Slobodný pohyb pracovných síl je spolu s voľným pohybom služieb, tovaru a kapitálu jednou zo štyroch základných slobôd Európskej únie. Už dlhší čas však niektoré krajiny EÚ, najmä Nemecko a Rakúsko, vyjadrujú obavy z priveľkého prílevu lacných pracovných síl po rozšírení únie z terajších kandidátskych krajín. Najmä „od susedov“.
Pred niekoľkými dňami Európska komisia pod tlakom Nemecka a Rakúska navrhla niekoľkoročné prechodné obdobie, počas ktorého by sa mal obmedziť voľný pohyb pracovných síl z nových členských štátov. O prechodných obdobiach sa, samozrejme, hovorilo takmer okamžite, akonáhle kandidátske krajiny začali vyžadovať presnejšie určenie termínu rozšírenia EÚ. Až v poslednom čase však dostali kontúry vyžadovaných či ponúkaných prechodných období konkrétnejší tvar.
Nároky Španielska
Európska komisia, ktorá je akousi „vládou“ EÚ, síce nezdieľa obavy Nemecka a Rakúska, napriek tomu im však vyšla v ústrety. Prechodné obdobie by malo – pre začiatok – trvať päť rokov od vstupu nového štátu do únie. Po prvých dvoch rokoch by mohli terajší členovia EÚ prehodnotiť svoje opatrenia voči novým členom, u niektorých sa dokonca môžu rozhodnúť, že prechodné obdobie viac nie je potrebné. Na druhej strane – prechodné obdobie sa môže predĺžiť až na sedem rokov, ak by mal trh práce v EÚ rozšírením utrpieť výraznú ujmu. O svojom návrhu však musí spolkový kancelár Gerhard Schröder presvedčiť ešte ostatných členov EÚ. A sme pri koreni veci.
Návrh EK odložiť voľný pohyb pracovníkov z budúcich členských krajín o päť až sedem rokov schvália členské štáty v prípade, že Nemecko uzná nároky a požiadavky iných členov, najmä Španielska – hoci v kapitolách súvisiacich s úplne iným problémom rozšírenia. Španielsko – výrazne podporované Gréckom, Portugalskom, Talianskom a nakoniec i Francúzskom – podporí nemecký návrh len vtedy, ak Berlín uzná obavy Madridu o budúce financovanie zo štrukturálnych fondov. Španielsko bude teda solidárne s nemeckými obavami len v tom prípade, ak sa samé nebude musieť príliš obávať o veľkorysý tok financií z podporných fondov, z ktorých doteraz najviac profitovalo.
Chcú väčší kus koláča
Je to úplne jednoduchá matematika – rovnaký kus koláča sa dá pre väčší počet jedákov rozdeliť len a len na menšie kúsky. Madrid si robí starosti, že ak by sa neozval, bohatšie krajiny na čele s Nemeckom by zachovali terajšie pravidlá rozdeľovania regionálnej pomoci podľa kritéria HDP na hlavu. Po prijatí nových kandidátov do únie by sa totiž tak regióny Španielska, ako aj Grécka a Portugalska dostali nad hranicu 75 percent priemerného hrubého domáceho produktu v už rozšírenej únii. Tak by sa stali zo dňa na deň „bohatými“, hoci v skutočnosti by sa ich životná úroveň ani o chlp nezvýšila. Takéto „umelé“ či „papierové“ bohatnutie, samozrejme, odmietajú.
Keď skapala koza mne, nech skape aj susedovi! Zdá sa, že týmto príslovím sa riadi aj juh EÚ. Jedným zo silných argumentov, ktorým Madrid zdôvodňuje svoj nesúhlas s návrhom EK na 5 až 7-ročný odklad voľného pohybu pracovných síl z nových členských štátov, je aj to, že sám má s tým skúsenosť. Aj Španielsku a Portugalsku zo strany EÚ vnútili sedemročné prechodné obdobie. Nakoniec sa ukázalo, že obyvatelia Pyrenejského polostrova o migráciu za prácou ani nestoja. Sever i Juh EÚ sa však teraz navzájom žiadajú o prejav solidarity. Ako sa to skončí, sa ukáže 14. mája, keď majú o celom probléme rokovať ministri zahraničných vecí pätnástky.
Sťahovanie možno nebude
Nakoniec, možno sú obavy o to, že po rozšírení pätnástky nastane „sťahovanie národov“, úplne zbytočné. V týchto dňoch sa totiž nemecké výskumné a ekonomické ústavy nevedia dohodnúť, koľko pracovníkov by mali po rozšírení vlastne očakávať. Podľa mníchovského hospodárskeho ústavu IFO a Ústavu pre budúcnosť práce sa očakáva šesť miliónov prisťahovalcov z nových členských krajín, no Nemecký ústav pre hospodársky výskum (DIW) tvrdí, že to budú len dva či tri milióny ľudí a v časovom horizonte 15 rokov, čo výrazne nepresiahne ročný priemer prišelcov. Pritom Nemecko používa dvojaký meter. Hovorí totiž o „pracovníkoch“ ako takých, pričom myslí len na robotnícke profesie. Kvalifikovaní experti, napríklad z oblasti kybernetiky a počítačov, sú v nejakej inej kategórii.
DIW varuje, že ak sa prechodné obdobie na voľný pohyb pracovných síl zavedie, Nemecko si doslova zabuchne dvere pred príchodom vysoko kvalifikovaných a vzdelaných síl, ktoré, samozrejme, veľmi potrebuje. Veď len nedávno Nemecko ponúklo 35 tisíc pracovných miest pre počítačových expertov a ponuka stále vysoko prevyšuje dopyt. Nemecko, ako aj celá západná Európa, starne. Privádza na svet menej detí. O 10 rokov tak bude ťažké uživiť pribúdajúci počet dôchodcov. Terajší spolkový kancelár to má dobre premyslené. Chce zabezpečiť, aby menej kvalifikované pracovné sily prišli vtedy, keď to bude krajina potrebovať. Kým „mozgy“ sú potrebné aj dnes.
