Zo zvukového záznamu spracovala Eva Blažeková.
Kniha Marx a spoločenské zmeny po roku 1989 pripomína osobnosť sa dielo, ktoré uznávajú a študujú na celom svete. „U nás sa po novembri 89 Marx vytratil z učebníc, knižníc a z predajní. Keď sme v júni 2009 usporiadali vedeckú konferenciu Marx a spoločenské zmeny po roku 1989, bolo to pre slovenskú verejnosť trochu prekvapujúce,“ hovorí Miroslav Pekník z Ústavu politických vied SAV. „Mali sme hostí z Česka, ktorí sa nás priamo pýtali, či z toho nebudeme mať problém. Keby sa niečo také konalo v Prahe, vyvolalo by to búrku nevôle v médiách.“ Podujatie nebolo nostalgické spomínanie na obdobie pred nežnou revolúciou, vyžiadala si ho mladá generácia politológov. Pár mesiacov po konferencii vyšla rovnomenná publikácia. Do mesiaca bola rozobraná. Preto vzniklo druhé doplnené vydanie, ktoré zostavil Peter Dinuš z Politologického ústavu SAV.
Prečo ožíva vedecký záujem o dielo Karla Marxa?
Peter Dinuš: Mohlo by sa zdať, že minuloročná konferencia aj naša kolektívna monografia vďačia za svoj vznik prebiehajúcej svetovej hospodárskej kríze. Nie je to tak, skutočný dôvod je ponovembrový deficit Marxa a marxizmu a jeho vytláčane na okraj záujmu, dokonca označovanie marxizmu za totalitnú ideológiu. Máme sa však vzdať Marxa v čase, keď žijeme realitu, ktorú opisoval? Ako máme bez neho pochopiť svet kapitalizmu? Preto minulý rok vyšla rozsiahla práca Ľuboša Blahu Späť k Marxovi? o spravodlivosti, sociálnom štáte a demokracii, preto sme vyvíjali naše aktivity.
Čo kniha obsahuje po vedeckej stránke?
Peter Dinuš: Svojim obsahom je filozoficko – politologická. Jej autormi sú Marina Čarnogurská, František Novosad, Michael Hauser, Martin Brabec, Marek Hrubec, Jozef Lysý, František Škvrnda, Ladislav Hohoš, Ľuboš Blaha a ja. Nech sa o svojom vklade vyjadria sami autori.
Michael Hauser: Nikdy som nechápal marxizmus ako krok na Východ a do starých časov, ale ako krok na Západ. Keď sa pozrieme na tamojšie filozofické myslenie, marxizmus síce nie je hlavný prúd, no je jedným z nich. Učí sa na univerzitách v USA aj v Británii. Náš zborník by mal uvoľniť blok, ktorým trpí náš akademický svet, a zaradiť marxizmus zaradiť medzi ostatné filozofické prúdy. Keď sa to stane, priblížime sa stavu na západných univerzitách a pokročíme do Európy.
Ako sa podľa vás môže Marx ešte „vrátiť do hry“?
Michael Hauser:Prostredníctvom takzvaného previnilého čítania. Louis Althusser, možno posledný marxistický filozof, ktorý priniesol niečo nové, hovorí o dvoch typoch čítania. Prvý typ je nevinné čítanie, druhý previnilé. (U nás sa prejavuje aj postkomunistické čítanie, keď nám Marx evokuje hlavne rečnenie tajomníkov na námestiach a prvomájové sprievody. Nemôže z toho vzísť skutočná interpretácia.)
Nevinný čitateľ pristupuje k dielu s tým, že je v ňom obsiahnuté nejaké skryté jadro, dopredu daný význam, ktorý treba objaviť. Ako keď kopáč vezme lopatu a ide hľadať poklad. Previnilý typ čítania spočíva v tom, vidí text cez optiku iného diela alebo myšlienkového prúdu.
