Ľahko sa hovorí o tom, že Rómovia si môžu za svoju situáciu sami, že majú chcieť robiť, že sa iba priživujú. Už ste sa ale niekedy skúsili zamestnať ako Róm? Alebo zamestnať Róma? Môžete byť akokoľvek pracovitý, zodpovedný a čestný, farba pleti a pôvod vás jednoducho degradujú.
Priznám sa, že Rómov zamestnávam rád a robím tak natruc väčšine spoločnosti. Vždy ma totiž poburovali primitívne reči o tom, akí sú to leniví príživníci, ktorí nevedia nič iné len poberať sociálne dávky a robiť deti. Samozrejme, že tak ako v každej komunite, aj medzi Rómami sa nájdu takí aj onakí. Každý si však zaslúži dostať šancu.
Zločin proti chudobe
Prvého Róma, ktorého som zamestnal, bol pán Slepčík z dediny pri Košiciach. Za posledné drobné natankoval benzín do svojho starého žiguláka, ktorý držal pokope už len pevnou vôľou, a prišiel pre nás robiť. Kufor mal zamknutý visiacou zámkou a v okne mal zastrčený skrutkovač zabraňujúci vypadnutiu skla. Vždy po ňom ostávala pekná robota; bol zodpovedný, spoľahlivý a bohužiaľ aj dôverčivý. Väčšinou natrafil na podvodníkov, ktorí si nechali spraviť robotu a nezaplatili mu. Rok predtým robil v Čechách, aj so šesťčlennou partiou stavali rodinný dom pre nejakého podnikateľa. Celý čas dostávali len zálohy, ktoré im stačili pokrývať cestu, ubytovanie a čo-to do úst. Keď dom dokončili, podnikateľ bez stopy zmizol a nebolo toho, kto by im zaplatil. Iste nikoho neprekvapí, že pán Slepčík nemal žiadnu zmluvu a tak po dobre odvedenej práci zostal na mizine. Istý čas potom robil na farme, muroval krby a chodníky, staral sa o kone ako o vlastné. Až do dňa kedy niekto farmu nevykradol. Podozrenie naňho padlo ako na prvého a hoci mu nikdy nič nedokázali, dali mu to riadne pocítiť. Po čase dostal ponuku od svojho talianskeho zaťa (ktorému učarovala jeho pekná dcéra) zatepľovať domy v Taliansku. Ten istý scenár, po štyroch mesiacoch sa aj partiou vrátil domov naprázdno, dobre že všetci nepomreli od hladu.
Azda iba hlupák sa nedokáže poučiť na vlastných chybách, ale klobúk dolu, pán Slepčík mal zriadenú živnosť a pokiaľ mohol, poctivo si platil odvody. So svojím základným vzdelaním však nerozumel zmluvám, nič mu nehovorili hrozby sankcií. A tak sa neraz stal ľahkou obeťou pár bezcharakterných slovenských podnikateľov, ktorí ho naložili do auta, odviezli do kancelárie a dali mu podpísať zmluvu o dielo, ktorá ho pokutovala za každý nezmysel. Takto mu raz strhli z faktúry 50-tisíc korún len preto, že si dovolil ísť po troch týždňoch domov o deň skôr. Potom sa nemožno čudovať, že sa takýto ľudia dostávajú na mizinu a padajú v tom lepšom prípade do rúk exekútorov, v tom horšom do sietí úžerníkov. Kto im poradí, pomôže? A kto potrestá zamestnávateľov, ktorí neplatia preto, lebo vedia, že ich „obeť“ sa nemôže brániť? Náš trestný zákon by mal zaviesť špeciálnu sadzbu za zločin proti chudobe.
Segregácia?
Minule som zažil šok. Zaisťoval som ubytovanie pri Bratislave pre partiu robotníkov a pani v telefóne sa ma opýtala, či sú to Rómovia alebo bieli. To snáď nemôže myslieť vážne, hovorím si. Asi som zle počul. „Prečo ?“ vypadla zo mňa nechápavá otázka. „Viete, máme tu zlé skúsenosti keď bývajú spolu a takto je pokoj. Máme síce voľné miesta v časti pre bielych, ale keby sme tam dali Rómov, bieli by odišli.“ Odkedy sú predsudky zakomponované už aj v ubytovacom poriadku?
Niekedy ma prekvapia aj ľudia, ktorých poznám už dlhšie. Fero, mladý Bratislavčan, ktorý je, ako sám o sebe žartovne hovorí „mulat“, vyrastal v detskom domove. Keď sa minulý týždeň rozrečnil, rozprával mi veci, pri ktorých rozum ostával stáť. Bez škrupúľ hovoril, ako pred rokmi kradol, sprejoval múry a „húlil gandžu“. Zmenil sa, začal pracovať. Napriek tomu ho však pravidelne zbalia policajti pod rôznymi zámienkami a nechávajú ho hodiny o hlade a smäde. Priznal, že ani bitka nie je výnimkou. Hrubá logika, ktorá hovorí, že človek nemá právo zmeniť sa. Tým skôr, ak nie ste „biely“.
Fero sa však nestratí, to je jasné. Možno aj preto, že je mladý a správne drzý. Raz kládol obklady v istom kúpeľňovom štúdiu a už dobrú hodinu sa trápil s upevnením umývadla na zle konštrukčne vyriešenú sadrokartónovú priečku. Znenazdajky sa vo dverách zjavil na kontrole dôležito vyzerajúci mladík od investora, v tmavých okuliaroch, krátkych nohaviciach a s patričným nadhľadom minimálne šesťdesiatročného skúseného muža. Ferovi úplne suverénne vytrhol horko-ťažko pripevnené umývadlo zo steny a s rovnakým nadhľadom odišiel. Fero sa, samozrejme, naštval a nevediac, akú dôležitú pozíciu dotyčný mladík vo firme zastáva, vynadal mu do… Skrátka, použil dôsledne diplomatický slovník. Fera dali z minúty na minútu vyhodiť a ako som sa neskôr dozvedel, hlavne preto, že je „čierny“. Prekvapuje vás to? Predsa kto má peniaze, určuje morálku. Hádam sa len nenechajú finanční žraloci urážať od nejakých čiernych sopliakov? Finančná kríza a rastúca nezamestnanosť kosia v prvom rade tých najslabších a najmä tých inak sfarbených. A tak si zrazu investori môžu vyberať. Kým minulý rok boli vďační za každého, kto bol ochotný pracovať, dnes majú Rómovia na niektoré stavby jednoducho vstup zakázaný.
Slovensko, ale aj susedné krajiny sa v poslednej dobe nebezpečne radikalizujú. Riešenia extrémistov sú ale ako vábenie sirén. Ak im neodoláme, stiahnu celú krajinu pod hladinu. Aj v šachu platí jedno pravidlo: víťazstvo nezávisí od toho, či máte figúrky bielej alebo čiernej farby, ale od vašej bystrosti a umu. A takí by sme mali byť aj v bežnom živote. Inak nám fašisti dajú všetkým šach mat. Slovensko, ale aj susedné krajiny sa v poslednom období nebezpečne radikalizujú. Riešenia extrémistov sú však ako vábenie sirén. Ak im neodoláme, stiahnu celú krajinu pod hladinu.
