Ešte v osemdesiatych rokoch, keď sa v socialistickej spoločnosti protirečivo a neraz aj s nedôverou prijímala gorbačovovská perestrojka, sa v jednom z čísel odborného časopisu Moderné řízení informativní měsíčník pro vedoucí pracovníky (vtedy sa ešte manažment ako teória u nás nepestoval, známa však bola kritika revolúcie manažérov, na ktorú sa dnes zabudlo už aj v kapitalizme), objavila výstižná charakteristika fáz zavádzania nového výrobku, ktorú možno voľne uviesť takto:
- Veľké nadšenie
- Všeobecný zmätok
- Hlboké rozčarovanie
- Hľadanie vinníkov
- Vyznamenanie nezúčastnených
- Potrestanie nevinných
Predpokladáme, že v súčasnosti sa na Slovensku v rámci teórie manažmentu formuje v kruhu zatiaľ neznámych, ale obetavých autorov nová škola – s pracovným názvom Matovi chaos manažment. Sú v nej v základných črtách charakterizované fázy politických a spoločenských zmien, ktoré zodpovedajú situácii na Slovensku od marca 2010. Ich realizácia je nielen rozsiahlejšia, ale aj zložitejšia a náročnejšia, ako bolo zavádzanie nových výrobkov pred takmer štyridsiatimi rokmi. Ide o tieto hlavné fázy:
- Skrsnutie idey v hlave veľkého chaotika – ústrednej postavy tejto teoretickej školy manažmentu –, ktorá je tak geniálna, že ani vlastný tvorca jej úplne nemôže rozumieť a nedokáže ju ucelene vysvetliť.
- Nevyhnutnou podmienkou šírenia geniálnej idey je jej zmätené, protirečivé a meniace sa objasňovanie na tlačových konferenciách a v statusoch na sociálnej sieti.
- Idea sa nedá realizovať bez skeptického sledovania reakcie spolupracovníkov v rámci koalície a vlády a nedôverčivého vyhodnocovania schopnosti a ochoty ich lojálneho participovania na nej. Ešte lepšie je, ak sa podozrievavo vyhodnocuje aj ochota podporovať ju medzi ľuďmi (nielen obyčajnými, ale všetkými).
- Dosiahnutie idey vyžaduje kritické hodnotenie konania odborných orgánov, ale aj blízkych spolupracovníkov súvisiaceho s jej realizáciou v praxi. Vzhľadom na jej geniálnosť však títo spravidla nedokážu primerane naplniť nejasné očakávania veľkého chaotika. Na nich potom padá hlavná zodpovednosť za neúspechy v realite.
- Pri hodnotení postupu pri realizácii idey je dôležité hľadanie vinníkov jej nesplnenia aj v radoch opozície (najmä v jednej politickej strane a dvoch osobách, ktoré boli predsedami vlády pred veľkým chaotikom). Tí veľkému chaotikovi úmyselne začali škodiť svojím konaním ešte predtým, ako idey vznikli, lebo iste tušili, že príde takáto nevídaná snaha o zmeny v politike i celej spoločnosti. K týmto vinníkom patria aj ďalšie sily a osoby z rôznych kruhov, ktoré závidia veľkému chaotikovi jeho geniálnosť a náročky mu sťažujú jeho pôsobenie.
- Nakoniec sa nesmie zabudnúť na pomstychtivé potrestanie tých, ktorí nepochopili geniálnosť ideí veľkého chaotika a dovolia si tvrdiť, že sú škodlivé či dokonca nebezpečné a hrozia drastickými následkami. Je priam tragédiou, že nie sú ochotní slepo sa ideám podriadiť a bez odvrávania ich uskutočňovať.
Vzhľadom na to, že politická a spoločenská situácia sa v týchto podmienkach stáva viac chaotická, musí veľký chaotik za cenu nesmierneho úsilia až na hranici sebaobetovania hľadať nové geniálne idey, ktoré zasiahnu čo najväčšiu časť spoločnosti, lebo malá zmena nič neznamená. Cieľom je po niekoľkých pokusoch vytvoriť takú ideu, ktorá veľkého chaotika preslávi ďaleko za hranicami a bude sa šíriť aj v iných štátoch.
