James Whale: “Môj život je partia vyzliekacieho pokru. Chceš si zahrať?” Bohovia a monštrá(Gods and Monsters, 1998) “Filmy sú v skutočnosti len to, čo im dokážete vy ako divák odovzdať. Ale ak dokážu zmeniť niečo, čo je pre vás dôležité, potom dokázali viac, než vás len zabaviť. To je práve to, čo Whale pre diváka robil, no ľudia už na to akosi zabudli. Jeho filmy sú o človeku, jeho kreativite.” Bill Condon Kedysi na začiatku tohto projektu, pri koncipovaní zoznamu Neznámych známych svetových režisérov, sme spolu s Luciou sedeli v bare a premýšľali nad jeho obsahom. V zozname už boli všetky dôležité mená ako Hal Hartley, Guy Maddin, Darren Aronofsky, George A. Romero, John Boorman… a kopec ďalších, veď viete, určite ste ich profily už čítali. Mňa vtedy stále v mysli prenasledoval príjemný pocit z filmu, ktorý som prednedávnom videl a okamžite si získal moje srdce. Pocit, ktorý vás zahreje, keď vidíte, ako režisér citlivo, bez zbytočného sentimentu, pretavil na plátno životný príbeh veľkého človeka, a napriek tomu sa vám na jeho tragickom konci nahrnie do kútika oka malá slzička. A vy necháte emóciám voľný priebeh a príjemne si poplačete. Spomínaným filmom bola pocta veľkému hollywoodskemu režisérovi hororových klasík štúdia Universal 30. rokov, Jamesovi Whaleovi. Pocta od režiséra, ktorý paradoxne tvrdí, že neznáša životopisné filmy. Aspoň nie tie klasické podľa šablóny detstvo – dospievanie – úspechy – staroba – smrť. Tým režisérom je Bill Condon. A ja by som vám ho dnes veľmi rád predstavil. William Condon uzrel svetlo tohto sveta 22. októbra 1955 v írskej katolíckej rodine v newyorskom Queense. Už odmalička ho zaujímalo umenie, najmä pohyblivé obrázky. Vyrastal v silne katolíckom prostredí, v ktorom bolo nežiaduce správanie prísne potlačované. Stať sa filmovým režisérom mu bolo pravdepodobne súdené už od kolísky, keď v mesiaci, v ktorom sa narodil, v jeho rodnom Queense zrušili miestne kino a spravili z neho kostol. Na jezuitskej strednej škole ho viac zaujímali filmy a ich nakrúcanie ako hodiny anglického jazyka. Po skončení štúdií na strednej škole odišiel študovať filozofiu na Kolumbijskú univerzitu v New Yorku. V tomto období film odložil tak trocha nabok. Predmetom jeho prvoradého záujmu sa stalo divadlo. Kabaret, muzikály. Keďže škola stála neďaleko divadla, často tam ako študent s kamarátmi chodieval. „V stredu sme nasadli na metro a šli do divadla na muzikály. Bolo to obdobie, keď ste mohli vidieť muzikál Company za dva doláre. Stálo vás to dokonca menej ako kino. V divadle mali totižto takú politiku, kde študenti mali vždy rezervované miesta v zadných radoch. Bolo to úžasné. Videl som všetko. Legendárne predstavenia i senzácie, ktoré po týždni upadli navždy do zabudnutia. Divadlo si ma úplne získalo,“ hovorí na margo svojho vzťahu k doskám, ktoré znamenajú svet. Po skončení štúdia filozofie na Kolumbijskej univerzite sa presťahoval do Los Angeles v Kalifornii. Chcel študovať film. Štúdium bolo preňho lacnejšie, ak bol obyvateľa mesta anjelov. Na živobytie si zarábal ako filmový publicista. Prispieval do časopisov American film a Millimeter. Jeho úvaha o letnom kine z roku 1978 zaujala producenta a režiséra Michaela Laughlina. Okamžite mu ponúkol spoluprácu. Condon preňho napísal dva scenáre. Dôvodom, prečo odišiel z New Yorku do Los Angeles, bola filmová škola. Paradoxne, po Laughlinovej ponuke už nemal priestor ani čas na štúdium, a tak Condon vlastne film nikdy formálne neštudoval. Z ich vzájomnej spolupráce vzišiel kultový thriller Strange Behaviour a.k.a Dead Kids (r. Michael Laughlin, 1981) o záhadných vraždách tínedžerov v mestečku na americkom stredozápade a paródia na sci-fi filmy z 50. rokov pod názvom Strange Invaders (r. Michael Laughlin, 1983). Obidve jeho scenáristické prvotiny zaznamenali veľmi pozitívny ohlas. „Tieto dva filmy sa pre mňa stali akousi filmovou školou,“ hovorí Condon, „bol to úžasný spôsob, ako sa naučiť písať scenáre a na vlastnej koži zažiť proces ich transformácie na filmové plátno.