Zdeněk Šámal, šéfredaktor spravodajskej televízie TA3
Zdeněk Šámal sa narodil 6. júla 1966. V roku 1990 ukončil štúdium na Fakulte sociálnych vied UK v Prahe, odbor žurnalistika. V rokoch 1991 až 2000 pracoval v spravodajstve Českej televízie (ČT). Postupne pôsobil v tejto inštitúcii v zahraničnej rubrike ako reportér a moderátor. V rokoch 1994 až 1998 pracoval ako spravodajstva ČT v Rusku. Po návrate bol až do roku 2000 šéfredaktorom spravodajstva Českej televízie. V rokoch 2000 až 2001 pôsobil na poste šéfreportéra v českom týždenníku Týden. Dnes je šéfredaktorom slovenskej spravodajskej televízie TA3.
Pracovali ste vo verejnoprávnej Českej televízii, dnes pôsobíte v súkromnom komerčnom médiu. Môžete tieto dve prostredia porovnať?
V Českej televízii som mal asi tristo priamych a dvesto nepriamych podriadených. Tu ich je približne päťdesiat. Takže, toto je podnik, ktorý je na mieru ušitý tomu, aby plnil svoje poslanie. Nemôžeme si dovoliť neefektivitu. V ČT boli v čase môjho príchodu ľudia doslova vycvičení. Nemohol som tam budovať spravodajstvo od začiatku a podľa svojich predstáv. Vďaka nejakému princípu zotrvačnosti to však v ČT fungovalo. Z toho jednoznačne vyplýva, že príjemnejšia je práca v komerčnom médiu.
V TA3 ste si svojich spolupracovníkov už vyberali sám?
Áno. Prichádzalo sem množstvo životopisov, o niektorých ľuďoch som už mal určité referencie.
Ako ste sa do tejto televízie dostali vy?
Jedného dňa som sedel v redakcii týždenníka Týden, zazvonil mi mobilný telefón a na druhej strane aparátu bol Martin Lengyel. Zháňal šéfredaktora a prišlo mu na um moje meno, keďže som predtým za dosť veľkého hluku odišiel z ČT. Párkrát sme sa stretli v Prahe a dohodli sme sa.
Môžeme sa ešte vrátiť k udalostiam, pre ktoré ste odišli z ČT?
V ČT sa stal riaditeľom spravodajstva Jiří Hodač. Dostal som príkaz na odvysielanie niečoho, čo bolo, podľa mňa, politicky zmanipulované a novinársky neprofesionálne. Keby som to nechal svojim podriadeným odvysielať, tak by som poprel všetko, čo som ich dva roky učil. Tak som tento príkaz odmietol splniť a požiadal som o uvoľnenie z funkcie. Malo to ešte pikantnú dohru, lebo vedenie televízie moju výpoveď odmietlo. Následne mi dali výpoveď na základe paragrafu 53, ktorý sa dáva najväčším grázlom, a preto sa s ČT dodnes súdim. Čo sa stalo mne, bolo predzvesťou neskorších udalostí v ČT koncom minulého roka. Keďže som si uvedomil, že nemôžem plniť príkazy nadriadených a dokonca, že si ich ani nevážim – tak som radšej dobrovoľne odišiel. Jedno právo totiž vždy zostáva, a to právo slobodnej voľby. Išiel som do Týdna, kde som sa venoval poriadnej novinárskej práci. Keďže dovtedy som pôsobil len v televízii, bola to pre mňa nová skúsenosť.
Pociťujete aj na Slovensku vo svojej novej funkcii nejaké politické tlaky?
Nie. Bavím sa so všetkými politikmi. Nemám ľudí, ktorí by mi boli nesympatickí, alebo by som ich nemal rád. V televízii dávame priestor všetkým. To je naša zásada. O politických tlakoch teda nemôžem hovoriť a s potešením konštatujem, že slovenskí politici nie sú takí nafúkanci ako českí.
