Oaxaca, nádej a smrť

Alterglobalistické hnutie má od soboty nového mučeníka. Stal sa ním Brad Will, dobrovoľník newyorskej pobočky siete nezávislých informačných zdrojov Indymedia. Ako neozbrojeného, pokojného pozorovateľa demonštrácie v mexickom štáte Oaxaca (čítaj „uachaka“) ho zastrelili neznámi útočníci, ktorí začali páliť do demonštrantov. Je príznačné, že hoci sa alterglobalistom pripisujú násilnícke sklony, ich rukou zatiaľ nezahynul nikto. Nao-pak, Brad Will je po Carlovi Giulianim v Taliansku, Rachel Corrieovej a Tomovi Hurndallovi v Palestíne a Li Kjung Chaeovi na zasadaní WTO v Cancúne už piatou obeťou hnutia. Pravda, toto tvrdenie treba hneď opraviť – obetí korporátnej globalizácie je, samozrejme, nepočítaných viac. Mŕtvi z globálneho Západu/Severu však práve na to upozorňujú – vo väčšine prípadov sa totiž dobrovoľne vydávali do miest, kde trpeli domáci, aby ich podporili svojou solidaritou. Posledné násilnosti v Oaxace na pobreží Tichého oceánu sú vyvrcholením napätia, ktoré trvá už päť mesiacov. V máji totiž vyhlásili štrajk učitelia na školách a univerzitách. Žiadali vyššie platy a lepšie pracovné podmienky. Guvernér Ulises Ruiz nariadil polícii, aby demonštrácie násilím rozohnala, čím situáciu vystupňoval. K štrajkujúcim učiteľom sa pridali ďalší stúpenci a tentokrát už žiadali aj odstúpenie guvernéra, ktorého obviňovali zo zmanipulovania volieb a zneužitia sily. Situácia sa vyhrotila cez víkend, keď okrem Brada Willa zahynuli práve aj dvaja Mexičania, ktorých mená nepoznáme. Hoci sa objavili informácie, že smrť mala na svedomí miestna polícia, vláda odstupujúceho prezidenta Foxa to využila a poslala do oblasti federálne jednotky, aby „obnovili pokoj“. V nedeľu začalo asi 4 000 príslušníkov federálnych jednotiek s podporou obrnených áut preberať kontrolu nad mestom. Neozbrojený odpor sa im podarilo rýchlo prekonať, príčiny politického napätia však vláda týmto spôsobom určite neodstránila. Protesty koordinuje organizácia APPO (Ľudové zhromaždenie obyvateľstva Oaxacy), ktorá vznikla 17. júna 2006 z menších organizácií a iniciatív združujúcich učite-ľov, pôvodných miestnych obyvateľov a iné sociálne a politicky vylúčené komunity. Vo svojom politickom programe sa inšpirovala aj príkladom zapatistických Výborov dobrej vlády v štáte Chiapas – jej cieľom je vytvorenie ľudovej vlády bez byrokratickej mašinérie, inštitucionalizovaných strán a skorumpovaných funkcionárov. V taktike sa orientuje na nenásilný protest.