému na základe existujúcich rezolúcií OSN a teda rozhodne nepodporí nijakú ďalšiu rezolúciu o tomto probléme. Podľa diplomatických zdrojov tým dal nepriamo signál, že Moskva by mohla pri pokračovaní vývoja terajším smerom vetovať rezolúciu pripravovanú Spojenými štátmi a Veľkou Britániou. V hre sú totiž ekonomické záujmy Ruska ako exportéra ropy. Od udržania ceny v rozpätí od 20 do 25 amerických dolárov za barel totiž závisí značná časť jeho devízových príjmov. Je logické, že nemá záujem na vyššom prúde ropy z Iraku, najmä v prípade, ak by sa na tamojšej ťažbe nemohli podieľať ruské firmy. Dominový efekt Nový smer kuloárnych rozhovorov vytýčilo i vyhlásenie francúzskeho pridelenca, ktoré obsahovalo otázku: „Kto je oprávnený určovať, ktorý režim v ktorom štáte je legitímny a ktorý by mal byť zvrhnutý?“ Po jej zverejnení sa na pôde OSN opäť rozpútala debata o dodržiavaní rezolúcií BR a VZ, ktoré by podľa Charty OSN mali byť záväzné pre všetkých. Arabské štáty tu opakovane pripomínajú, že rezolúcie nedodržuje nielen Irak, proti ktorému za to USA plánujú vojenský útok, ale napríklad i Izrael. Podľa niektorých analýz by vyhlásenie vojny USA proti Iraku mohlo v krajnom prípade prerásť až do veľkého regionálneho blízkovýchodného konfliktu. Aktuálnou by sa stala hrozba najmä v prípade, ak by Washington zaútočil bez mandátu OSN. Ako zámienku vo vojne proti Izraelu by potom niektorá z regionálnych mocností mohla použiť aj izraelské nedodržiavanie rezolúcií OSN vo vzťahu k Palestínčanom. Predseda VZ OSN Ján Kavan uskutočnil v záujme zníženia napätia v celej oblasti sériu separátnych rokovaní s arabskými a izraelskými predstaviteľmi. Po ich skončení uviedol, že trvalý mier do oblasti môže priniesť jedine komplexné riešenie regionálnych problémov. „Ako základ pre nastolenie stavu trvalého mieru na Blízkom východe by mali slúžiť dokumenty a rezolúcie OSN, ktoré o jednotlivých problémoch hovoria v ich súvislostiach.“ Pokrok možno dosiahnuť jedine kolektívnym mnohostranným rokovaním, nie jednostrannou akciou.