Hĺbka a šírka politických a spoločenských zmien vyžaduje v teórii aj zohľadnenie ďalších súvislostí. V prvom rade ide o najmä o medzinárodnopolitické a bezpečnostné aspekty. Vo vláde preto musia byť odborníci, ktorí sú presvedčení o tom, že ani vnútri Ameriky ani v jej pôsobení po celom svete to nejde bez chaosu a musia veľkému chaotikovi doma pomáhať pri jeho šírení na tento spôsob a zdokonaľovať to.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Delikátnu rolu medzi spolupracovníkmi vo vláde zohrávajú ľudia, ktorí radi komunikujú s nadprirodzenými silami. Aj sám veľký chaotik sa občas štylizuje do roly vodcu náboženskej sekty, ktorý aj keď má v chúlostivých situáciách informácie, nehovorí o nich. Očakáva, kto mu bude po ich rozšírení veriť aj bez dôkazov (a iste ho aj odovzdane nasledovať). Kto mu veriť nebude, taký mu ani nie je potrebný.
O ideách nie je vhodné diskutovať s právnikmi, najmä s tými, ktorí v nich nevidia jediné a pravé právo bojujúce proti mafii, korupcii, plytvaniu štátnymi prostriedkami a pod. a nepodporujú ich bez akýchkoľvek podmienok. Ich volanie po tom, aby sa dodržiavala ústava, zákony (nehovoriac už o dobrých mravoch), je pre presadzovanie ideí škodlivé a nebezpečné, lebo nahráva silám, ktoré tu vládli pred marcom 2020. Podobne nie je náležité baviť sa ani s ekonómami, ktorí poukazujú na to, že uskutočňovaná realizácia ideí hospodárske problémy nerieši, ale, naopak, ešte viac ich komplikuje a škodí nielen obyčajným, ale aj všetkým ľuďom.
Špecifické poslanie pri realizácii ideí majú aj bývalí príslušníci vojenských tajných služieb. Možno niekedy dávno pred desiatkami rokov sa dostávali na pozície na čele ministerstiev vnútra, ale táto nezvyklá prax je v tomto prípade potrebná, najmä ak veľký chaotik vychádza z toho, že v niektorých oblastiach života sme v stave vojny. Na čelo ministerstva vnútra v takýchto časoch nie je vhodné dávať právnikov – čo tam po riadení verejnej správy, ktorá prináša len ťažkosti a starosti. Bývalý šéf vojenskej kontrarozviedky (a navyše s krátkou praxou pilota, ktorý sa dokáže na veci pozerať z výšky) a bývalý šéf vojenskej špionáže dokážu iste kvalifikovane nájsť domácich i zahraničných škodcov a nepriateľov, čo je v týchto podmienkach veľmi dôležité. Silu tejto skupiny zvýšil aj bývalý policajný vyšetrovateľ, ktorý ako kandidát na volebnej listine strany veľkého chaotika išiel „na krátku prax“ do vojenských tajných služieb. Na jednej z najvyšších funkcií na ministerstve vnútra pôsobil síce len krátko, ale zostal poslancom, aby sa jeho skúsenosti nestratili.
Nakoniec veľký chaotik vypálil rybník aj médiám. Je nielen predsedom vlády, ale aj jej neoficiálnym, neplateným hovorcom. Treba oceniť veľké množstvo tlačových konferencií, na ktorých odznie toľko protichodných informácií, že nielen jeho neprajníci, ale ani stúpenci nevedia, čo vlastne platí a ako to interpretovať. Médiá hlavného prúdu aj tak menia svoje názory zo dňa na deň a pravdu nehľadajú, lebo potrebujú peniaze a škoda im niečo vešať na nos. Všetko sa aj tak informačne zmení, keď veľký chaotik bude vydávať vlastné vládne noviny.
To, že nakoniec asi nikto ničomu nerozumie, je vlastne zmyslom Matovi chaos manažmentu. Len tak náhodou si možno spomenúť na slová známeho ruského revolucionára a anarchistu kniežaťa P. A. Kropotkina, ktorý tvrdil, že len veľký chaos je predpokladom úplne nového poriadku.
Žiaľ, nebolo možné podrobnejšie rozoberať ďalšie, iste zaujímavé stránky Matovi chaos manažmentu, ale ide o teoretickú školu, ktorá má len niečo viac ako pol roka. Možno sa rozpracuje tak, že pomôže aj slovenskej teórii v ekonomických i spoločenských vedách a úplne nás zmení. Alebo sa nakoniec stane len suchou ratolesťou na večne zelenom strome praxe? V podmienkach súčasnosti je možné všetko a jadro Matovi chaos manažmentu je v tom, že sa to dá ešte znásobiť.
