Ekonomická a obchodná blokáda Kuby, ktorú začali USA uplatňovať vo februári 1962 Torricellho a Helms-Burtonovým zákonom, je genocídou a hanbou moderného sveta. Postihuje aj štáty, ktoré s ňou chcú spolupracovať. Vysoké pokuty dostalo 77 firiem. Napríklad farmaceutická firma Chiron Corporation musela zaplatiť 168 a pol tisíca dolárov, lebo doviezla na Kubu dve očkovacie látky pre deti, švédska Pharmacia musela zrušiť zmluvu na dovoz technického vybavenia a látok pre kubánske výskumné strediská biotechnológie, vyrábajúcich očkovaciu látku proti rakovine a holandskému Intervetu zakázali Kube predať očkovaciu látku pre hydinu, lebo v nej bol americký antigén. Američania nesmú cestovať na Kubu, ba dokonca ani kdekoľvek kupovať kubánske výrobky, vrátane sladkostí z kubánskeho cukru. Kuba na pôde OSN už štrnástykrát žiadala blokádu zo strany USA zrušiť. Naposledy ju podporilo 182 štátov, proti boli len USA, Izrael, Republika Palau, Marshallove ostrovy a Mikronézska federácia. Pritom ešte predvlani Kubu podporilo „iba“ 179 štátov. Všetko ďalej funguje podľa vyjadrenia námestníka šéfa americkej diplomacie D. Lestera, ktorý 6. apríla 1960 povedal: „Jedinou cestou na zníženie vnútornej podpory bude rozčarovanie a malomyseľnosť, založené na nespokojnosti a hospodárskych problémoch. Je nevyhnutné zaviesť opatrenia vyvolávajúce hlad, nespokojnosť a zvrhnutie vlády.“ Napriek tomu dnes na Kube pôsobí okolo 500 zahraničných firiem a ročne ju navštívia dva milióny ľudí. Postoj ku Kube mení Latinská Amerika. Iste, vážnou vecou sú disidenti. Určite každý väzeň a jeho rodina prežíva traumu. Preto je stretávanie sa „Damas en blanco“ v havanskom kostole Santa Rita prejavom spolupatričnosti žien, ktoré postihli rovnaké problémy. Podobne sa v tom istom kostole môžu stretnúť „Mamas en Gris“ – matky nezvestných obetí pravicových diktatúr z Argentíny a Chile, ktoré sprevádzajú svoje vnúčatá – siroty počas liečenia či štúdií na Kube. Podobne sa stretávajú aj rodiny piatich kubánskych bojovníkov proti terorizmu, ktorí sú väznení v USA. Kuba aj v zlej situácii podporuje tretí svet. Vysiela doň 25-tisíc zdravotníkov, učiteľov, odstraňujúcich analfabetizmus, prijíma tisíce študentov (aj z USA). V Latinskoamerickej škole lekárskych vied na Kube študuje 12-tisíc mladých ľudí. Pacienti z okolitých štátov tam podstupujú náročné očné operácie. Kuba ponúkla humanitárnu pomoc aj Spojeným štátom po vyčíňaní hurikánu Katrina, ale bola odmietnutá. Nedávno vyšla v češtine kniha kubánskeho emigranta do USA pod názvom Čakanie na sneh v Havane. Kto si ju pozorne prečíta, pochopí, prečo musela byť kubánska revolúcia a prečo je súčasný bojkot Kuby nezmyselný. predseda Spoločnosti priateľov Kuby na Slovensku