Spomínam si na predvolebné zhromaždenia v máji 1990. To prvé (vlastne nulté) bolo 1. mája – v amfiteátri v Nových Zámkoch. Prvomájové oslavy organizovalo VPN, slávnostným rečníkom bol Peter Zajac. Nuž a ten ešte pred začiatkom programu vyhlásil, že VPN pozýva na pódium aj predstaviteľov ostatných politických strán. Neodvážila sa ani jedna – s výnimkou komunistov. Michal Borguľa a Rado Belan sa nechali nakriatnuť, a tak som sa u Petra Zajaca prezentoval. Krásny deň, modrá obloha, teplo – idyla. Navyše sa zdarma čapovalo dobré víno, tuším Svätopeterský rizling – ako do mikrofónu zdôraznil líder – VPN ponúka len to najlepšie. (Oboma rukami sa chytili príležitosti a niekoľkokrát po sebe aj plných papierových pohárov početní prívrženci – Rómovia.) Po peknom kultúrnom programe zahlásil moderátor: „A teraz prehovorí za komunistickú stranu Vojtech Kondrót.“ Už keď som prichádzal k mikrofónu, srdečne ma pozdravovali „manifestanti“ sústredení tesne pod tribúnou – aby mali bližšie k moku: „K…. hňušná komuništičká!“ A takto aspoň desaťkrát po sebe. Keď som sa konečne dostal k slovu, pripomenul som, že máj je aj mesiac lásky, že v Nových Zámkoch sa mi narodili obe dcéry – a že práve preto prednesiem ľúbostné verše venované predovšetkým prítomným ženám, ale vlastne všetkým prítomným. To ich vykoľajilo – čakali politický prejav! Takže som pokojne dorecitovával – ale záverečné štvorveršie Premeny (Rozbilo sa dvoje hodín/ Máme ústa po čerešniach krvavé/ Prstami po tebe chodím/ jemne ako bosou nohou po tráve/ už zanikalo v ešte mohutnejšom: „K…. hňušná komuništičká!“ Stihol som sa už len poďakovať za priazeň – a v tesnej blízkosti zovretých pästí odpochodovať k priateľom…
Zdanlivo 1. máj 1990 nesúvisí s 5. marcom 1999 – tak ako Kysucké Nové Mesto je dosť vzdialené od Nových Zámkov (a navyše Ján Slota má ešte ďalej práve k rómskym spoluobčanom!) Čo tieto „mítingy“ spája? Tak trocha aj alkohol; v súvislosti s Kysuckým Novým Mestom myslím nielen na rečníka, ale aj na hlasitých pritakávačov – prívržencov, stúpencov slotovských sofizmov. Predsa len: spoločný menovateľ? Politická (ne)kultúra!
Ale nejde mi len o Slotu, ktorému som venoval nasledovné (stále platné) verše básne O zime po zime (v zbierke Letopis) už pred piatimi rokmi: „Záveje vyše plota?/ Slovenská suchá slota/ Kto tú krížovku lúšti/ v nedeľnej smutnej pľušti?/ Konečne len slovenská zima/ v Piešťanoch – všade – na Banke/ Sneh, ktorý blato pripomína/ zas podrezávame sa ako v rozprávke.“
Áno, nejde mi len o „aktuálneho“ Slotu – ale o Slotu ako takého. A o ďalších jemu podobných vysokopostavených činiteľov, bez ohľadu na stranícku či inú príslušnosť! Ako sa voľakedy s obľubou frázovalo: Bol tam najvyššie postavený súdruh ten a ten – ďalšie významné osobnosti! Myslím teda na „osobnosti“, ktoré fackujú kolegu v poslaneckom bufete, ktoré sa supervulgárne vyjadrujú na verejnosti. Poľahčujúca okolnosť: znova alkohol? Možno, áno – aj! Ale z človeka v triezvom či v (mierne) netriezvom stave vyjde len to, čo v ňom naozaj bytostne je. A ešte k tomu Otčenášu, na ktorého meno si drahý brat nevedel spomenúť, kým mu ho jedna z drahých sestier nepošepla – takže sa ho asi často nemodlieva. S Miklósom Veressom, maďarským básnikom, sme sa pred dvomi rokmi pomodlili Otčenáš pri hrobe môjho otca v Bernolákove, on po maďarsky, ja po slovensky. Aj (a nielen) pre to nakoniec niekoľko jeho veršov z básne Európska jar z roku 1968. Znejú zasa aktuálne – možno by si ich mali prečítať (politicky kultúrne) aj spomínané významné osobnosti: „Európa ó Európa/ práchnivý koráb ľudstva úzky/ tie presúdené dosky skrutky/ na tvojej vetchej bárke stlačená/ stáročia šklbeme sa noci dni/ zubami škrípne smerujúci k záhube/ na tej zakrvavenej klzkej palube/ Rimania Germáni Slovania Maďari“. Ale aj: „V Európe jar je, vládne jar“. (Kiežby sa tomu dalo uveriť!)
