Nur-Sultan v čase predvolebnom

Prvého januára 2021 prevzal Kazachstan rotujúce predsedníctvo Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ – Евразийском экономическом союзе), ktorého členmi sú ešte Ruská federácia, Bielorusko, Arménsko a Kirgizsko. Predchodcom na predsedníckom poste v roku 2020 bolo politicky ťažko skúšané poaugustové Bielorusko. Priority kazašského predsedníctva boli partnerom artikulované počas – z dôvodu COVIDu – online stretnutia hláv členských krajín EEÚ v decembri 2020. Nosnou ideou priorít je plnohodnotná realizácia podpísaných zmluvných dokumentov, minimalizácia bariér a posilnenie funkčnosti EEÚ.

Keď spomíname ostatný online summit hláv štátov EEÚ, tak sa pozrime na aktuálnu situáciu s COVIDom v Kazachstane. Za deň 31. decembra 2020 bolo identifikovaných 753 nových prípadov ochorenia. Celkovo krajina ku dňu 1. januáru 2021 krajina eviduje 155 473 potvrdených ochorení, pričom teritoriálne rozdelenie má rôznu proporcionalitu.[1]

Podľa iného zdroja, k 2.januáru 2021 bolo evidovaných 202 159 potvrdených ochorení na COVID-19 a 2 767 úmrtí spojených s COVIDom. Kazachstan tiež hlási 176 842 vyliečených prípadov.[2] Inak v oficiálne v Kazachstane žije +/- 18 mil. obyvateľov. Takže kalkulačka do rúk a čísla nepustia.
 

Voľby do Mažilisu

Rozhodujúcou vnútropolitickou udalosťou začiatku roku 2021 určite budú voľby do dolnej komory Parlamentu Kazachstanu – Mažilisu (Мажилис) a do miestnych zastupiteľských orgánov – Maslichátov (Mаслихаты). Budú sa – už na 100% – konať 10. januára 2021.

Foto: www.khabar.kz

Dňa 30. decembra 2020 sa v priamom vysielaní TV Хабар uskutočnila predvolebná diskusia predstaviteľov (pod gesciou Ústrednej volebnej komisie Kazachstanu) piatich kazašských politických subjektov, ktoré sformulovali svoje zoznamy kandidátov do Mažilisu.

Predvolebnej (zaujímavej) debaty[3] sa zúčastnili:

• Ajkyn Konurov (Айкын Конуров) – predseda Ľudovej strany Kazachstanu (Народная партия Казахстана), čo je vlastne narýchlo stransformovaná Komunistická ľudová strana Kazachstanu, pričom odstránenie sufixu „komunistická“ by ju vraj malo volebne sprijateľniť;
• Bauržan Bajbek (Бауржан Байбек) – prvý podpredseda vládnej Nur-Otan, ktorej predsedom je exprezident Nursultan Nazarbajev;
• Ali Bektajev (Али Бектаев) – predseda strany Auyl (Ауыл);
• Azat Peruašev (Азат Перуашев) – predseda Ak Žol (Ак Жол);
• Eľdar Žumagaziev (Эльдар Жумагазиев) – člen predsedníctva strany Adal (Адал).

Debata o zahraničnej politike Kazachstanu sa nekonala, takže nie možné analyzovať názory kandidátov na poslancov. Nakoľko táto téma je výlučne v gescii prezidenta, tak je jasné, že nedôjde k žiadnej zmene a Kazachstan bude napĺňať dňa 6. marca 2020 podpísaný prezidentský výnos № 280 O koncepcii zahraničnej politiky Kazašskej republiky na roky 2020 – 2030 (О Концепции внешней политики Республики Казахстан на 2020 – 2030 годы)[4].

Zúčastnení diskutovali v troch okruhoch: ekonomický rozvoj Kazachstanu, sociálne podmienky občanov a poslanie (odkaz) voličom.
 

Čo povedali v debate[5]

Nakoľko nemáme priestor na analýzu všetkých vystúpení zástupcov piatich politických subjektov, ktoré sú presvedčené, že budú sedieť v budúcom Mažilise, tak len niekoľko hlavných myšlienok, ktoré charakterizujú ich ideologické pozadie. Ale pozor, podobnosť s predvolebnými sľubmi pred 29. februárom 2020 na Slovensku je čisto náhodná!

Podľa A. Konurova za Ľudová stranu Kazachstanu: „.. .národná ekonomika je model, v ktorom sa za účelom rozkvetu krajiny zaangažujú všetky dostupné práceschopné zdroje. Štát musí zabezpečiť právo na produktívnu a dôstojne honorovanú prácu, čo momentálne v Kazachstane nie je zabezpečené. V čase keď kazašská ekonomika zaznamenáva rast, občania to na sebe necítia…“

Bývalý akim (primátor) Almaty B. Bajbek ako hlavný akcent Nur Otan definoval vzdelanie (zvýšenie počtu grantov, zvýšenie štipendií magistrantom a doktorandom, navýšenie počtu študentov v zahraničí…).