Na základe čoho to tvrdíte?
Stretávam sa s nimi, rozprávam sa, vidím, ako reagujú, ako dokážu skĺbiť ľudské správanie so svojím verejným pôsobením. Ale napríklad hovorcov máme lepších v Čechách. Na Slovensku sa stáva, že hovorcovia nezdvíhajú telefóny, nič nevedia a nechcú ani nič počuť.
Určite ste pri svojom rozhodovaní sa, či prísť na Slovensko, natrafili na informáciu, že dnešný generálny riaditeľ televízie TA3 pôsobil kedysi ako hovorca politickej strany, neskôr slovenského premiéra. Neovplyvnilo to váš názor? Nebáli ste sa politických tlakov?
Pravdaže som si mapoval situáciu. Ale to, čom som zistil, ma presvedčilo, že sem môžem prísť.
Čo vás konkrétne presvedčilo?
Referencie. Vždy sa mám kde opýtať. Ak aj nie, tak si zdroje nájdem.
Čiže vás neovplyvnil fakt, že šéf novej televízie bol politickým hovorcom?
Nie. Profesionál musí vedieť odlíšiť to, čo práve robí. Viem, že Martin Lengyel je schopný odlíšiť svoju minulú prácu a súčasnosť. Žiadne ovplyvňovanie sa tu nedeje.
Myslíte si, že ak niekto pôsobil ako hovorca politickej strany, môže sa vrátiť naspäť do žurnalistiky a pracovať ako nezávislý novinár?
Pýtate sa priamo na Martina Lengyela?
Nie, vo všeobecnosti.
Lengyel je mediálny podnikateľ. Vo všeobecnosti si myslím, že áno. Bude však vždy zraniteľnejší ako tí, ktorí takú minulosť nemajú. Pozrite sa na Martina Fendrycha v časopise Týden. Je bývalý aktívny politik, námestník ministra vnútra a pritom jeden z najvýraznejší komentátorov v Česku. Na jeho prípade vidno, ako bol pre mnohých ľudí pre svoju politickú minulosť menej dôveryhodný. Na druhej strane, dokázal sa tomu účinne brániť a je oprávnene nezávislým komentátorom. Toto riziko tu však existuje. Tvrdím, že naozajstný profík a inteligentný človek to musí dokázať odlíšiť. Verím tomu, že raz sa aj Pavel Dostál vráti do žurnalistiky. Koniec-koncov, môžete mať aj straníckych novinárov. U komentátorov je to aj možné, niektorí inklinujú viac doľava, iní doprava. Nie každé médium si podobnú orientáciu môže dovoliť, najmä nie verejnoprávne.
Budú u vás pôsobiť komentátori?
Nie. Komentár nie je televízny žáner. V spravodajstve ČT som tento žáner zlikvidoval a do TA3 ho určite zavádzať nebudem.
TA3 sa považuje za akúsi slovenskú CNN. Stotožňujete sa s týmto názorom?
To sa opýtajte ľudí, ktorí nás za CNN považujú.
Takže vy sa za ňu nepovažujete?
Nie.
Prečo?
Predovšetkým, CNN je väčšia.
Ako by ste sa označili na slovenskom trhu?
Spravodajská televízia orientovaná na slovenský trh. Áno, so CNN máme tú podobnosť, že sme takisto spravodajskou televíziou. Ale to je všetko.
Ešte raz sa vrátime k štádiu, keď ste sa rozhodovali, či prijať ponuku Martina Lengyela a zisťovali ste si potrebné informácie. Určite sa vám vtedy dostali do uší aj slová, že v prípade TA3 ide len o predvolebnú televíziu premiéra Mikuláša Dzurindu.
Mňa už nejaký ten piatok práca s informáciami živí. Povedzme, že som to vyhodnotil tak, že som sem prišiel. Sú to myšlienky ľudí, ktorí nedokážu vysvetliť realitu na základe jej skutočného poznania, a tak si vymýšľajú mýty a povery.
