Druhého októbra 1926 zaznelo z rádia prvé slovenské SLOVO. Bolo básnické a vyšlo z dielne „slovenského Baudelaira“ Ivana Krasku. Keďže národným znakom Slovenska je nielen báseň, ale, povedané Štúrom, i pieseň, pamätníci sa dušovali, že dňom príchodu na svet novorodeniatka, pomenovaného Slovenský rozhlas, je 30. august a jeho pôrodnicou kaviareň Astória. Ťažké kalibre gavalierov, ako Ján Smrek a E. B. Lukáč, spolu s pôvabom oveľa ľahších žien sediacich hore na balkónoch, by mohli dosvedčiť, že kapela na čele s husličkami Jožka Pihíka tam zanôtila v priamom prenose melódie od Hraj cigáň, hraj cigáň, tú pieseň o láske ďalej hraj, z grófky Marice po Kúpe sa mesiačik v mori oceáne. A to v reči slovenskej, maďarskej i českej, akoby na znak toho, že rozhlas v dobách meniacich sa vlády a panstiev, režimov aj dejín, nemení lásku k zbližovaniu ľudí a národov.
Bolo by toho oslavovať a spomínať: od včasných konformácií po básne, piesne a hry, ktoré rozhlas inšpiroval, aby sa stal liahňou autorov. Jeho orchester a športové prenosy, ktorými priam privolával víťazstvá našim farbám. Mená autorov, ktoré boli na našom hviezdnom nebi rozhlasu, sú doteraz trvalými svetlami. Aj priestor pre slobodu prejavu a úctu k ľuďom, hoci prenasledovaným nepriazňou zloby času, bol v rozhlase maximálny. Slovenský rozhlas nemenil ľahkomyseľne zamestnancov a direktorov na povely zhora, bránil si svoju česť a v historických prelomových časoch, najmä za SNP, stál vždy na strane pravdy.
V jubilejné októbrové ráno sme počuli ako z dávnej rozprávky detstva hlas Ľuba Zúbka, Jána Smreka, či Jána Kostru, od ktorých sa odvíjala niť našej vtedajšej a vari aj dnešnej „kultúrnej jednotky“. Vypočuli sme mnohé pamätné ukážky a Slovenský rozhlas vo svojom archíve tieto neopakovateľné hlasy zachoval, ako aj celé orchestre a rozhlasové hry. Živé ohlasy divákov, z ktorých zapamätateľné je počudovanie, že „rozhlas stále majú tisíce ľudí tak veľmi radi“. Po celý týždeň predstavovali stanice Slovensko, Regina a Rock FM nielen priame prenosy, ale aj suveníry zo „zlatého pokladu“, nové verejné nahrávky humoru, satiry, džezu, folklóru z bratislavskej Mýtnej 1, z Košíc i Banskej Bystrice.
Živo sme prežívali pracovné jubileum našej kultúrnej bašty číslo jeden. Nie iba ako poslucháči, ale ako stáli, verní a nezmarní členovia rodiny: od prvých minút osláv po jeho vyvrcholenie 9. októbra slávnostným koncertom, kde s hovoreným slovom splynuli melodické slová vyslovené tromi orchestrami. Pripájame sa ku gratulantom nielen naším SLOVOM, ale aj – srdcom.