Slovo nevinný v sebe skrýva iróniu – keď čítame týmto spôsobom, väčšinou nevidíme slepé miesta alebo medzery. V Marxovi sa skutočne nájdu, stačí si spomenúť na koniec tretieho dielu Kapitálu – tešíme sa, kedy autor konečne vysvetlí, ako je to s triedami. A o ono sa to po dvoch-troch stránkach skončí nedopovedané. O týchto slabinách hovorí vo svojom príspevku v zborníku kolega František Novosad. Nevinné čítanie môže viesť k dogmatizmu. Obzvlášť preto, že Marx je filozof, ktorý môže predstavovať alternatívu. V ľuďoch to vyvoláva sklon chápať jeho dielo ako posvätné texty.
Pri previnilom čítaní už vychádzame z určitej pozície. Robí to napríklad Slavoj Žižek, ktorý vezme súčasnú politickú filozofiu, trebárs Jacquesa Rancièra, a premietne ho na Marxa. V novej optike dostávajú staré pojmy súčasný význam. Marxove pojmy tak môžu žiť novým životom, zistíme napríklad, že proletariát nie je len nejaká zastaraná kategória z 19. storočia. Toto je návrat Marxa do hry.
Čomu sa v publikácii o Marxovi venuje sinologička?
Marina Čarnogurská:Klasická čínština toho naozaj nemá s Marxom veľa spoločného. Išlo mi o niečo iné. Marxizmus je založený na dialektike. Rovnako ako klasická čínska filozofia. Hovoríme my Európania ústami Marxa či Hegela to isté, čo hovoria Číňania vo svojich filozofických štúdiách a metafyzických definíciách procesu vzájomného dopĺňania dialektických protikladov? Toto som si vzala na mušku.
Urobila som analýzu a vzájomnú komparatistiku. Je na čitateľoch, či príjmu takéto pochopenie a kritické zhodnotenie Marxovho poňatia dialektiky. Môj príspevok sa od iných odlišuje aj tým, že ako jediný má obrázok. Je na ňom satelitná fotografia galaxie. Karl Marx ani čínski filozofi pred 2500 rokmi to vo svojej dobe nemohli vedieť, no dokonca aj galaxie vznikajú na základe dialektického vzájomného pohybu hmôt a energií, protipólov. Dialektika platí v prírode tak isto ako v spoločnosti.
Aký je význam Marxových myšlienok pre súčasnosť?
František Novosad: Marx povedal, že filozofi dosiaľ svet len vysvetľovali, ide o to zmeniť ho. No pokiaľ ide o premenu sveta, som dosť skeptický, či k tomu má Marx ešte čo povedať. Ak by politická stratégia potrebovala ideologické pozadie, nepochybne tam bude miesto aj pre Marxa, no nebude tvoriť dominantné jadro.
No pokiaľ ide o výklad sveta, tam sa bez neho nedá zaobísť. Spolu so svojím predchodcom Hegelom bol prvým mysliteľom, ktorý rozmýšľal o svete ako o celku. Pochopil, že svetové dejiny sú jednotný proces – dnes sa tým myslí globalizácia. Pre pochopenie modernej spoločnosti je nevyhnutný tým, že prvý analyzoval proces komodifikácie spoločenského života, postupnej premeny všetkého okolo nás na predmet kúpy a predaja. Marx prichádza prvý s tézou, že podstatou spoločenského poriadku, v ktorom žijeme, je oddelenie robotníka od výrobných prostriedkov (úradníka od výkonu svojich kompetencií, politika od mocenských procesov). Tento proces oddelenia dnes zasahuje všetky sféry spoločenského života. Tak isto je Marx dôležitý pri analýze zvláštnej väzby medzi odcudzením a emancipáciou – ochudobnením a obohatením, ktoré je charakteristické pre modernú spoločnosť. Marx je najdôležitejší mysliteľ, pokiaľ ide vysvetlenie dynamiky modernej spoločnosti.