“ Pri jeho druhom scenáristickom počine Bill spomenul producentovi Walterovi Coblenzovi (produkoval také zaujímavé filmy ako Kandidát (1972) s Robertom Redfordom a Všetci prezidentovi muž (1976) s Redfordom a Dustinom Hoffmanom), že by si rád vyskúšal aj režisérsku stoličku. Dohodol mu nakrúcanie filmu podľa Condonovej adaptácie knihy pre spoločnosť Tristar. Tentokrát to však nevyšlo a scenár zapadol prachom. Ale predsa sa jedného dňa dočkal. Dostal ponuku od priateľa spomínaného Waltera Coblenza, Boba Raimiho. Bol to scenár filmu pod názvom Louisianské vraždy. Klasická vyvražďovačka z 80. rokov o dvoch súrodencoch vraždiacich hostí vo svojom hoteli. Condon spolu s kamarátom Joelom Cohenom (nie, nie je to Joel Coen z dvojice bratov Coenovcov, ale ten, ktorý napísal scenár pixarovskému Príbehu hračiek (1995)) príbeh promptne prepísal a detailnejšie vykreslil pôvodne ploché postavy. Tak v roku 1987 vzniká jeho režijný debut, atmosférický gotický horor Sestra, sestra (Sister, Sister, 1987). Sestry Lucy (Jennifer Jason Leighová) a Charlotte (Judith Iveyová) Bonardové žijú v odľahlom plantážnom dome v Louisiane, obklopenom bažinami. Lucy trpí psychickými poruchami, zatiaľ čo jej sestra Charlotte sa o ňu až prehnane stará. Ich veľký dom slúži ako hotel pre pocestných. Okolité bažiny však skrývajú strašné tajomstvo. Sestry sú prenasledované desivými spomienkami, v ktorých sa Jud kedysi pokúsil Charlottu znásilniť. Obe sestry ho v sebaobrane zabili a zbavili sa jeho mŕtvoly v bažinách. V hoteli sa jedného dňa objaví šarmantný mladý muž Matt Rutledge (Eric Stoltz), ktorého prítomnosť naruší už aj tak krehký vzťah dvoch sestier. Lucy sa doňho zamiluje. Netuší, že Matt je mladší brat Juda, ktorý bol svedkom jeho vraždy a prišiel, aby sa pomstil. Pokúša sa poštvať obe sestry proti sebe. Močiare vydávajú na povrch svoje temné tajomstvo… Testovacie premietania filmu Sestra, Sestra skončili katastrofálne. Aj napriek vynikajúcim hereckým výkonom oboch hlavných predstaviteliek mnoho kritikov drsne a nemilosrdne kritizovalo jeho debut. Obviňovali ho z vykrádania Alfreda Hitchcocka. Filmu jeho produkčná spoločnosť New World Pictures nezabezpečila takmer žiadnu distribúciu. Prepadol na celej čiare a Condon sa stiahol do úzadia. Svoje útočisko na najbližších 8 rokov našiel v televíznej produkcii, ktorá mu poslúžila ako ďalšia filmová škola života. V rozhovoroch často spomína, že „tu [v televízii] som sa naučil nakrúcať filmy.“ Pre americkú káblovú televíziu USA Network si odskúšal rôzne žánre. Vražda 101 (Murder 101, 1991) bol príbehom o nespravodlivom obvinení z vraždy, Neškodné klamstvo (White Lie, 1991) provokatívny príbeh z prostredia vysokej politiky a Mŕtva vo vode (Dead in the Water, 1991) zasa napínavý thriller o vražednom pláne, ktorý nevyšiel. Z USA Network prešiel do televízie ABC, kde zrealizoval ďalšie dve televízne produkcie Vražedné vzťahy (Deadly Relations, 1993) a Nesmrteľný (The Man Who Wouldn’t Die, 1995). Po rokoch strávených režírovaním televíznych filmov sa Condon vracia do sveta veľkého plátna. Najprv opatrne, scenárom k pokračovaniu filmu o špeciálnych efektoch, Smrtiace triky (F/X, Robert Mandel, 1986), Smrtiace triky 2 (1991). O tri roky je späť na režisérskej stoličke a nakrúca nízkorozpočtové pokračovanie hororu Candyman (r. Bernard Rose, 1992), Candyman: Zbohom mäsu (Candyman: Farewell to the Flesh, 1995) založenom na postave z knihy svojho priateľa, majstra literárneho hororu Clivea Barkera. Béčkové pokračovanie, smerujúce takmer priamo do regálov videopožičovní veľa vody nenamútilo. Condon sa nevzdával a stále písal vlastné scenáre s nádejou, že ich jedného dňa zrealizuje. V roku 1995 sa mu do rúk dostala kniha Frankensteinov otec od Christophera Brama, opisujúca posledný mesiac života hollywoodskeho režiséra Jamesa Whalea. Whaleovými najznámejšími filmami sú horory Universal štúdia z 30. rokov 20. storočia ako Frankestein (1931), Frankensteinova nevesta (1935) s Borisom