Denník Práca je súkromná firma, ktorá sa musí správať komerčne a ekonomicky (čo veľa redaktorov, hlavne tých, ktorí boli redaktori aj za socializmu nechápe). Novinár má práva ale aj povinnosti.
Právo slobodne písať (bez cenzúry), ale aj povinnosť písať články tak, aby boli noviny čítané, pretože jediným cieľom v nezávislých novinách je dosiahnuť vysokú čítanosť a predaný náklad, od čoho sa odvíja aj predaj inzercie. Z predaja denníka sa zaplatia akurát náklady na tlač, papier a distribúciu. Všetko ostatné (mzdy, prenájmy, služobné cesty, technológie, dane, odvody) sa financujú z predaja inzercie. To sú základné ekonomické informácie o každom denníku a týždenníku (aj vašom). A teraz reakcie k jednotlivým statiam:
Príkladov nie je málo
K redaktorke ……. sa nebudem vyjadrovať, preto že má problémy s alkoholom (je o tom aj písomný záznam) a pravdepodobne aj odpovede vo vašom článku boli pod vplyvom tejto drogy.
Čo sa týka cesty p. Moravčíka do Číny, zase sa musím vrátiť k ekonomike. Cesta do Číny nie je len letenka, ale aj ubytovanie, diéty a iné nepredvídateľné náklady, ktoré sú nezriedka vyššie ako cena letenky. Ak denník Práca nemá financie na tak nákladné pracovné cesty, tak logicky budú obmedzované. Pred p. Moravčíkom prišiel iný redaktor, ktorý mal vybaveného sponzora na olympiádu v Austrálii. Keď sa vrátil, sponzor už nebol a denník Práca vyšiel tento výlet na 160 000 Sk. Dovoľujem si poznamenať, že denník Práca je stratový, takže sa bude správať podľa toho, na čo má financie. Dnes je pre nás dôležitejšie zaplatiť mzdy, dane, výrobu novín, jednoducho to, čo je dôležitejšie a bez čoho by noviny nevyšli. Bez služobnej cesty do Číny sa noviny zaobídu a ak je p. Moravčík urazený, že nevidel Čínu (aj ja by som ju rád videl za firemné peniaze, aj vy, p. Matúšová, nie?). Nakoniec p. Moravčík v Číne aj tak bol a pre váš týždenník aj o tom napísal reportáž.
Čo sa týka rozhovoru s p. Migašom – p. Moravčík vždy písal len servilne o p. Migašovi (čo asi za tým je?) a dobrý žurnalista má politikov strážiť a pýtať sa ich aj na nepríjemné veci (to zaujíma čitateľov). Noviny predávajú len zaujímavé články a cesta p. Migaša na Ďaleký východ prinášala veľa otázok. Samozrejme, odpovedí sa čitateľ v našom článku nedozvedel (aj ja ako daňový poplatník som chcel vedieť vysvetlenie, ktoré som ale musel hľadať v iných médiách).
Zmena orientácie
Denník Práca je súkromná spoločnosť, ktorá postupuje tak ako každý ekonomicky správajúci sa subjekt, ktorý chce prežiť a prinášať zisky. Management dal urobiť kvalitatívnu (Markant) a kvantitatívnu (MML – AISA) analýzu a výsledkom boli odporúčania, na koho a ako sa máme orientovať tak, aby sa zvýšila čítanosť denníka. Toto je naša jediná orientácia (odmietame politickú orientáciu, ktorá je hrobárom denníkov). Naša jediná politika je nezávislosť a ekonomická prosperita. S týmto sa nevedia niektorí novinári stotožniť (hlavne tí politicky orientovaní). Podľa môjho názoru nesmú novinári akúkoľvek politickú orientáciu prenášať do novín. Stranícka knižka musí ostať za dverami redakcie. My sme nezávislý denník a budeme písať objektívne o Smere, o SDKÚ, o HZDS, o SDĽ, o SOP, o SNS, pretože všetci sú si rovní (podľa Ústavy SR), prečo by teda mala mať SDĽ, resp. iné ľavicové subjekty v našom denníku špeciálne výhody?
