Navrhujem nepoužívať pojem slovenská vláda, ale vláda SR – je to ústavnejšie, ale najmä obsahovo presnejšie. Pod pojmom slovenská vláda si predstavujem vládu, ktorá koná na základe požiadaviek občanov štátu, a to sa nedeje. No ale k podstate veci. Pred dvomi rokmi vtedajší premiér Matovič sľuboval, že táto vláda sa dostane do učebníc. Nemyslím si, žeby sa mali v učebniciach spomínať negatívne príklady vládnutia, inak by mala vláda Matoviča a Hegera určite v učebniciach popredné miesto.
Vláda SR má svoj oficiálny program, no rozhoduje náhodne, či účelovo. Žiadny plán rozvoja ekonomiky, sociálnej politiky, zvládnutia pandémie či náporu migrantov. Namiesto plánov iba reči. No a politické činy sú žalostné. Otázka nastolenia mieru na Ukrajine je úplne mimo vlády a najmä ministerstva zahraničia. Ešte tak vyhostenie diplomatov – zachráni to niekoho a niečo? Alebo je to pomsta za vlastnú slabosť?
Kresba: Ľubomír Kotrha
Predseda vlády SR chce odpojiť Slovensko od ruského plynu a ropy. Neprepadá bludom? Domácnosti aj podniky sa ocitnú v stredoveku – budeme používať slovenské hnedé uhlie a drevo. Prípadne aj nejaký horiaci odpad. Kam chcú ujsť politici? Na Cyprus, do emirátov či na Bahamy? Už tam majú zázemie? Možno im budú stačiť aj španielske ostrovy?
No a ozbrojovanie Ukrajiny – má vláda SR vývoz zbraní do vojnových oblastí vo svojom programe? Ak nie, tak by ju mal parlament odvolať. Veď nebolo nič ľahšie, ako doplniť program o vojnovú podporu Ukrajiny. No to by asi niesli občania s nevôľou.
Vláda, to je vo svojej podstate krízový manažment, ktorý nemá prekážať životu v krajine a má sa maximálne aktivizovať v prípade problémov až krízy. Inak nemá prekážať ľuďom!
Vláda SR však nevie manažovať krajinu v problémoch, na to si zriaďuje tzv. krízové štáby, od niekoľko desiatok až po vyše stovky účastníkov. No ich výsledok je veľmi biedny a ide jednoznačne proti požiadavkám ľudí.
Vezmime si posledné problémy, ktoré vytvára vojna u našich susedov – na Ukrajine. Určite je potrebné pomáhať obyvateľom, ktorí sú postihnutí vojnou, ale zároveň aj vytvoriť nejakú víziu ukončenia vojny. Máme dve špecializované ministerstvá – ministerstvo sociálnych vecí a ministerstvo zahraničia. Namiesto nich vidno ministra vnútra, ktorý pochopil svoju funkciu ako ministra polície a ministra obrany, ktorý mi pripadá ako minister vojny.
Pomoc migrantom by mala vyplývať z nejakého programu, no predovšetkým z ucelenej sociálnej politiky. Nemožno predsa mať dva prístupy k pomoci: jeden pre migrantov a druhý pre vlastných občanov. Takto sa vytvára potenciálne napätie medzi nižšími vrstvami Slovákov a prisťahovalcami. Vláda dáva peniaze tým, ktorí ubytujú imigrantov – v poriadku. Prečo nedáva peniaze aj na ubytovávanie našich bezdomovcov? Obce nemajú prostriedky na ubytovanie či mierne stravovanie bezdomovcov.
Vidíme, že označenie slovenská vláda nesedí.
Každá kríza je nielen nešťastím, ale aj príležitosťou, výzvou, pre vytvorenie dynamického štartovacieho programu pre pokrízový vývoj. Kde ho vláda ukrýva? Je to prístup géniov, ktorí si svoje vynálezy ukrývajú tak, aby im ich nikto neukradol? No ale ani opozícia neukazuje aspoň náčrty takéhoto dynamického programu – pritom chce sa dostať čo najrýchlejšie k moci.
