Opozičné problémy s návrhom SDKÚ

Mikuláš Dzurinda sa intenzívne usiluje, aby ho verejnosť vnímala ako lídra celej opozície. Lenže kresťanskí demokrati sa zasa usilujú o opak, lebo tým lídrom jednoducho nie je. KDH aj po odchode tzv. Palkovej skupiny bojuje o vlastnú identitu a odmieta stáť pevne v šíku pod vedením šéfa SDKÚ. Naposledy to bolo jasne vidieť pri problémoch s presadzovaním tzv. ochranného plánu. V podstate je to však bezzubý plán „boja proti kríze,“ keďže vychádza z princípov, na ktorých stála doterajšia hospodárska politika pravicových vlád, a tú dnes kritizujú aj pravicoví politici. Aktivita opozície – hoci sa sústreďuje najmä na medializáciu – je však pochopiteľná, lebo aj v zahraničí sa ukázalo, že nejeden politik už dokázal krízu využiť na výrazné zlepšenie svojich osobných preferencií. Dá sa viac ako predpokladať, že dôsledkom tejto motivácie je existencia hneď dvoch „ochranných plánov“. SMK s nijakým neprišla, lebo má vlastné témy – práve teraz poriadne „rozohrané“ – s ktorými sa usiluje dobiť stratené preferenčné pozície. A tie nemajú s ekonomikou nič spoločné. SMK sa preto bez problémov priklonila k tomu, s čím prišiel M. Dzurinda a I. Mikloš. KDH a SDKÚ však hrať s národnostnou kartou nestačí a keďže sa navyše bijú čiastočne aj o rovnakého voliča, pretekajú sa aj v ekonomických návrhoch. Mikuláš Dzurinda teda nehovoril pravdu, keď začiatkom týždňa vyhlásil: „Po včerajšku môžem povedať aj s KDH, že tento náš ochranný plán sa stáva, samozrejme aj s doplnením zo strany SMK a KDH, spoločným ochranným pláno.“ Július Brocka to totiž vzápätí dementoval: „Spoločný plán bude existovať vtedy, keď si opoziční partneri preštudujú náš plán a vyjadria sa k nemu.“ A vysvetlil, že niektoré návrhy sú rovnaké, ale niektoré nie. Niet pochýb, že ekonomická politika KDH a SDKÚ v podstate nie je rozdielna, čo bolo vidieť počas ich spoločného vládnutia. Rozišli sa pre niečo iné. Takže v tomto prípade nejde o vecný, ale o politický spor. Keďže navyše s návrhmi prichádza opozícia celé týždne po opatreniach, ktoré už stihla prijať vláda, zdá sa, že namiesto riešenia hospodárskych problémov majú opoziční politici na mysli najmä získanie politických bodov. A ešte ani nesúperia s vládou; súperia navzájom. Autor je ekonomický novinár