V začiatkoch bol Marx presvedčený, že kapitalizmus vytvára zároveň aj podmienky svojho prekonania. No keď podrobnejšie čítame jeho texty z druhej polovice 60. a zo 70. rokov 19. storočia, pozorujeme nárast pesimizmu, stále viac a pochybností o podmienkach prekonania. Možno aj zvláštny paradox, že sa kapitola o triedach náhle končí, súvisí s uvedomením, že precenil sebadeštruktívnosť kapitalizmu a, naopak, podcenil schopnosť jeho sebaobnovy v nových podobách.
O čom sa dočítame v ďalších príspevkoch?
Martin Brabec:Vo svojom príspevku som sa snažil predstaviť jeden myšlienkový prúd v rámci marxizmu – analytický marxizmus. Nazýva sa analytický, pretože rozoberá Marxa z pohľadu moderných teórií – teórie hier, teórie racionálneho rozhodovania. Je kritický, hľadá, čo sa z marxizmu dá použiť v dnešnej dobe. Poznanie v sociálnych vedách predsa za 150 rokov pokročilo. Možno sa v tomto prípade už ani nedá hovoriť o marxizme.
Ten sa takmer podobá na náboženstvo – viery sa vždy hlásia k nejakej „hlavnej postave“, k Ježišovi, Mohamedovi, Buddhovi. Táto postava by sa nemala kritizovať. Marxista by však mal postupovať ako vedec. Keď sa vedci hlásia k nejakej teórii, kritizujú ju a snažia sa ju prekročiť. Tak by sa malo pristupovať aj k Marxovi. Ukázať, v čom je podnetný, ale nebrať to, čo nemôžeme vecne obhájiť.
Písal som na tému teória dejín, historický materializmus. Stále je na tom niečo podnetné, hlavne dôraz na rozvoj technológie, materiálnych prostriedkov, a ich vplyv na utváranie sociálnych vzťahov. Rozvoj (v marxistickej terminológii) výrobných síl vplýva na utváranie predtriednej spoločnosti na triednu a v rámci triednej spoločnosti sa mení predkapitalistická na kapitalistickú. Samozrejme, táto verzia teórie dejín, je iba jedna z viacerých. Iné verzie kladú dôraz napríklad na pohyb medzi sociálnymi triedami.
Pokiaľ ide o vysvetlenie vzniku triednej spoločnosti, ukazuje sa, že sa Marx podobá súčasným prístupom evolučnej psychológie a sociobiológie. Nedávno vyšiel v češtine preklad slávnej práce Osudy ľudských spoločností od Jareda Diamonda, jedného z popredných sociobiológov. V nej opisuje prechod z lovecko-zberačskej spoločnosti na poľnohospodársku. Aj keď sa autor o tom nezmieňuje, v podstate je marxistická.
Ladislav Hohoš: Moja štúdia je o globalizácii. Odkedy som pred piatimi rokmi na slovenskom filozofickom kongrese poukázal na to, že Marxovo chápanie politickej ekonómie a filozofie dejín je relevantné pre proces globalizácie, systematicky sa tým zaoberám. No keby sme brali do úvahy západnú filozofickú verejnosť, je predchádzajúce tvrdenie len banálne konštatovanie, samozrejmosť. Marxova zásluha sa v zahraničí považuje za nespornú.
Chcel by som skôr hovoriť o potrebe vyrovnať sa s Marxom. Keď prišiel prevrat a prehodnotenie všetkých hodnôt, stál som pred otázkou, či to, čo som doteraz prednášal – teda historický materializmus – naozaj bol len ideologický blábol. Netvrdím, že som vo svojich prednáškach nebol poplatný dobovej terminológii. Ale že by som študentom vykladal len nejaké ideologické nezmysly?
K mojej sebareflexii a k otázke, či pokračovať v kariére vysokoškolského učiteľa, prispelo jedno šťastné stretnutie. Do Bratislavy sa presťahoval marxistický filozof Zbyněk Fišer, známy pod svojím básnickým pseudonymom Egon Bondy. S ním sme v roku 1990 započali polodisidentskú aktivitu – prednášali sme Marxovu filozofiu dejín. Tento kontakt a spolupráca mi veľa dala práve v tom kritickom vyrovnaní sa Marxom, ktoré pred rokom 1989 bohužiaľ nebolo, pretože sa z neho urobila ikona. A to je katastrofa.