Svoj podiel na skrytej genialite má aj vedenie Európskej únie. Ani ono nemá žiadne plány – počnúc pandémiou, nedostatkom čipov, otázke čínskych mobilov, migrantov z Afriky, neskôr z krajín Ázie a teraz Ukrajina. Jednoduchá návšteva Kyjeva vôbec nič nerieši!
Potrebný je nejaký zmysluplný návrh riešenia – okamžitého zastavenia bojov, následne stiahnutia cudzích vojsk (všetkých), obnovenia bytového fondu, ciest a technických zariadení (nemocnice, továrne, obchody, železnice), ako aj ľudského potenciálu – čo s migrantami? Na Ukrajine budú chýbať stredné vrstvy. Pripomínam, že po februári 1948 nová moc riešila podobnú situáciu tak, že do funkcií zaraďovala svojich verných – no a hospodárstvo chradlo a administratíva bujnela. Zase niekto pošle skrachovaných politikov na Ukrajinu?
Existujú spolky, ktoré sa zaoberajú medzinárodnými vzťahmi – a nič!
Ministerstvá vlády SR taktiež viac hovoria, ako by konali. Tieto dokonca poberajú štátne platy – a kde je nejaký aspoň náznak plánu obnovy Ukrajiny?
Potrebné je zaoberať sa tiež svetovým systémom – Slovensko je trpaslíček, no Európska únia má po Číne a Indii najviac obyvateľov a Slovensko je toho časťou – a opäť nič! Potrebné je uvedomiť si, že Rusko síce poriadne stratí svoju silu, no stále zostane svetovou veľmocou s veľkým jadrovým potenciálom. Kde sa má zaradiť? Ignorovanie je ako urazená svokra. Potrebné je vytvoriť nový svetový systém – ale nie na základe okamžitých nápadov polovzdelancov. Inak to dopadne veľmi zle.
Načo je nám vlastne dobrá súčasná vláda? No neviem si spomenúť.
Aby som nezabudol na aktivity vlády v prospech Ukrajiny – okrem typických krokov, akými sú posielanie tzv. humanitárnych darov (ktovie kde končia), je to odrazu rozhodnutie (vlády, či iba predsedu?), že vláda odkúpi zo Slovnaftu benzín a pošle Ukrajine a tiež dodá obilie, po niekoľkých dňoch vyhlásil, že Slovensko pomôže Ukrajine z vývozom obilia, lebo krajina nemá prístup k Čiernemu moru! Tak ako je to s cirkuláciou benzínu, či ropy a obilia? Kto na tom opäť mohutne zbohatne?
Politici radi hovoria, že Slovenská republika nie je účastníkom vojny na Ukrajine – je to skoro pravda. Ak niekto dodáva zbrane, zúčastňuje sa konfliktu. Príkladov je veľmi mnoho. Takto sa prezentovali nielen veľmoci, ale aj menšie až malé štáty. Vývoz zbraní je veľmi lukratívny podnik – aj keď ide o dary (tak to deklaroval predseda vlády SR), niekto ich musí zaplatiť, aj v prípade náhrady musí zaplatiť nové zbrane. Nuž keď na to SR má! Minister financií sa akosi zabudol k tomu vyjadriť.
Poslanci parlamentu nijako výrazne nereagujú na toto vládne potácanie, dokonca ani na rozhodovanie mimo vládneho programu, čo je zreteľný dôvod na odstavenie vládnej garnitúry od moci.
Slovensko by potrebovalo varianty vládnutia, teda strany s jasným sociálnym, ekonomickým, aj medzinárodným programom. Neustále odvolávanie sa na to, že sme predsa súčasťou EÚ a NATO je ako vyhováranie sa žiačika, ktorý nie je schopný urobiť domácu úlohu. Najlepšie by boli dve takéto strany, ktoré by sa mohli striedať či participovať na moci. Veď nemožno sa neustále spoliehať na nejaký vyšší zásah, ktorý nás spasí!
V tomto našom prípade bude zaujímavé sledovať regionálne voľby – voliči by mali prestať voliť strany, ktoré na celkovej úrovni zlyhali – veď ak je neschopné jadro, aj časti sú nedobré – alebo nech sa schopnejší odpoja od neschopných. Ak sú naozaj občania vo svojej väčšine vnímaví, mali by sa k voľbám postaviť jasne a zásadovo.
