O čom to hovoríte, pán Dzurinda?

Keď v 80-tych rokoch americký prezident R. Reagan radikálne zoškrtal rozpočty na školstvo (bolo treba bilióny na zbrojenie), absolvoval turné, na ktorom sa, samozrejme, pred kamerami objímal a potľapkával s učiteľmi. Fungovalo to. Podobne to skúša na slovenských voličov M. Dzurinda. Akcia má názov: podpora vzdelania, vedy a výskumu a poznatková ekonomomika. „Pre Slovensko je nesmierne dôležité, aby sa rozvíjalo ako znalostná ekonomika, ako spoločnosť ľudí vzdelaných.“ Alebo: „Kľúčom k úspešnému a konkurencischopnému Slovensku je vzdelanie.“ Podobné výroky budeme v nasledujúcich týždňoch z úst premiéra a jeho pravej ruky, ministra financií I. Mikloša počuť čoraz častejšie. Predvolebný zápal SDKÚ po siedmich rokoch vo vláde objavila tému vzdelania, podpory vzdelania a poznatkovej ekonomiky ako „posvätnú kravu“ a chce na nej postaviť svoj volebný manifest 2006. Začalo sa to vo veľkom štýle ešte vlani konferenciou MINERVA, pokračovalo zvyšovaním prostriedkov na vzdelanie v poslednom Miklošovom rozpočte a dnes je to napríklad internet pre 50-tisíc mladých ľudí alebo skupina vedcov v delegácii do USA. Je to pekné a prospešné, ale veriť tomu môže len niekto, kto posledné roky strávil mimo Slovenska a nevie čítať ani štatistiky Eurostatu. Nechajme bokom fakt, že podpora vzdelania, vedy a výskumu, inovácií v ekonomike a informačných technológií sú oblasti, ktoré vyspelý svet strategicky podporuje už roky, a teda najnovší „zápal“ SDKÚ pre túto oblasť je utekaním za zmeškaným vlakom. Stačí však pohľad na verejne prístupné štatistiky a je jasné, že SDKÚ si pre voľby naplánovala jedno z ďalších predstavení programovej rady „volebné podvody a manipulácie“. Ďaleko za Európou i USA Asi sa všetci zhodneme na tom, že deklarovaná priorita sa stáva skutočnou, až keď sú na ňu aj peniaze. A v oblasti vzdelania, vedy a výskumu a podpory inovácií to na Slovensku vyzerá žalostne. Za rok 2005 vykazujeme takmer najnižšie celkových výdavky na vzdelanie z krajín EÚ: 3,9 percenta HDP. Priemer EÚ je približne na úrovni 5 percent, najkonkurencieschopnejšie krajiny (Fínsko, Švédsko, Dánsko) dosahujú mieru okolo 7 percent HDP. V USA je to asi 5,5 percenta HDP, v najvyspelejšej krajine strednej Európy, Slovinsku, zhruba 6 percent. Podobná je situácia s vysokoškolským vzdelaním, v ktorom sme tiež pod priemerom EÚ (našich 0,85 percenta HDP proti priemeru EÚ 1,1 percenta). Evidentný nedostatok zdrojov mala vláda a má SDKÚ v pláne kompenzovať zavedením poplatkov, ktoré dokázateľne obmedzia študentom zo stredných a nižších stredných príjmových skupín prístup k vzdelaniu, pretože nebudú mať nárok na sociálne štipendiá, ale ani dostatok zdrojov na pokrytie výrazne zvýšených nákladov. Finančné poddimenzovanie sektoru školstva sa zákonite odráža aj v odmeňovaní jeho pracovníkov. Priemerná mesačná mzda v školstve za rok 2005 bola o 3 023 korún (bezmála 20 percent) nižšia ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Čo je iba číselné vyjadrenie spoločenského významu, ktorý vláda tejto oblasti prisudzuje. O pokračujúcom prepúšťaní v školstve ani nehovoriac. „Zo 142 289 ľudí zamestnaných v školstve prišlo o prácu vyše sedemtisíc. Je to privysoké číslo, vplýva to na kvalitu výučby a na vzdelanie sa už pozerá ako na trhovú záležitosť, poznamenal nedávno šéf školských odborov Ján Gašperan. Najžalostnejší stav však vykazuje na Slovensku veda a výskum. Financovanie oblasti, ktorú celý vyspelý svet považuje za kľúčovú pre dlhodobú konkurencieschopnosť krajiny v globalizovanom svete, dosahuje na Slovensku hanebnú úroveň. Približne 0,3 percenta HDP z verejných a 0,3 percenta zo súkromných zdrojov je objem, pri ktorom o nejakom pokroku vo vede, výskume, aplikovanom výskume a jeho využití v praxi nemôže byť ani reči. Je to štvrté najhoršie miesto v rebríčku EÚ, ktorej