Na diskusie s Bondym a so študentmi spomínam doteraz. Snáď nemusím dnes veľmi zdôrazňovať, že sa všeobecne v akademickej obci uznáva, že Marxova politická ekonómia sa nedá oddeliť od jeho filozofie dejín. Marxova filozofia dejín je jediná explanačná teória, ktorá nám dáva možnosť pochopiť podstatu kapitalizmu. Samozrejme, mnohé veci pred 150 rokmi predvídať nemohol.
Erich Fromm sa vyjadril vo svojej poslednej práci, že Marx prišiel predčasne. Mal prísť v súčasnosti – tým myslel druhú polovicu 20. storočia. Jeho názory sú poznamenané dobou, za samostatnú rozpravu by stála jeho poplatnosť osvietenstvu. Jeho teória spoločenského vývoja mala fungovať „so železnou nevyhnutnosťou“, zákony spoločenských vied mali byť platné tak ako zákony prírodných vied. Dnes už ani zákony prírodných vied tak nefungujú…
A v čom je Marx relevantný, prečo sa ním treba zaoberať? Lebo si to dnešná doba vyžaduje. Po roku 1989 sa začalo raziť heslo niet inej alternatívy. Je to kategorická ideologická premisa, svojou podstatou boľševická. Kapitalizmus „bez prívlastkov“, ako hovorí pán Klaus, je vraj jediná možnosť. Síce má nejaké nedostatky alebo plodí nejakú nespravodlivosť, no stále je to najdokonalejší a najefektívnejší spoločenský systém, priam samospasiteľný recept pre transformáciu z reálneho socializmu, samozrejme, na všetky časy a na veky vekov.
Tu je Marx stále aktuálny: presne popísal všeobecnú krízu kapitalizmu. Trochu sa mohol mýliť – s krízou z nadvýroby je to trochu inak a okrem sebadeštrukčných má kapitalizmus aj sebaregulujúce mechanizmy. Vyvinul sa do štádia, ktoré sa zvykne označovať ako postakapitalizmus. Rozhodujúce však je, že vo všeobecnej kríze kapitalizmu je akýkoľvek rozmýšľajúci vedec povinný hľadať východisko z krízy, nemôže zastávať platformu „niet inej alternatívy“. Pri hľadaní alternatívy môže byť Marx inšpiratívny.
Ľuboš Blaha: Nedávno som bol v Londýne. Vstúpil som do typického komerčného kníhkupectva, kde mali zopár radov kníh z politickej filozofie. V prvom regáli bol iba Marx. V druhom ležali neomarxistickí a marxistickí autori, v treťom autori, ktorí z Marxa vychádzajú alebo ho hodnotia. Až naspodku bol nejaký Hayek či Fukuyama. No ak na Slovensku človek vydá knižku s názvom Späť k Marxovi?, div by sa nemal cítiť previnilo. Do vydania publikácie, ktorú krstíme, bola slovenská politická veda provinčná. Som rád, že sa z toho pomaličky dostávame.
Slovensko sa neskutočne ochudobňuje tým, že sa tu o Marxovi 20 rokov nevravelo. Preto som rád, že sa znova začína. Nie preto, že by Marx mal byť opäť naším guru, ale aby sme sa vrátili, ako hovoril kolega Michael Hauser, na západ, k diskusiám bez emocionálneho podtextu. Práve o to sa pokúšam vo svojom príspevku, kde podobne ako Martin Brabec reagujem na debatu o analytickom marxizme. On vychádzal predovšetkým z Gerarda Cohena, ja si všímam hlavne teóriu spravodlivosti.
Foto 1: Zľava: Peter Dinuš, Michael Hauser
Foto 2: Zľava: Peter Dinuš, Michael Hauser, Juraj Marušiak
Autor foto: Peter Kele a Eva Blažeková
Pokračovanie článku nájdete tu:
