Minulý týždeň sme teda dozvedeli, kto bude novým „rómskym“ splnomocnencom vlády. Vicepremiér Dušan Čaplovič si dal zrejme záležať, aby sa už aspoň do konca volebného obdobia vyhol politickým škandálom, ktoré toto miesto od jeho vzniku sprevádzajú.
Vyhodené milióny
Nový splnomocnenec by naozaj mohol spĺňať požiadavku nekonfliktnosti a odbornosti, a keďže prichádza z akademickej sféry, nemal by nikto mať problém s ním komunikovať a on by tiež nemal mať problém byť v kontakte s každým. Bude zaujímavé sledovať, aký postoj zaujmú jednotliví aktéri „rómskej politiky“ a médiá a či sa Čaplovičova ambícia naplní. Riešeniu „rómskej problematiky“ totiž asi najmenej chýba osoba vládneho splnomocnenca. Doteraz ich bolo niekoľko a všetci pôsobili s viac-menej rovnakým úspechom či neúspechom (podľa toho, za akého uhla pohľadu sa na to kto díva). A hoci sa kade-tade robí v tejto oblasti naozaj veľa, z globálneho hľadiska sme sa za tie roky rokúce pohli vpred iba veľmi nepatrne. Pritom peniaze či pozornosť „rómskej problematike“ určite nechýbajú.
Aspoň nie tak veľmi, ako úprimnosť. A to z jednej i z druhej strany. A to považujem za základnú podmienku, aby sme sa viditeľne pohli z miesta. Väčšinou to totiž vyzerá tak, ako sa hovorilo za bývalého režimu, že ľudia sa tvária, že robia a štát sa tvári, že ich platí. Mám dosť skúseností, aby som mohol skonštatovať, že v „rómskej politike“ sa utopili v minulosti milióny, ba desiatky miliónov korún. Pravda, z veľkej časti nešlo o verejné zdroje (aspoň nie o naše), ale o súkromné zdroje alebo peniaze zo zahraničia. Často idú na nezmyselné projekty, ktoré majú akože pozdvihnúť úroveň Rómov (napríklad vzdelanostnú, zdravotnú – hygienickú a pod.), ale v skutočnosti majú len krátkodobý efekt – kým sa neminú peniaze na konkrétny projekt – a navyše neriešia základné životné problémy Rómov. Dôvodov je viacero, ale predovšetkým ide o to, že tí, čo tieto projekty vymýšľajú, resp. ich financujú, majú väčšinou totálne skreslené informácie o situácii, v ktorej sa Rómovia nachádzajú, stavajú si nereálne ciele, vychádzajú z teoretických až rozprávkových predstáv a realizujú ich neraz ľudia, ktorí v nich vidia najmä možnosť zárobku.
Radoví Rómovia
Som napríklad presvedčený, že podstatnou chybou je, že sa takíto donori, vrátane vládnych predstaviteľov, sa často usilujú o spoluprácu s tzv. politickými predstaviteľmi rómskeho etnika. V skutočnosti nič také neexistuje, neraz ide o ziskuchtivých samozvancov a nikto zatiaľ nenašiel mechanizmus, ktorým by zabezpečil naozaj reprezentatívnu reprezentáciu rómskeho etnika. Prejavuje sa to na obrovskom množstve rôznych občianskych a politických rómskych subjektov, ktoré majú reálny vplyv iba na (pre) svojich šéfov. Pritom medzi Rómami na Slovensku je slušné množstvo ľudí, ktorí už majú nejaké vzdelanie, užitočné pracovné skúsenosti a na ich základe majú dostatočný rozhľad, aby mohli pomôcť pri realizácii reálnych projektov.
Príkladom toho bol pred niekoľkými rokmi prvý celoplošný projekt rómskych asistentov v školách (základných i materských). Prišli s ním samotní Rómovia a v rámci podpory zamestnanosti ho financoval už neexistujúci Národný úrad práce (NÚP). Napíšem to úprimne: vraj pre akési nezmyselné európske smernice, ktoré zakazujú registráciu podľa etnika, tento projekt v takejto podobe zanikol, lebo ministerstvo školstva premenovalo rómskeho asistenta na asistenta bez prívlastku. Vraj by znamenalo diskrimináciu, keby sa presne určilo, že musí ísť o Róma.
„Zabitý“ projekt
Táto neúprimnosť spôsobila, že po skončení projektu NÚP viacerí dovtedajší asistenti prišli o prácu, lebo na ich miesto už mohol prísť aj Neróm. Samotní rómski asistenti pritom potvrdili, že im nijaká „rómska registrácia“ neprekážala. Boli sme teda super európski, ale stratili sme rómskych asistentov, ktorí s deťmi dokázali priam zázraky, lebo ako k Rómom k nim mali dôveru. Nemali problém ísť robiť „poriadky“ aj do ich rodín, ak zistili zaostávanie, či zanedbanie školských povinností. V materských školách im poskytovali základy jazyka, lebo mnohé deti nevedeli ani slovo po slovensky, takže nečudo, že v škole neprospievali, vyrušovali, keďže učiteľom nerozumeli, a tí ich odsúvali do špeciálnych škôl.
Myslím, že viera, že veci pohnú dopredu tzv. rómski politici, je falošná. Koľkokrát už vytvárali vlastné poriadkové sily, koľkokrát tvrdili, že si dokážu vo vlastných komunitách urobiť poriadok? A aké sú výsledky? Ak je záujem pozdvihnúť rómsku komunitu seriózny, a nie iba predstieraný, treba si nájsť serióznych partnerov.
Autor je občiansky aktivista
