Miesto konferencie OSN o rasizme, ktorá sa začala 31. augusta nezvolili náhodou. Juhoafrická republika bola krajinou, kde sa rasizmus skoro až do konca minulého storočia stal oficiálnou štátnou ideológiou vo forme tzv. apartheidu.
Znamenal však pád posledného rasistického režimu koniec rasizmu? Konferencia v Durbane mala hovoriť o jeho súčasných podobách a hrozbách. Príčina vzniku rasizmu ako ucelenej ideológii nespočívala iba v xenofóbii, v predsudkoch voči príslušníkom iných etník a kultúr. Obchod s otrokmi, bez ktorého by sa nebol rozvíjal kapitalizmus v západnej Európe a v severnej Amerike, natoľko popieral základné princípy humanizmu, že bolo treba hľadať nejaké pseudovedecké odôvodnenie. Tak vznikol rasizmus, ktorý tvrdil, že niektoré vrodené fyzické rozdiely medzi ľuďmi znamenajú, že existujú „vyšší“ a „nižší“. Tí „vyšší“ majú právo zaobchádzať s „nižšími“ ako so zvieratami. Neskôr rasizmu poskytla argumenty svojvoľne vysvetľovaná Darwinova teória a počiatočné formy teórie dedičnosti. Zneužili sa aj výsledky tzv. inteligenčných testov a niektoré výsledky antropológie.
Bolesť Afriky
Už sme naznačili, že obeťou rasizmu boli predovšetkým Afričania. Obchod s otrokmi vyľudnil rozsiahle africké regióny. Keď nakoniec v 19. storočí ľudstvo skoncovalo s obchodom s čiernymi otrokmi a aj s oficiálne existujúcim otrokárstvom, nastala éra kolonializmu. Popredné európske mocnosti si územie Afriky rozdelili na teritóriá, ktoré neľútostne vykorisťovali. V Durbane sa však za kolonializmus ospravedlnil iba zástupca Nemecka.
Dá sa povedať, že za súčasnú biedu Afriky nesú zodpovednosť bývalé koloniálne mocnosti. Tie zodpovedajú za otrokárstvo, ktorého demografické dôsledky trvajú dodnes a za kolonialistické hospodárenie, napríklad za vynútené pestovanie monokultúr, čo zdevastovalo africké životné prostredie. Kolonizátori sa tiež snažili do maximálnej miery rozoštvať africké kmene, aby mohli pokrytecky zohrávať úlohu zmierovateľov, a tak odôvodniť existenciu svojho panstva. Kolonizátori odišli, nenávisť medzi kmeňmi ostala. Navyše, keď Afričania získali možnosť vytvoriť si vlastné štáty, museli chtiac-nechtiac akceptovať hranice vytvorené kolonizátormi, čo ešte zväčšuje existujúce antagonizmy. Kolonizátori si neskôr uchovávali a ďalej uchovávajú svoj ekonomický a politický vplyv v bývalých kolóniách neokolonialistickými metódami. Majú africké krajiny právo požadovať za historické krivdy nejakú formu kompenzácie?
Zástupný problém
Pozornosť svetovej verejnosti sledujúcej dianie v Durbane však väčšmi pripútal iný problém. Arabské krajiny presadzujú tézu, že sionizmus je formou rasizmu a v štáte Izrael je nastolený systém podobný juhoafrickému apartheidu. Lenže tu treba zdôrazniť, že sionizmus sa ostro dištancoval od historicky vzniknutého stereotypu Žida, ktorý dodával argumenty antisemitizmu.
Podľa sionizmu Židia tvorili národ, podobný ako ktorýkoľvek iný, odlišujúci sa od nežidov iba svojím náboženstvom. Historický stereotyp antisemitizmu tvrdil, že sa Židia vyhýbajú fyzickej práci, živia sa predovšetkým kšeftárením a sú zbabelci, ktorí sa dokážu brániť iba úskokmi a trikmi. V štáte Izrael Židia ukázali, že vedia tvrdo fyzicky pracovať a dokážu svoje záujmy brániť aj so zbraňou v ruke. Nemožno popierať existenciu palestínskej otázky a právo Palestínčanov na sebaurčenie. Lenže podstata problému nie je v rasizme, ale skôr v náboženskom fanatizme, ktorý na oboch stranách dodáva argumenty silám, ktoré nechcú kompromis, ale konfrontáciu schopnú nakoniec ohroziť celé ľudstvo.
Hrozba zneužitia vedy
Ruský spisovateľ Erenburg ešte v 20. rokoch minulého storočia napísal sci-fi román Trust D.E. Tam nájdeme tiež víziu o genetických manipuláciách, ktoré umelo vytvorili rasu podľudí s takými duševnými schopnosťami, aby mohli vykonávať špecializované práce. Filozof Friedrich Nietszche, ktorého vízie sú filozofickou módou súčasnosti, sníval zas v rámci tzv. postmoderny o „nadľuďoch“. Svojho času sme uverejnili materiál o nacistických experimentoch v tomto smere.
Na konferencii v Durbane zazneli varujúce hlasy. Prečo sa týmito problémami mala zaoberať medzinárodná konferencia o rasizme vysvetlil genetik Axel Kahn. „Genetická manipulácia by mohla vytvoriť novú triedu nadľudí. Tí by svojou fyzickou a mentálnou dokonalosťou pre zvyšok sveta predstavovali hrozbu. Išlo by o prežitie najsilnejších jedincov,“ povedal Kahn. „Toto všetko tu už raz bolo,“ varovala juhoafrická spisovateľka Nadine Gordimerová. Podľa nacistickej ideológie mala zohrávať úlohu nadľudí germánska rasa. Lenže o niečo neskôr (a aj počas existencie nacizmu) sa za nadľudí na základe pseudovedeckých argumentov považovali i Briti a Američania. Ostatne, v mnohých štátoch USA rasizmus prestal byť oficiálnou ideológiou až v 60. rokoch minulého storočia a dodnes tam napríklad ešte pôsobí Ku-klux-klan.
