Zdeněk Klanica patrí medzi najvýznamnejších súčasných českých archeológov a historikov – slavistov. V rokoch 1960 až 1990 pracoval (od roku 1975 ako vedúci) na výskume slovanského hradiska v Mikulčiciach na moravsko-slovenskom pomedzí. Osobne sa zaslúžil o mnoho významných, až prevratných objavov na tomto nálezisku, vrátane základov niekoľkých kostolov a ďalších ranostredovekých stavieb. Dlhoročné štúdium, odborné skúsenosti z domova, ale aj z mnohých medzinárodných konferencií zúročil vo svojej ďalšej knihe Počiatky Slovanov. Je napísanej vo sviežom, populárno-vedeckom štýle, niekedy aj s príslušným napätím ako v detektívke. Čitateľ sa dozvie o prvých kusých správach súvekých historikov, či cestovateľov o pohybe slovanských kmeňov vo východnej a strednej Európe. Samozrejme, vtedy ich ešte inak označovali, čo dosiaľ vyvoláva dohady. Autor približuje aj polemiky vedcov o tom, kde vlastne situovať našu pravlasť (prikláňa sa k verzii východné Poľsko). Keď stredoveké anály mlčia, viac o tom vypovedajú archeologické nálezy osobitne z posledných rokov, ale prekvapivo aj antropologický a lingvistický výskum – napríklad o pôvode pomenovania druhov stromov v jednotlivých slovanských jazykoch, analýzy miestneho názvoslovia a iných základných pojmov. Zaujímavá je aj stať o historickom vývoji stepných kmeňových zväzov, formovaní slovanskej spoločnosti a o následne prvých štátnych útvarov, medzi ktorými hrá prím práve územie Moravy a západného Slovenska. Publikáciu dopĺňa množstvo obrázkov s kresbami keramiky, šperkov, rekonštrukcií ľudských obydlí, či celých sídiel, ako aj vysvetľujúce mapy. Hádam chýbajú fotografie z miest, kde kedysi kráčali staroslovanské dejiny. Mimochodom, pôvodný rukopis tejto publikácie ponúkal autor do tlače už na rozhraní rokov 1989 a 1990. Po koľký raz v histórii strednej Európy však politika opäť nevhodne zasiahla do kultúry a vedeckého bádania. Kniha vtedy nevyšla, lebo hovoriť o spoločných slovanských predkoch v tých časoch nebolo „in“. Veď naša spoločnosť sa otvárala na Západ. Dokonca zrušili slovanské oddelenie Archeologického ústavu ČSAV v Brne, ležiacom v bezprostrednej blízkosti najbohatších objavov z čias Veľkej Moravy, a s ním aj post vedúceho pre Klanicu. Najmä keď ani ďalej nezatajoval svoju ľavicovú orientáciu. Napokon kniha doplnená o najnovšie poznatky predsa len vyšla. Treba naozaj odporučiť každému, kto sa zaujíma o históriu, najmä tú staršiu a slovanskú, teda aj našu.
Martin Krno
(Zdeněk Klanica: Počátky Slovanů, Nakladatelství Futura, Praha 2009)
