Čítam takúto vetu: „O histórii USA ako multikulturálnej krajine sa rozpisovať snáď netreba, nenávisť voči islamu tam – zatiaľ – nemá miesto.“ A myslím si pravý opak: o histórii USA, o tom, ako dospeli k multikulturalizmu (a k akému), by sa bolo treba rozpisovať.
Najprv „biely muž“ spáchal genocídu na domorodom obyvateľstve, ktoré, ako sa traduje, Kolumbus nazval Indiánmi, lebo si myslel, že priplával do Indie… Až pred pár dňami Obama podpísal zákon, podľa ktorého sa v úradných aktoch nesmie používať označenie Indiáni, ale „pôvodné domorodé obyvateľstvo“, no to je odbočka… Dobyvačným Európanom nešlo o žiadny multikulturalizmus, ale o orabovanie existujúcich kultúr a napokon ich vykynoženie…
Figurína člena Ku-klux-klanu,
Národné múzeum občianskych práv,
Downtown Memphis, Tennessee, USA.
Foto: Adam Jones / Flickr
O multikulturalizmus nešlo ani vtedy, keď „biely muž“ potreboval lacnú pracovnú silu na svoje plantáže a našiel ju v černochoch, ktorých zásobárňou bola Afrika. Títo otroci nemali o multikulturalizme ani poňatia, poznali len lopotu, hlad a bitku. Kdeže, ľudské práva, tie pre nich ešte neboli určené…
O multikulturalizmus nešlo ani vo vojne Juhu proti Severu, to len priemyselný Sever potreboval už inú pracovnú silu, nie otrokov… A trvalo ešte ďalších dlhých sto rokov, počas ktorých černochov lynčovali, znevažovali, segregovali. O multikulturalizme v USA nebol presvedčený ani Martin Luther King a keď zaň bojoval, musel zomrieť…
O multikulturalizmus nešlo ani pri vysťahovalectve z Európy v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia – opäť išlo len o pracovnú silu, tentoraz pre ťažobné spoločnosti, bane, oceliarne, stavebníctvo…
O multikulturalizme nemali ani potuchy tí neozbrojení černosi, dnes máme správne hovoriť Afroameričania, ktorých každoročne zastrelia americkí policajti a na veci nič nemení skutočnosť, že často aj policajti sú čierni… (Černosi tvoria zhruba 6 percent americkej populácie. V kolónke neozbrojených ľudí zastrelených policajnými zložkami však predstavujú až 40 percent.)
A o multikulturalizme v USA asi nič nevedia ani tí Mexičania, ktorých od vysnívaného života v Spojených štátoch delí vysoký plot už od roku 2007. Za posledných 13 rokov (údaj je zo roku 2015) pri pokuse o prechod tejto hranice zomrelo vyše 5 000 utečencov vrátane žien a detí…
Sú to len niektoré momenty z histórie, ako sa Spojené štáty dopracovali k svojmu multikulturalizmu. Prvé, čo aj z nich stojí za povšimnutie, je, že trvalo celé stáročia, než sa o území, na ktorom sa rozprestierajú, môže hovoriť ako o multikulturálnom. A že multikulturalizmus nepadol z neba, ale si ho museli v dlhom zápase „inokožci“ vybojovať. A po druhé, to, ako sa bránia USA prisťahovalcom najmä z Mexika a krajín Latinskej Ameriky, nesvedčí o otvorenej náruči „neobmedzeného multikulturalizmu“. Spojené štáty si najradšej prisťahovalcov vyberajú, napríklad prostredníctvom tzv. zelenej karty. No a po tretie, americké vojenské zasahovanie neberie vo svete ohľad na nijaké rasy a ich ľudské práva, ich pričinením či priamou účasťou hynú aj vyznavači islamu. Ale to je už iná téma…
Ďalšie články: EMIL POLÁK
