Som presvedčený, že niektoré životne dôležité otázky by mali byť vylúčené z politického trhu. Príkladmi sú zdravotníctvo, vzdelávanie, ale aj mnohé iné oblasti. Jedine menej politiky, resp. politikárčenia a viac odbornosti môže priniesť kontinuitu zavádzaných opatrení vo všetkých rezortoch. Zaráža ma, koľkí z politikov nie sú lekári, ale všetci dnes riešia výsostne lekárske témy. Sú oblasti, do ktorých by politici vôbec nemali vnášať svoju „tvorivosť“. Ich hlavnou úlohou by malo byť vytvorenie prostredia, v ktorom veci môžu fungovať a odborníci môžu navzájom bez prekážok komunikovať medzi sebou aj s ľuďmi. Politici nesmú robiť mikromanažment bežných záležitostí.
Všade okolo nás je priveľa politiky a chýba mi v nej pocit základnej spolupatričnosti. Nám ako obyčajným ľuďom by stačilo, keby veci v tichosti hladko fungovali. Ale niektorí politici by si v takom prípade asi pripadali ako na vedľajšej koľaji… Politiku vnímam skôr ako populistické divadlo. Niektorí politici sa uzatvorili do svojich straníckych aparátov, ktorých sa zmocnili karieristi. Tí – ako to dokazujú viaceré aféry – komunikujú radšej s podnikateľmi a často ignorujú aj návrhy slovenskej inteligencie.
Ani súčasnú pandémiu vo svete nemožno zvládnuť v atmosfére chaosu, strachu nekoncepčnosti a nízkej odbornosti. Naopak, odbornosť, metodickosť a systém so spätnou väzbou nás môže posunúť vpred.
Potrebujeme viac pokory, osobnej obety a tichej, poctivej práce. Menej ega a osobných ambícií. Dôvera občanov sa pri správe vecí verejných získava strategickým myslením, plánovaním, manažmentom, nie pretrvávajúcimi predvolebnými emóciami a politickým populizmom. Bude potrebné presvedčiť odborníkov s rokmi skúseností, aby ich uplatnili nielen v rámci svojej odbornej komunity, ale aj vo verejnom živote.