Karloffom v hlavnej úlohe monštra a Neviditeľný muž (1933). To bola tá pravá látka, na ktorú Condon doteraz stále len čakal. Príbeh posledných dní úspešného režiséra, britského emigranta a homosexuála mu nedal spávať. Vedel, že tento príbeh musí nakrútiť. Opäť to nemal ľahké, no s producentskou pomocou svojho starého priateľa Clive Barkera za 6 mesiacov napísal scenár. Samotné nakrúcanie filmu trvalo 24 dní. Televízna škola, kde máte nízky rozpočet a krátky čas na nakrúcanie, začínala prinášať svoje prvé ovocie. Bohovia a monštrá (Gods and Monsters, 1998) je špekuláciou nad poslednými dňami Jamesa Whalea, ktorý neskrýval svoju sexuálnu orientáciu v dobe, keď sa v Hollywoode o tom radšej nehovorilo. James Whale (Sir Ian McKellen) žije vo svojej vile v ústraní. Hoci už 16 rokov nenakrútil žiaden film, je stále umelecky aktívny, maľuje a užíva si zaslúžený dôchodok. Démoni minulosti ho však čoraz viac a viac doháňajú. Na sklonku života sa stretáva s Claytonom Boonom (Brendan Fraser), mladým mužom, ktorý mu chodí sekať trávu,. Postupne sa medzi nimi vyvíja krehký priateľský vzťah. Aj keď má Whale svoje úmysly, je to vzťah skôr otcovský ako sexuálny. Boone je heterosexuál a svoju orientáciu zmeniť nemieni. Whalea sužujú mozgové príhody, ktoré ho vracajú do neľahkého detstva, dospievania a hrôz prvej svetovej vojny. Condon sa nepokúša vyrozprávať celý jeho život. Dôležité momenty z jeho života sa divák dozvedá z flashbackov, ktoré má Whale počas svojich záchvatov. Film úmyselne evokuje štýl filmov samotného Jamesa Whalea. Tento chápavý, citlivý a s láskou nakrútený príbeh „o človeku na sklonku života, čeliacom strate moci… a stojacom tvárou v tvár neúspechom svojho života“, konečne po rokoch priniesol Condonovi uznanie na oboch frontoch. Diváci aj kritici boli nadšení. Okrem množstva cien získali Bohovia a monštrá v roku 1999 zaslúženého Oscara v kategórii Najlepší adaptovaný scenár. V roku 2002 sa vrátil k svojej druhej najväčšej láske – k muzikálu. Pokračuje v oscarovej dráhe, keď napísal na Oscara nominovaný scenár k muzikálu Chicago (Chicago, Rob Marshall, 2002) s Renée Zellwegerovou Catherine Zeta-Jonesovou a Richardom Gereom. Po úspechu Bohov a monštier nakrútil ďalší životopisný film. Tentokrát si vybral inú, no nemenej kontroverznú osobu. Bol ním americký vedec v oblasti sexuológie zo 40. rokov 20. storočia Dr. Alfred C. Kinsey. Kinsey (2004) rozpráva príbeh pioniera v oblasti sexuálneho výskumu v Amerike, ktorého knihy Sexuálne správanie muža (1948) a Sexuálne správanie ženy (1953) nadobro zmenili vnímanie sexuality v americkej kultúre. Dr. Alfred Kinsey (Liam Neeson) je profesorom biológie na Univerzite v Indiane. Tu sa stretáva so svojou budúcou manželkou Clarou McMillenovou (Laura Linneyová). Počas svojho učiteľského pôsobenia na univerzite zisťuje ohromný nedostatok vedeckých informácií o sexuálnom správaní človeka. Keď ho jeho študenti žiadajú o rady ohľadne ich intímneho života, uvedomí si, že nikto vlastne v tejto oblasti ešte žiaden seriózny vedecký výskum nerobil. Dá dokopy tím ľudí a spolu sa pustia do výskumu, ktorý zmení históriu puritánskej Ameriky. Ďalší životopisný príbeh v Condonovej filmografii. Ďalší kritický aj divácky úspech. Pritom sám tvrdí, že neznáša životopisné filmy. V jednom z rozhovorov Condon na margo filmov, ktoré u diváka nefungujú, povedal: „Ak sa na tie filmy pozriete, jedna z vecí, ktoré sa usilujú dosiahnuť, je sentimentalizovať postavy. Práve tomuto sa vyhnúť je jednou z mojich najdôležitejších úloh.“ Condonove filmy fungujú dobre a vnímavý divák ich určite ocení. Síce k týmto úspechom prešiel neľahkou, kľukatou cestou, no všetci, ktorí videli jeho posledné dva filmy, potvrdia, že stáli za to. A tak budeme netrpezlivo očakávať, až sa (dúfajme aj) do našich kín na sklonku roka 2006 dostane jeho najnovšie dielko Dreamgirls, ktoré v životopisnom príbehu spája jeho dve najväčšie lásky: film a divadelný muzikál. Už sa neviem dočkať. very special thanx to Sima
Menu
Menu
Menu