priemer dosahuje 1,9 percenta. Pritom európski lídri jednotne stanovili strategický cieľ na 3 percent HDP. USA vydávajú 2,59 percenta, Japonsko 3,15 percenta. To v Európe dosahujú len „šampióni“ v oblasti inovácií a moderných technológií Švédsko (3,7 percenta) a Fínsko (3,51 percenta). A to už niet slov na komentovanie faktu, že našich biednych 0,6 percenta vlani znamená pokles oproti minulým rokom, podľa údajov Európskej komisie (EK) jeden z najvýraznejších v EÚ a znamená nižší podiel na HDP ako v roku 1998, keď začínala prvá Dzurindova vláda. Tak takou prioritou je pre súčasnú pravicovú vládu veda a výskum. Zlyhávanie na celej čiare Dôsledky tohto prístupu vlády sú zrejmé. V správe EK o inovatívnosti ekonomík členských krajín obsadilo Slovensko štvrtú najhoršiu pozíciu. Na dlhodobo negatívne dôsledky spôsobujúce zaostávanie Slovenska upozorňujú odborníci z rôznych oblastí. Vedecký sekretár SAV Dušan Kováč kritizoval na konferencii MINERVA, že sa v spoločnosti a politike nehovorí dosť o potrebe investícií do vedy a výskumu. Hoci cieľ 3 percentá HDP považuje za nereálny, súčasný stav na Slovensku – 0,3 percenta z verejných a 0,3 percenta zo súkromných zdrojov – považuje za neudržateľný. Predseda SOPK P. Mihók upozorňuje, že „máme obrovské rezervy v tom, koľko percent HDP ide do oblasti vedy, výskumu a vzdelávania, teda do toho, čo by malo vytvárať bázu pre poznatkovú ekonomiku.“ Slovensko je opakovane terčom kritiky aj za pomalú informatizáciu spoločnosti. Nemalý podiel na tom má zbabraná privatizácia Slovenských telekomunikácií a udržiavanie ich monopolu, za čo nesú priamu zodpovednosť viacerí nominanti SDKÚ. Aj preto dnes máme najvyššie poplatky za prepojenie medzi pevnými operátormi v celej Európe. O tom, že situácia je naozaj varovná, svedčí i fakt, že už aj vláda sa dopracovala ku kritickému hodnoteniu. V hodnotení plnenia rozvojových cieľov stanovených na konferencii Minerva ministerstvo financií uvádza, že rezorty rozvojovú stratégiu neplnia. „Z vyše 60 úloh, ktoré majú prebudovať naše hospodárstvo na vedomostnú ekonomiku, jednotlivé ministerstvá splnili iba jedenásť.“ Naozaj príznačné však je, že najväčšie zaostávanie vláda zaznamenáva v oblastiach vzdelávania a zamestnanosti, vedy, výskumu a inovácií a informačnej spoločnosti. Poznatková ekonomika: dvojnásobné platy – verzia 2006 Záverečný komentár je v podstate nepotrebný. V predstihu však treba vyvrátiť „múdru“ protiargumentáciu slovenských reformátorov. Prvý automatický protiargument znie: „Nalievať peniaze do chorého nezreformovaného systému je vyhadzovaním peňazí.“ To síce môže byť pravda, ale ak vzdelanie je a bolo prioritou priorít, prečo potom nebolo školstvo zreformované v prvých dvoch rokoch vládnutia a súčasne aj finančne zabezpečené? Prečo sa na reforme školstva nelámali koaličné vzťahy, nevystupovalo sa z vlády, neodvolávali ministri? Druhý protiargument: „Výdavky na vzdelanie sa v reálnej hodnote v posledných rokoch zvyšujú.“ Aj to môže byť pravda. Je však rovnako pôsobivé ako aj priehľadné zvyšovať zdroje do „strategickej priority“ až pred voľbami, potom, ako sme oblasť finančne dostali úplne na dno. O skutočnom význame, ktorý daná krajina prisudzuje konkrétnej oblasti, hovorí práve podiel výdavkov na HDP. Iba „naliať“ potrebné zdroje do systému iste nie je riešením. V prvom rade treba reformovať obsah, systém a sieť škôl, prepojenie s trhom práce, kritériá kvality škôl, prepojenie vedy a výskumu s podnikateľským sektorom atď. Ale bez finančného zabezpečenia to nepôjde. To, čo na voličov tento rok spustí SDKÚ s témou vzdelania a poznatkovej ekonomiky, je populizmus a volebný podvod, pri ktorom dvojnásobné platy roku 1998 sú len amatérskym výkrikom podpriemerného hovorcu päťkoalície. Dnes je SDKÚ v technikách manipulácie verejnej mienky podstatne ďalej. Dúfajme, že ďalej sú aj voliči.