Odhalené diery v dôchodkovom systéme

Parlament schválil zmeny tzv. dôchodkovej reformy z dielne Róberta Madeja. Ich cieľom je odstrániť najzjavnejšie problémy kapitalizačného piliera. Zároveň sú priznaním, že tento systém je zlý, lebo nezabezpečuje najlepšie možné investovanie úspor, z ktorých by po rokoch mala byť penzia. A to nevyrieši žiadna novela, ale iba zrušenie tzv. druhého piliera. Róbert Madej sa zameral na reguláciu získavania sporiteľov zo strany dôchodkových fondov. Práve tu sa ukázalo, aký deravý je systém dôchodkového sporenia. Ukázalo sa, že v ňom nerozhodujú ziskovosť či bezpečnosť investícií. Rozhoduje dobre zvládnutá reklama. Neslobodné rozhodovanie sporiteľov „Madejova“ novela má znížiť výdavky fondov na reklamu, znížiť odmeny „agentov“ poisťovní za získanie sporiteľov, zavádza poplatok za prestup z jednej poisťovne do druhej. To posledné opatrenie je najspornejšie, lebo obmedzuje slobodné rozhodovanie sporiteľov, a keďže už dnes zákon ľudí núti povinne vstúpiť do dôchodkových poisťovní, nadobro ich môže zviazať s jednou jedinou. V takom prípade je otázne, čo bude nútiť poisťovne, aby neustále „bojovali“ o klienta počas celého jeho aktívneho života. Zo skúseností z iných oblastí (napr. zdravotné poistenie) je zrejmé, že väčšina nebude ochotná platiť za prestup ani tých 500 korún, takže ak dôchodkový fond raz niekoho získa, v podstate „má vystaráno“. Jediný dôvod, prečo by sa sporitelia predsa len mohli rozhýbať, by mohli byť slabé výsledky ich spoločnosti a, naopak, lepšie výsledky konkurenčnej. Lenže na to, aby si to všimli a potom uvedomili, musia mať dostatok aktuálnych a presných informácií – a musia im rozumieť. Práve „turistika“ z jednej poisťovne do druhej ukázala, že neplatí ani jedno, ani druhé. Ľudia sa nerozhodujú slobodne, lebo na skutočne slobodné rozhodovanie potrebujete množstvo relevantných informácií a vzdelanie či aspoň skúsenosti. Nič z toho ľudia nemajú, preto sa ani nezaujímajú o to, ako sa ich úsporám „darí“. A ak im to aj dôchodkové spoločnosti povedia, absolútna väčšina tomu nerozumie – nevie, čo je dosť, čo je málo a už vôbec nemá prehľad o tom, či niekto ponúka viac a či možno vôbec úspory zhodnotiť aj lepšie. A najhoršie je, že ľudia sa o svoju dôchodkovú budúcnosť ani veľmi nestarajú. Ak majú do penzie vyše desať rokov (čo má väčšina sporiteľov, a takých bude v najbližších rokoch čoraz viac), majú priveľa aktuálnejších problémov, ktoré musia riešiť. Aj z tohto hľadiska je dôchodkové sporenie podvod. Spoločnosť, extrémne zaťažujúca ľudí zásadnými životnými problémami, ktoré musia riešiť urýchlene, nakladajúca obyčajným ľuďom na plecia čoraz viac starostí o svoje bývanie, vzdelanie, rodiny, zamestnanie, oddych, zdravie, voľný čas, dane, ich ešte navyše robí zodpovednými aj za ich vzdialenú budúcnosť. To sa nedá zvládnuť. Neistý dôchodok Róbert Madej predložil užitočnú novelu, ale tá nerieši podstatu problému, iba zmierňuje negatívne dosahy. Mladý, no skúsený poslanec Smeru si to asi uvedomuje, väčšina jeho kolegov asi nie. Znížené výdavky na reklamu a provízie poisťovacích „agentov“ pravdepodobne znížia marketingový tlak na občanov. To im však nezjednoduší prístup k relevantným informáciám o ich investíciách alebo k adekvátnemu vzdelaniu, aby tie informácie dokázali správne vyhodnotiť. Väčšina ľudí sa teda naďalej nebude o dôchodkovom fonde rozhodovať podľa ekonomických kritérií, lebo im jednoducho nerozumie. Tak im teda zostane iba slepá dôvera reklame a poisťovacím „agentom“. Nehovoriac o tom, že hlavný problém dôchodkového sporenia spočíva v tom, že osud dôchodcov závisí od vývoja na kapitálových a finančných trhoch, od ich výkyvov, ziskov a strát. Aj po Madejovej novele platí, že nikto z budúcich dôchodcov nemá zaručené, že po vyše dvadsiatich rokoch nájde na svojom účte dosť prostriedkov na dôstojnú penziu. A poisťovne majú naďalej zaručené príjmy bez ohľadu na to, ako sa im vložené peniaze ľudí podarí zúročiť. Robert Fico na slávnostnom sneme potvrdil, že Smer bude presadzovať zrušenie povinnej účasti na kapitalizačnom pilieri. Zároveň by však mal investovať do osvety, aby mladí ľudia pochopili, že istejším je štátny (verejný) než súkromný dôchodkový systém. Autor sa dlhodobo venuje dôchodkovým systémom