(Ne)skladanie účtov

Začiatkom týždňa noviny zverejnili správu, že jeden z hlavných stratégov prezidenta Busha – Karl Rove – odchádza koncom augusta. Oficiálne „z rodinných dôvodov“. V každom prípade však odchádza predtým, ako sa budú skladať politické účty za rozhodnutia, na ktorých sa viac ako výrazne podieľal. Prezident Bush a jeho tím v predvolebnej kampani zdôrazňovali zodpovednosť – dokonca aj lietadlo, ktoré používali v kampani v roku 2000 sa volalo „Accountability One“. Rovnakou zásadou argumentoval Karl Rove, blízky poradca prezidenta Busha, keď kritizoval hlasy žiadajúce odchod z Iraku: bolo by „nezodpovedné“ odísť. V skutočnosti sa však jeden z hlavných architektov Bushovej politiky svojim odchodom vyhne politickej zodpovednosti. Dôvody odchodu Je niekoľko možných dôvodov odchodu Rova. Prezident Bush sa ho mohol rozhodnúť odvolať kvôli viacerým politickým chybám – jeho meno sa údajne dostalo príliš do súvislosti s prezradením totožnosti agentky CIA Valerie Plame. Na konte má však aj mnohé iné zlyhania (resp. má na nich dôležitý podiel) – vojna v Iraku, nezvládnutie katastrofy spôsobenej hurikánom Katrina, politizovanie vojny proti terorizmu, daňovú politiku uprednostňujúcu záujmy bohatých… Proti takejto interpretácii však hovorí, že v podstate nič zo spomínaného Bushova administratíva neplánuje označiť za svoju veľkú chybu – a teda nepotrebuje hľadať tak vysoko postaveného vinníka. A po druhé, Rovov odchod bol až príliš „tichý“, nie ako prepúšťanie niekoho, kto má platiť za chyby. Druhou možnosťou je, že sa Rove rozhodol odísť sám. Bushovu administratívu pravdepodobne neočakáva dobré politické vysvedčenie, a pretože patril medzi jej hlavných stratégov, veľká časť kritiky by spravodlivo zasiahla aj jeho. Výhody politického závetria Ako zvyčajne, pravda bude niekde uprostred. Rova v žiadnom prípade nečaká ťažká budúcnosť – môže si pohodlne zarábať prednáškami, knihami, či prácou v súkromnej sfére (resp. v šedej zóne „konzultačných služieb“ na pomedzí verejnej a súkromnej sféry). Vynesie mu to dosť na to, aby ostal v tej menšine Američanov, v ktorých prospech bola vytváraná ekonomická a sociálna politika Bushovej administratívy. A nebude musieť niesť ani následky iných nesprávnych rozhodnutí – nik od neho napríklad nebude chcieť, aby šiel do Iraku či Afganistanu, či už ako príslušník amerických ozbrojených síl, alebo ako dobrovoľník nejakej humanitárnej organizácie. A okrem toho, ani z pohľadu politickej kariéry to nemusí vidieť tak čierno. Môže sa stať, že republikáni si prezidentský post udržia. Ich úspešný kandidát sa síce bude musieť vydeliť voči viacerým nepopulárnym aspektom Bushovej politiky, to však neznamená, že nebude existovať priestor pre návrat lojálnych poradcov. Najmä ak sa závetrí súkromnej sféry vyhnú „bez poškvrny“ najhoršej búrke skladania politických účtov. Autor je spolupracovník Slova