KDH nárok na názov ľudová strana nemusí ani len deklarovať. Je daný takpovediac automaticky. V súčasnej Európe sa názvom ľudová označuje taký politický subjekt, ktorého program vychádza z kresťanských hodnôt. Dokonca keď komunisti z nejakých dôvodov predstierali existenciu pluralitného systému, medzi „tieňovými“ stranami existovala strana podobného typu (napr. lidová strana v českých krajinách, ktorá pôsobí dodnes). Ak sa pozrieme do dejín, môžeme nájsť „ľudové“ strany aj iného typu. Prvá existovala už v starovekom Ríme, boli to tzv. populári. Ich programom bola demokratizácia vtedajšieho štátneho zriadenia a najmä obmedzenie moci senátu. Problém spočíval však v tom, že vodcom rímskej ľudovej strany bol istý Július Caesar. Ten namiesto zdokonalenia demokraciu zničil a nastolil režim osobnej moci. Pre charakteristiku takéhoto druhu „ľudovectva“ sa ujal termín populizmus. Na Slovensku už existovala ľudová strana, ktorá bola obrankyňou nielen kresťanských, ale aj národných hodnôt. Lenže napokon sa z nej stala strana, ktorej činnosť tento názov v našich pomeroch spochybnila. Nech by už dajaká nová ľudová strana na Slovensku mala i tie najlepšie úmysly, jej politickí protivníci tento názov budú obracať proti nej. Ba dokonca už len deklarácia úmyslu používať pomenovanie ľudová strana by mohla viesť k obvineniam, že ide o apel na tie sily, ktorým vyhovuje práve zlovestný obsah slova „ľudáctvo“. Politické pojmy nie sú však vinné za svoje iné významy.