Čo vás presvedčilo o tom, že sú to mýty a povery?
Ja sám.
Čiže ste proti tomu postavili profesionalitu vašej osoby.
To nie je len o mojej profesionalite. To je o tom, aké som dostával a dostávam od Martina Lengyela zadania. Viem, že mu ide predovšetkým o prácu a nie o nejaké vymýšľanie si čohosi, čo mu podsúvajú niektorí novinári.
Nakoľko sa vám Martin Lengyel takpovediac pletie do práce?
Nemyslím si, že nejako výrazne. Ak mu niečo prekáža, tak mi to povie. Alebo to povie niekomu, kto tu je. Pretože už ani ja tu dnes nesedím 17 hodín denne. No nie je to tak, že by za mnou ustavične chodil a hovoril mi, čo mám urobiť. Na jeho mieste by som sa plietol oveľa viac.
Podľa vašich nedávnych prieskumov sledujú TA3 vysokoškolsky vzdelaní ľudia, podnikatelia, manažéri. Pretavujú sa tieto výsledky nejako do vašej práce?
Výsledky potvrdili, že budeme televíziou kvality. Musíme sa teda ešte viac zaoberať detailmi a viac „šikanovať“ ľudí, aby nerobili chyby. Takto sa tie výsledky pretavia.
Cítite sa, na základe spomínaných výsledkov, ako televízia určená pre elitu?
To znie pekne, ale bol by som rád reprezentantom televízie, ktorá je televíziou dobrého spravodajstva. Takto by som to povedal. To je ťažké. Najprv by sme si totiž museli stanoviť, čo je to elita.
Mali sme na mysli vysokoškolsky vzdelaných ľudí najvyššej príjmovej skupiny.
Ono to niekedy nemusí byť to isté. V najvyššej príjmovej kategórii nemusí byť inteligentný človek a naopak.
Usilujete sa však orientovať na vysokoškolsky vzdelaných divákov?
Je pravda, že o to som sa snažil už v Českej televízii. Nechcem, aby sa rýchlosť nášho konvoja prispôsobovala rýchlosti najpomalšej lode. To znamená, že radšej sa budeme orientovať na vnímavejšieho a premýšľajúcejšieho diváka a nehovoriť si nešťastné zaklínadlo, ako sa to preferuje aj v ČT, že tomu musí rozumieť aj „bába Dymáková na Šumavě“. Mňa bába Dymáková nezaujíma.
Sledujete aj spravodajstvo STV alebo TV Markíza? Do akej miery vás ovplyvňuje?
Ani nie. Niekto od nás ho však väčšinou sleduje, aby som vedel, čo máme my a iní nie, alebo naopak. Raz sme hore my, raz oni. Ale, že by som ich sledoval nejako systematicky, na to nemám ani čas, ani dôvod. Skôr sa snažím sledovať Českú televíziu, pretože má kvalitné zahraničné spravodajstvo.
Na aké spravodajstvo dávate v TA3 dôraz – na zahraničné alebo domáce?
Normálne by som povedal, že by sme sa mali skôr sústrediť na domáce spravodajstvo. No vzhľadom na to, že sa naša televízia z diváckeho hľadiska zrodila 11. septembra a na udalosti, ktoré nasledovali, hrajú u nás zahraničné správy významnú úlohu. A ešte pár mesiacov to potrvá.
Ako si vysvetľujete fakt, že sa v poslednom čase dostali na najvyššie posty v dvoch slovenských médiách ľudia z Čiech?
I v Čechách pôsobia šéfredaktori z iných krajín. Pýtate sa na niečo, čo nie je ani fenoménom.
Doteraz to tak nebolo.
Vždy musí byť niečo prvýkrát. V Čechách sme tiež nemali šéfredaktorov Brazílčanov, a dnes máme. Nájdete tam aj iné národnosti a nikto to nerieši. Ja na národnosť veľmi nedám. Dôležité je, či ten človek ovláda remeslo a vie ho robiť v tej krajine, kde pôsobí.
