Na summite členských krajín Rady Európy 9. októbra 1993 podpísal vtedajší premiér Vladimír Mečiar Viedenskú deklaráciu. Jej súčasťou bol záväzok, že sa vlády budú aktívne podieľať na celoeurópskej kampani mládeže proti prejavom rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a intolerancie. O rok na to sa séria podujatí na Slovensku sľubne rozbehla.
Vládou utajovaná kampaň Napokon však tretia Mečiarova vláda nevyčlenila na to zo štátneho rozpočtu ani korunu, vicepremiéri a ministri si zodpovednosť prehadzovali ako horúci zemiak, verejnoprávne médiá v Európe ostro sledovanú kampaň ignorovali. Vyvrcholilo to výrokom exministerky školstva Evy Slavkovskej, ktorú mimochodom minulú nedeľu zvolili za podpredsedníčku SNS pre zahraničnú politiku, že nebude financovať akcie proti fašizmu, pretože sa vraj netolerancia, xenofóbia, rasizmus a antisemitizmus na Slovensku nevyskytujú! Keby nebolo nadšenia niekoľkých dobrovoľníkov a súkromných sponzorov, celoročná kampaň by sa u nás skončila fiaskom.
Už vtedy sa verejne hovorilo, že mládežnícke podujatia majú byť predohrou široko koncipovaného podujatia – Dekády OSN pre vzdelávanie k ľudským právam a v jeho rámci Medzinárodného roka boja proti rasizmu a diskriminácii, vyhláseného na budúci rok. Tretej svetovej konferencii na túto tému, ktorá sa viac ako symbolicky uskutoční v juhoafrickom Durbane v auguste 2001, bude v októbri t.r. predchádzať obdobné európske stretnutie v Štrasburgu.
Slovenská vláda v tejto súvislosti prijala 3. mája Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2000-2001. Zameriava sa najmä na zvyšovanie vedomostnej úrovne našich občanov v oblasti ľudských práv a na predchádzanie spomínaným negatívnym javom. Zároveň sa má posúdiť, či súčasné legislatívne opatrenia sú proti nim dostatočné. Za zosúladenie aktivít jednotlivých rezortov štátnej správy a mimovládnych organizácií bude zodpovedať koordinačný výbor na čele s podpredsedom vlády pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj Pálom Csákym.
Odporúčania národnej konferencie Pod záštitou prezidenta Rudolfa Schustera sa 18. mája v Bratislave konala národná konferencia proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a diskriminácii. Po úvodných prejavoch sa pracovné tímy pokúsili definovať okruhy problémov a vzniesli i konkrétne námety na zlepšenie spoločenského postavenia tzv. zraniteľných skupín, medzi ktoré patria národnostné, etnické, jazykové a náboženské menšiny, ale aj utečenci, migrujúci cudzinci, bezdomovci, ženy, deti, dôchodcovia, zdravotne postihnutí či sexuálne inak orientované osoby.
Účastníci odporučili, aby parlament ratifikoval viacero závažných medzinárodných dokumentov (sociálnu charta, chartu samospráv, menšinových jazykov) a v ústave zakotvil inštitút ombudsmana. Vládny orgán pre národnostné minority treba rozšíriť o reprezentantov ďalších menšín. Rómovia, Ukrajinci a Rusíni by sa mali dočkať zastúpenia v Národnej rade, ale aj v miestnych orgánoch samosprávy, čo sa týka i Slovákov v obciach s väčšinou občanov maďarskej národnosti. Primerane musia mať zabezpečené ľudské práva aj osoby, ktoré legálne žijú v SR, hoci nie sú jej občanmi.
Osobitnou kapitolou sú Rómovia, ktorí na územie Slovenska prišli už pred 700 rokmi, no stále ich v skutočnosti nepoznáme. Vyše stotisíc ich živorí v hygienicky pochybných osadách a hoci vláda za posledný rok prijala desať materiálov a celkovú stratégiu, ako sa vyrovnať s touto problematikou, bez zmeny prístupu spoločnosti protirómska nálada u nás neustane. Nebezpečná a najťažšie dokázateľná je pritom skrytá diskriminácia, či už v školstve (70-80 percent žiakov osobitných škôl sú rómske deti, čo nezodpovedá pomeru mentálne postihnutých), pri prijímaní do zamestnania alebo pri vybavovaní bežnej agendy vo verejnej správe.
Ochrana mládeže Diskriminácia sa vyskytuje aj v nečakaných situáciách. Zákon stanovuje, že obete násilia majú nárok na odškodnenie vo výške 50-násobku minimálnej mzdy, pritom znásilnené ženy iba 30-násobku. Na konferencii sa uvažovalo o znížení vekovej hranice trestnej zodpovednosti na 14 rokov, pričom by sa mali využívať i alternatívne tresty, napr. liečebné programy. Hovorilo sa o ochrane mládeže pred prezentáciou nenávistných foriem správania sa v médiách, najmä v televízii, ale sa volalo aj po posilnení ingerencie štátu do internetových stránok, regulácie kinematografie a videokaziet.
Mimoriadnu pozornosť venuje Akčný plán vzdelávaniu k tolerancii. Pôjde o usporiadanie výstav zameraných na výchovu detí v predškolskom a školskom veku k ľudským právam, zaradenie vyučovacej hodiny o predchádzaní všetkým formám diskriminácie do učebných osnov základných a stredných škôl, rozličné besedy, či pokračovanie v Olympiáde ľudských práv, na ktorej sa tohto roku zúčastnilo vyše 6000 stredoškolákov. Pamätá sa aj na vzdelávanie profesijných skupín – učiteľov, príslušníkov polície a armády, sudcov, prokurátorov, pracovníkov zdravotníckych a sociálnych služieb, či zamestnancov odborov sociálnych vecí okresných a krajských úradov. Úloh je teda naozaj veľa. Ostáva iba dúfať, že sa po sľubnom úvode súčasná vláda neobráti k podobným aktivitám chrbtom ako jej predchodkyňa.
