Podľa biblických zdrojov doplatila Lótova žena na svoju zvedavosť tak, že sa premenila na soľný stĺp. Vecný dôkaz tejto skutočnosti, spomínaný soľný stĺp, sa, žiaľ, nezachoval, takže nevieme nič o jeho kvalite a rozmeroch. Možno predpokladať, že mal veľkosť Lótovej ženy, čo opäť nič nehovorí, pretože nik z nás ju nikdy nevidel. Ak by sa stĺp zachoval, určite by ho dnes vlastnil niektorý slovenský zbohatlík vo svojej záhrade, alebo by sa stal predmetom sporov politických strán, čo by skôr či neskôr viedlo k rozpadu vládnej koalície, pretože v tejto krajine okrem soľného stĺpa niet dôležitejších problémov. Tento logický záver vedie nevyhnutne k úvahám, aký bol pravdepodobne osud vykryštalizovanej Lótovej ženy. Hoci som pána Lóta osobne nepoznal, možno predpokladať, že, utekajúc pred apokalypsou, pravdepodobne nevláčil soľný stĺp na chrbte, ale nechal ho na mieste. V tom prípade ho mohol neskôr spracovať niektorý zo solivarov a Lótova žena skončila celkom prozaicky ako soľ v polievke či v prívarku. Ak bol pán Lót milujúcim manželom, mohol byť dokonca pôvodcom myšlienky, ktorá neskôr zľudovela v známej rozprávke Soľ nad zlato.
Iná možnosť je, že sa pán Lót už vtedy zachoval trhovo a bezprostredne po historickej metamorfóze svojej ženy odhadol, že taký soľný stĺp môže byť pomerne lukratívnou komoditou a neskôr ho za výhodnú cenu ponúkol niektorému z vtedajších stavebných podnikateľov, ktorý práve nebol v druhotnej platobnej neschopnosti. Uvažujme ďalej: ak by bol o materiál záujem, Lót si určite rýchlo hľadal ďalšiu ženu s nádejou, že i tá sa časom premení na stavebný materiál. Lenže apokalypsy, ako je známe, sa nedejú len tak na objednávku, a tak zrejme nešťastný Lót na svoj nesprávne postavený podnikateľský zámer kruto doplatil a až do smrti musel niesť jarmo manželstva so škriepnou ženou. To by však bol už natoľko všedný príbeh, že by ho dejiny vôbec nezaznamenali.
Prípad pôvodnej Lótovej ženy bol široko medializovaný a je dôkazom toho, že z človeka sa môže stať historická osobnosť nielen bez vlastného intelektuálneho pričinenia, ale dokonca priamo vo chvíli, keď už, premenená na nečinný soľný stĺp, ani osobnosťou nie je. O Lótovej žene sa bude hovoriť dovtedy, kým bude existovať ľudstvo. A sám Lót, ktorý, nech už to berieme z akejkoľvek strany, vlastne utrpel stratou manželky ujmu, zostane ako historický tajtrlík kdesi bokom. Nikto nevie, ako ďalej žil, kto mu varil, pral, kto sa mu staral o domácnosť, a keďže v tom čase neexistovali ani moderné metódy sčítania ľudí, domov a bytov, nikdy sa nedozvieme, či býval v dome z pálených tehál, či vlastnil motorové vozidlo, prípadne koľko mal televíznych prijímačov, mobilných telefónov a zbierok kníh a gobelínov.
Ako sme už naznačili, aj o Lótovej žene sa začalo hovoriť až po tom, čo zmenila svoju konzistenciu zo živej bytosti na fosíliu. Vstúpila do dejín, hoci predtým možno bola zlostná, klebetná, fyzicky málo príťažlivá a v kolektíve neobľúbená. To už dnes nikoho nezaujíma. My vieme iba to, že bola stĺpom. Nie pilierom, ale stĺpom. Na tomto mieste by mala logicky nasledovať paralela so súčasnosťou, lenže opäť nastupujú rozpaky. Všetci zaiste poznáte politikov a verejných činiteľov, ktorí sa nazdávajú, že vstúpia do dejín jedine tak, že sa premenia na soľné stĺpy, lebo piliermi nikdy neboli a ani nemajú šancu byť. Preto jednoducho robia všetko pre to, aby prekážali.
Na druhej strane však vidno aj opačný paradox. Ak by sa napríklad našiel človek, ktorý by dokázal priam zázračne vyviesť túto sužovanú spoločnosť z marazmu, a bol by teda reálnym kandidátom na nesmrteľnosť, je veľmi pravdepodobné, že v tomto prípade by sa už príbeh Lótovej ženy nezopakoval. Zrejme to spôsobuje informačný boom. Do médií by sa totiž okamžite začali tlačiť veľmi súčasné otázky – či dotyčný náhodou nemá nemanželské deti, či bol úspešne prelustrovaný, alebo či nestavia vilu pod bratislavským Slavínom. Popri budovaní demokracie sme pochovali múdrosť a toleranciu vekov. Nuž teda, veľa zdravia, nesmrteľné soľné stĺpy!
