V Bratislave predstavili ojedinelú knihu Rusko. XX. storočie. Podtitul znie Krátka kronika vojen, revolúcií a konfliktov. Je to mimoriadna publikácia. Poskytuje najnovší ruský pohľad na súvislosti ruských dejín v rokoch 1904 až 1993. Ide o zásadný pokus predstaviť ruské dejiny v súvislostiach ako celok. Osobitosťou je však strana 526: píše sa tam o roku 1968, o vstupe vojsk do ČSSR s tým, že „Alexander Dubček sa osobne telefonicky obrátil na L. I. Brežneva s prosbou o vstup vojsk“.
I. I. Bondarenko, D. V. Kajmov: Rusko. XX. storočie. Krátka história vojen, revolúcií a konfliktov.
Na túto tému sa na Slove už vyjadroval historik prof. Ivan Laluha. Požiadali sme o bezprostrednú čiastkovú reakciu, keďže celá objemná publikácia si zasluhuje širšie zhodnotenie a predstavenie laickej i odbornej verejnosti na Slovensku.
Publikácia Rusko. XX. storočie z pera dvoch ruských akademikov predstavená v Bratislave sa odvoláva na telefonát Dubček – Brežnev zo 16. augusta 1968… Čo o tom vieme?
V archívnych dokumentoch je zaznamenaný prvý rozhovor 9. augusta 1968. Brežnev bol vtedy na dovolenke na Jalte a odtiaľ volal Dubčekovi. Ďalší bol už len známy telefonát 13. augusta 1968.Iniciátorom oboch telefonátov bol L. I. Brežnev, generálny tajomník ÚV KSSZ. Rozhovor sa začal o 17.30 a skončil sa o 18.35. Vyplýva to z prepisu stenografického záznamu. Ten je zachovaný a je prístupný od roku 1996. Záznamy robili Sovieti a ruská strana nám ich odovzdala
Dá sa z textu telefonátu, ktorý je prístupný v plnom rozsahu, usúdiť, že šlo o pozvanie vojsk?
Rozhodne sa z telefonátu nedá dedukovať, usudzovať, že A. Dubček pozval sovietske vojská. Napokon, keby sme sa pozreli na texty moskovských protokolov, ktoré po vstupe vojsk čs. vedenie v Moskve podpísalo, ani tam sa nehovorí, že v ČSSR bola kontrarevolučná situácia. A to bol predsa jediný dôvod, pre ktorý by Dubček mohol povedať, viete, tu nás lynčujú, príďte nám na pomoc. Ale taká situácia v Československu nebola.
Ako vieme zo záznamu, hodinu A. Dubček odmietal nátlak a argumentoval, že treba prijať kolektívne rozhodnutie čs. orgánov a L. I. Brežnevovi v tomto rámci povedal: „Leonid Iľjič, prijmite všetky opatrenia, ktoré vaše politické byro bude považovať za správne.“ To nie je pozvanie.
Hovoríme o hodinu trvajúcom telefonickom naliehaní L. I. Brežneva na A. Dubčeka, telefonáte z 13. augusta 1968. Čo však vieme o telefonáte zo 16. 8. 1968, na ktorý sa odvoláva najnovšia kniha ruských akademikov?
O takom telefonáte nielenže nič nevieme, ale nikde sa nenachádza ani zmienka o tom, že by sa konal! Okrem odvolávky historika S. Rybasa na staršie svedectvo diplomata V. Falina uverejnené v marci t. r. Tam sa tvrdí, že telefonát 16. 8. sa udial štyri dni po zasadaní predsedníctva ÚV KSČ, teda vrcholného mocenského orgánu. Podľa toho by to malo byť 12.8. Táto téma je našimi historikmi dobre spracovaná a nikde sa nenachádza zmienka o nijakom zasadaní 12. augusta, po ktorom akože mal nasledovať telefonát 16. augusta.
U nás sa po prvý raz objavilo tvrdenie o tom, že A. Dubček pozval sovietske vojská pri predstavovaní knihy historika S. Rybasa. Teraz sa to opakuje v prelomovej vedeckej práci predstavenej na Slovensku. Ako si to vysvetliť?
Niekto má zrejme záujem problém okupácie v roku 1968 oživovať „senzačkami“, ktoré sa zrazu objavujú, skoro po 50-tich rokoch vynárajú z archívov. Kniha na strane 526 opakuje tvrdenie o telefonickom pozvaní vojsk Alexanderom Dubčekom a dopĺňa ho ďalšími tvrdeniami. O. i. sa tam podľa autorov tvrdí, že „okolie L. I. Brežneva nie raz varovalo pred možnými komplikáciami, ak sa siahne k silovému variantu riešenia problému“ – a to jediné je asi pravda.
Vzniká otázka, pre koho je to dobré, komu to slúži, komu je to prospešné, čo sa tým sleduje?
Autori uvádzajú, že záznam rozhovoru je uložený (doslovne chranitsja) v archívoch. Že by rozhovorov bolo viacej? Uvádza sa množné číslo archívov. Tvrdenie autorov je však v rozpore s vyhláseniami posledného sovietskeho prezidenta M. S. Gorbačova, ale aj s oficiálnym stanoviskom ruskej vlády a prezidenta Vladimíra Putina.
Ďalšie články: IVAN LALUHA , DUŠAN KERNÝ