Personálne prepojenia
Spoločnosť Média Work vznikla preto, aby zvýšila príjmy z inzercie. Je to štandardný systém, akým fungujú aj iné denníky (Sme, Pravda). Znamená to teda že aj Sme a Pravda sa tunelujú??? Zmluva medzi Média Work a Prácou je podpísaná na 1 rok a plánuje 50 % zvýšenie príjmu pre denník Práca (pri tunelovaní je to opačne, p. Matúšová). Média Work pripravuje predaje balíkov spolu s regionálnymi denníkmi a týždenníkmi, tak aby sme vytvorili konkurenciu iným na trhu. Média Work spustila ako prvá z mienkutvorných denníkov SMS inzerciu, ktorá prilákala len za prvých 10 dní od spustenia cca 1000 inzerentov. Myslíte si, že takto sa správa firma, ktorá chce tunelovať??? Zmluvne je dohodnuté, že všetky platby za inzerciu idú priamo do denníka Práca (absolútna kontrola).
Marketingové oddelenie stále funguje v denníku Práca. Orientuje sa však na podporu predaja novín, spotrebiteľské súťaže, bártrové výmeny a manažovanie klubu Práca (celoročné akcie pre predplatiteľov).
Politici spoluautormi
Aj keď osobne nie som sympatizantom p. Majského, musím súhlasiť s citátom vo vašom periodiku. Akcionári denníka prinášajú ročne desiatky miliónov na prevádzku. Tento stav je ale dlhodobo neudržateľný v žiadnej firme, a preto sme sa rozhodli pre rapídnu zmenu. V priebehu marca spúšťame reklamnú kampaň, prichádzame s novým layoutom, novým redesignom denníka, novou internetovou stranou a novým napĺňaním obsahu novín. So šéfredaktorom a niektorými novinármi, ktorí tento proces brzdili (pokles čítanosti z 3,5 na 2,6 %), sme sa rozišli. Rozišli sme sa korektne a každý dostane odstupné podľa platných zákonov (kde ste boli, p. Matúšková, keď sa zlikvidoval denník Slovenská Republika a redaktori ostali na uliciach bez odstupného, asi vám nevyhovovala politická orientácia týchto žurnalistov?).
Denník Práca smeruje k očiste (očiste od socializmu, alkoholizmu a agentov ŠtB), otvára sa k novým mladým externým redaktorom, ktorí chcú písať a chcú, aby denník Práca prosperoval. Denník Práca smeruje k rodine dynamických, nezávislých, mienko-tvorných denníkov tak, aby prežil ďalších 55 rokov.
Autor je člen predstavenstva 1. Národnej mediálnej, a.s., a predseda predstavenstva Média Work, a.s.
P.S.: Pretože cenzúra existuje vo vašich novinách, predpokladám, že tento článok nebude uverejnený, alebo z neho budú vytiahnuté len state, ktoré budú vyhovovať vašej cenzúre a ľavicovej orientácii.
Poznámka redakcie:
Pôvodne sme uvažovali reakciu Dušana Drobuliaka uverejniť bez osobných invektív v zátvorkách. Nakoniec sme sa zhodli na tom, že celé znenie môže čitateľom lepšie priblížiť osobnosť spomínaného autora. Inak, z jeho reakcie sme „scenzurovali“ len meno redaktorky, ktorú označil za alkoholičku, keďže sa nám to zdalo neetické. D. Drobuliak si asi neprečítal celý článok, na ktorý reaguje. V ňom bolo totiž aj vyjadrenie výkonného riaditeľa spoločnosti Denník Práca, s. r. o., a súčasne povereného šéfredaktora Vladimíra Miškovského. Značne veľký priestor sme mu venovali aj v prvom komentári, venovanom situácii v tomto denníku Nie príkaz, ale regulácia (č. 44/2000). Bolo by hádam dobré, keby si pán Drobuliak dával pozor na správne písanie mien svojich redaktorov a taktiež osôb, ktorým svoju reakciu adresuje.