Ak Žol ústami A. Peruaševa vidí hlavný problém Kazachstanu v „.. .narastaní rozdielu medzi bohatými a chudobnými…“ Preto chcú presadiť, aby štát zaviedol subisidirované hypotéky pod 25 % na každé dieťa. Pri narodení štvrtého dieťaťa „.. rodina dostane hypotéku pod 0 %…“

Politická strana Auyl navrhne, aby štát vyčlenil na každé dieťa do 18 rokov určitý finančný kapitál. Na otázku, kde by to zobrali z rozpočtu A. Bektajev odpovedal: „… treba hľadať zdroje aj mimo štátneho rozpočtu, ale treba tiež spraviť revíziu jeho štruktúry. Nadštandardne veľa peňazí sa vyčleňuje rôznym športovým organizáciám a klubom, ktoré za tieto peniaze hostia zahraničných športovcov a pre vlastné deti neostáva…“

Na problémy s dostupnosťou základných služieb štátu, bezplatného zdravotníctva a vzdelania v regiónoch Kazachstanu (priepastný rozdiel medzi rurálnym vidiekom a kazašskými megapolismi) poukázal E. Žumagaziev: „… naša strana by za päť rokov chcela dostať vzdelávanie do potrebnej kondície a zabezpečiť pre každého Kazachstanca strechu nad hlavou…“ Čiže majú sa na čo tešiť Kazaši a aj možno Kazachstanci, pokiaľ sa skôr nepresadí tupý nacionalizmus.

V rámci politickej reality v Kazachstane medzi vplyvné elementy rozhodovania nepatria výsledky akýchsi nakúpených predvolebných prieskumov (kúpenému modelovaniu  nikto nevenuje pozornosť). Prečo a AKO tomu je, je v tejto chvíli pre naše uvažovanie bezpredmetné, ale môžeme si (spolu s ústredným tajomníkom Spolku starých frflošov Š. Nižňanským) tipnúť, že parlamentné voľby vyhrá doteraz vládnuca strana Nur Otan a pred bránami Mažilisu ostane partia nostalgikov z Ľudovej strany Kazachstanu. Aspoň tak sa to javí z Bratislavy.

Tak, čo ešte ponúka Nur Otan? Špeciálny volebno-vládny program s 38 konkrétnymi bodmi, ktoré by mali napomôcť (o.i.) omladiť Kazachstan a zaistiť kvalitné vzdelanie! Inak, pozrite si, že o kvalitnom vzdelaní hovoria všetci po svete okrem plagiátorov zo Slovenska (či už na vládnej, parlamentnej, ale aj na úrovni niektorého z ministerstiev na Slovensku).

Volebno-vládny program (vrátane regionálnych subprogramov) Nur Otan je k dispozícii na diskusiu a je to inšpiratívne čítanie.[6]
 

Voľby a COVID

Napriek tomu, že Kazachstan je (pomerne úspešný) postsovietsky element, že roky ho „demokrati“ zo Západu charakterizujú ako autoritárny štát, nikoho v Nur-Sultane ani len nenapadlo zaviesť pred parlamentnými voľbami faktické neobmedzené stanné právo čilského typu, tak ako na Slovensku (opatrenia to áno, ale spojené so vzdelanostnou, inteligenčnou a psychiatrickou úrovňou jej autorov).

Napríklad, hlavný hygienik Kazachstanu vydal Rozhodnutie hlavného hygienika Kazachstanu č. 69 „O opatreniach na zamedzenie rozšírenia infekcie COVID-19 pri organizácii hlasovania pri voľbách do Mažilisu a Maslichátov Kazachstanu“ (Постановление главного государственного санитарного врача РК №69 «О мерах по предупреждению распространения коронавирусной инфекции COVID-19 при организации и проведении голосования на выборах депутатов Мажилиса Парламента и маслихатов Республики Казахстан»).[7] Tu ani nie je dôležitý jeho obsah, ale skôr fakt, že občania-voliči vopred vedia, čo a ako a nikto ich nestraší a nekvapká im blen do pohára tesne pred koncom kalendárneho roku a na prahu najhlavnejšieho (ruka v ruke s 29. augustom a 1. septembrom) štátneho sviatku Slovenka – Dňom vzniku Slovenskej republiky.

Inak v novoročnom príhovore prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev povedal: „… chcem sa obrátiť ku všetkým občanom našej vlasti. Pandémia, žiaľ, neumožnila odprevadiť odchádzajúci rok v slávnostnej atmosfére. Som však presvedčený, že veľmi skoro sa budeme tešiť zo spoločných kontaktov v rámci rodiny, s priateľmi…“[8]

Teraz otázka, mimo kazašských volieb. Čo je viac vlasť, alebo táto krajina

(Autor je vysokoškolský učiteľ)
 

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Volebná sezóna v Strednej Ázii v januári 2021 – časť prvá
https://noveslovo.sk/c/Volebna_sezona_v_Strednej_Azii_v_januari_2021_cast_prva

Volebná sezóna v Strednej Ázii v januári 2021 – časť druhá
https://noveslovo.sk/c/Volebna_sezona_v_Strednej_Azii_v_januari_2021_cast_druha