Ide tu skôr o to, že človek z danej krajiny lepšie pozná jej problematiku.
Myslíte to tak, že ktorá „skratka“ sa s ktorou háda? Ale veď o tom život nie je. Nepoznám síce štruktúru „skratiek“ a kto v nich je, ale keď sa na to pozerám, tak ani nemám chuť to poznať. Viem zase iné veci.
Nie je potom pre vás obtiažnejšie určiť priority niektorých príspevkov?
Ja tu predsa nie som sám. Nie som samovládca, ktorý povie, že teraz budete hrať príspevok o voľbách v Juhoafrickej republike a domácu scénu necháte na pokoji.
Myslíte si, že slovenský divák je pripravený na neustále vstrebávanie spravodajských informácií?
My predsa od diváka nechceme, aby sa na spravodajstvo pozeral 17 hodín denne. Chceme, aby vedel, že keď si chce pustiť dobré správy, aby si naladil nás.
Moderátori TA3 sú prevažne mladí ľudia. Na Západe funguje trend zväčša starších moderátorov.
Tento problém je i v Čechách. Jednoducho, nie sú ľudia. Keby sme mali dobrého päťdesiatnika, tak ho tam hneď posadím. Ale ja ho nemám. Rovnaký problém sme mali pri výbere moderátorov aj v ČT. Zoberte si, aká situácia vznikla v Československej televízii po roku 1989. Viacerí ľudia museli vtedy z televízie odísť, vieme prečo, a chvalabohu, že odišli. Niektorí, čo zostali, sú už niekde inde. Alebo ide o pár výnimiek, ktoré zostali. V Čechách je to napríklad Jirka Janeček a na Slovensku Ľubomír Karásek. Je ich však málo. V československej žurnalistike existuje medzera, ktorú začína zapĺňať už moja generácia, ktorá nastúpila do médií v roku 1989, no stále tam existuje. Má to svoje nevýhody, ako sú napríklad mladí moderátori, ale aj výhody – z obrazoviek sa nám už neprihovárajú krycie mená Šakal a podobne.
Poznáte dobre český mediálny trh. Ako vnímate skutočnosť, že na Slovensko prichádza Vladimír Železný?
Pre slovenského diváka to bude znamenať väčší výber. Divák sa rovná občan a ten je v každej občianskej spoločnosti to hlavné. Takže to bude asi dobre. Ale viac to komentovať nebudem.
Niektorí zamestnávatelia v mediálnej oblasti vyžadujú od svojich podriadených politickú nezávislosť. Ako ste na tom vy?
Nevyžadujem ju. Vôbec, také niečo je mimo hraníc môjho chápania. Ak uvidím, že niekto kope za jednu stranu a tlačí nám to do vysielania, tak odtiaľto poletí veľkým oblúkom.
Predsa len slúžite i ako akýsi zdroj informácií pre iné médiá. Ako to vnímate? Niekto napríklad nemusí zachytiť, že ste s danou aktualitou prišli prví vy a pozrie si ju až večer na konkurenčnej stanici.
To je osud. Keď boli na letisku granáty, tak ostatné médiá tam prišli až potom, čo sme my odtiaľ robili živé vstupy. Je to naše riziko. Ale neobávam sa toho. Nie je to síce spravodlivé, no musíme sa s tým zmieriť.
Na Slovensku sa nedokázali uplatniť už dve televízie – VTV a TV Luna. Neobávate sa podobného osudu?
Nie. Sme na začiatku. Neviem, čo bude o dva roky. Jednoducho, verím, že keď človek odvedie poctivú prácu, tak sa mu to nejakým pozitívnym spôsobom vráti. A to je všetko.
S hosťami SLOVA sa zhovárali Jana Matúšová a Martina Pavlíková
