V sobotu 27. septembra 2003 o 13:00 sa na Námestí SNP v Bratislave bude konať verejné zhromaždenie. Jeho hlavným cieľom je vyjadriť nesúhlas s nátlakom cirkví a nadnárodných korporácií na spoločnosť a vyvolať na túto tému diskusiu. Akciu organizuje komukoľvek otvorený, nehierarchický kolektív Street Party, ktorý sa chce viditeľne vyjadrovať k aktuálnym problémom. V súčasnosti nás politici, súkromné firmy a cirkvi takmer dennodenne presviedčajú o tom, že práve ich hodnoty sú tie najsprávnejšie a spravia nás, alebo celú spoločnosť, „šťastnými“. Politici vo vláde nám tvrdia, že voľný trh s čo najmenej obmedzenými pravidlami je to najlepšie, čo môžeme pre ľudí spraviť. Veľké súkromné firmy s nimi väčšinou absolútne súhlasia a popri tom nám stále opakujú, že práve ich výrobok nevyhnutne potrebujeme. Cirkvi nám zase opakujú, že hodnoty vychádzajúce práve z ich náboženstva sú tými najsprávnejšími. Počúvame to zo všetkých strán – z rádia, televízie, vidíme to na každom kroku na reklamných plochách, v novinách, časopisoch. Pokiaľ nebudeme žiť v lese na samote, tak sa môžeme akokoľvek usilovať, nepodarí sa nám pred týmto intenzívnym ovplyvňovaním ujsť. Pokiaľ hlásaným teóriám rozumieme, dokážeme si ich dať do celospoločenských súvislostí a konfrontovať ich s faktmi, tak sa nám darí byť „odolnými“ voči tomu, čo pokladáme za nezmysly. Pokiaľ však neovládame problematiku do hĺbky a nezamýšľame sa nad útočiacimi teóriami, môže sa nám ľahšie stať, že si ich postupne osvojíme bez toho, aby sme na to poznali objektívnejšie dôvody. Dokonca sa nám môže stať, že budeme mať tendenciu ovplyvňovať týmito názormi ďalších ľudí. O to ťažšie sa dá odolať teóriám, ak nám ich niekto predpíše zákonom. Ako sa dá napríklad brániť teórii „voľného trhu“, pokiaľ sme v nej nútení dennodenne žiť? Ako môžeme byť odolní voči cirkevným princípom, pokiaľ ich porušenie bude trestné? Podľa Ústavy SR je „Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“. Napriek tomu sú všetci občania bez rozdielu vyznania nútení zo svojich daní podporovať činnosť štátom uznaných cirkví. Niektoré z týchto cirkví sa však často usilujú cielene ovplyvňovať politické dianie na Slovensku a ovplyvňovať tak celú spoločnosť. V niektorých prípadoch dokonca býva náboženské presvedčenie ľudí zneužívané rôznymi „odporúčaniami“ cirkevných predstaviteľov: ako majú veriaci hlasovať, konať a rozhodovať v súlade s tým, čo cirkev pokladá za správny výklad náboženstva. Mnohé svetové cirkvi už dávno nie sú len spoločenstvom rovnako zmýšľajúcich veriacich ľudí, usilujúcim sa zachovať svoje hodnoty. Stali sa z nich inštitúcie, ktoré sa snažia získať čo najväčší vplyv na spoločnosť a sú kvôli tomu niekedy ochotné porušovať aj pravidlá, ktoré veľmi striktne prikazujú veriacim. Viaceré cirkvi napríklad nabádajú k skromnosti, ale popri tom samy pôsobia na finančných trhoch alebo rôznymi spôsobmi hromadia majetky. Viera v teóriu voľného trhu je často dogmaticky celosvetovo propagovaná ako jediná možnosť pre lepšiu budúcnosť ľudstva. Napriek tomu, že nie všetci ľudia s touto teóriou súhlasia, sú nútení prostredníctvom svojich daní poskytovať nadnárodným súkromným firmám rôzne úľavy a dotácie. Tieto veľké korporácie sa okrem toho veľmi často usilujú ovplyvňovať politické dianie prostredníctvom sponzorovania politických strán, ale aj zastrašovaním, že svoje investície presunú do iného štátu. Už dávno to nie sú spoločnosti zamerané len na uspokojovanie ľudských potrieb, ako sa samy rady označujú. Túžba po moci a bohatstve z nich spravila nedemokraticky pôsobiace inštitúcie s obrovskou mocou nad ľudskými životmi a prírodou. Rozhodovanie o ich činnosti je postavené na nedemokratických princípoch niekoľkých „vyvolených jedincov“. Väčšine firiem pritom ide o čo najväčší zisk, bez ohľadu na ľudí, zvieratá a životné prostredie. Činnosť niektorých svetových cirkví a nadnárodných firiem sa do istej miery podobá. Obe sa usilujú vytvoriť u ľudí závislosť, vnucovať im vieru v nimi ponúkané hodnoty a sústrediť vo svojich rukách moc. Prostredníctvom školstva, medzinárodných a štátnych inštitúcií a mediálnou propagandou sa snažia presvedčiť o správnosti svojho konania. Cielene deformujú pohľad ľudí na realitu a popierajú všetky alternatívy, ktoré by mohli ohroziť ich vplyv. Sloboda myslenia a vierovyznania by mali byť základnými ľudskými právami. Preto nie je možné súhlasiť s vnucovaním náboženského presvedčenia alebo akejkoľvek viery v spoločenské teórie. Každý môže veriť tomu, čo považuje za správne. Nikdy by to však nemal prikazovať ostatným prostredníctvom inštitúcií, ktoré majú slúžiť všetkým ľuďom.