Pojem národ v súčasnom období zažíva vzrastajúcu popularitu a frekvenciu používania. Vracia sa do všeobecnej rozpravy, aby tu, údajne ozdravne, pôsobil a pomáhal nám pri riešení väčšiny spoločenských problémov. Nezanedbateľná skupina ľudí vkladá do tohto pojmu značnú nádej. Miera týchto očakávaní sa rovná minimálne intenzite emócií, ktoré v nich skúmaný pojem vybudzuje.
Žiaľ, pojem národ je neproduktívny, priam sterilný. Uvažujte o akomkoľvek súčasnom spoločenskom, ekonomickom či ekologickom probléme a následne vytvorte riešenie. Operovali ste pojmom národ? Potrebovali ste ho? Bol tento pojem východiskom, alebo nevyhnutným prvkom riešenia aspoň jedného problému? Mne sa tento pojem nepodarilo zapasovať do odpovede na žiadny spoločenský nedostatok.
Súčasnosť je definovaná dvoma závažnými problémami: ničením životného prostredia a majetkovou nerovnosťou, pričom obidva tieto fenomény spája spoločný menovateľ: kapitalizmus. Ak opustenie kapitalistického ekonomického usporiadania chápeme ako základ riešenia väčšiny spoločenských problémov, potom vo vzťahu k tomuto procesu treba hodnotiť aj použiteľnosť skúmaného pojmu národ.
Vo všeobecnosti bolo prekonanie kapitalizmu jeho kritikmi chápané dvojako. Jedna skupina navrhovala radikálnu spoločenskú premenu prostredníctvom prebudenia revolučných más. Druhá skupina, prvou označovaná za buržoáznych reformistov, akcentovala postupný prerod spoločenského poriadku. Avšak bez ohľadu na preferenciu tempa spoločenskej zmeny pojem národ zostáva nefunkčný. Riešenie nami identifikovaných problémov (poškodzovanie životného prostredia a nerovnosť) nevyhnutne vyžaduje len operovanie pojmami „spoločenská trieda“ alebo „skupina“. Avšak ani jeden z uvedených pojmov v sebe nutne neukrýva ideu národa. Pretože polarizačným činiteľom nie je etnická príslušnosť, ale rozpor bohatstva a chudoby, konflikt výroby a životného prostredia.
Pojem národ sa vďaka vzájomnej globálnej ekonomickej závislosti stáva takmer kontradikciou riešenia problému. Akákoľvek náhla snaha ekonomicky sa oddeliť od zvyšku sveta by rezultovala v nemožnosť exportovať výrobné prebytky, ako aj nedostatok spotrebného tovaru pre plynulé fungovanie výrobnej sféry na národnej úrovni. Hrdé, etnicky čistulinké spoločenstvo by zakúsilo nesmiernu úroveň chudoby a nedostatku. Keďže súčasná komplexnosť výroby vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, uzatváranie sa do národných hraníc zároveň znamená vzdanie sa podielu na využívaní aktuálnej úrovne technologického rozvoja. Príklad: Čína je nielen dielňou sveta, ale aj krajinou s 95-percentným podielom na ťažbe vzácnych kovov, nevyhnutných na výrobu modernej elektroniky. My potrebujeme čínsku elektroniku, aby sme obstáli vo svetovej konkurencii, zároveň však Čína potrebuje externý dopyt, pretože masívne prebytky sú neabsorbovateľné vnútorným trhom. A klamné predstavy o výrobnej sebestačnosti Slovenska by sa tak skončili pri triviálnej neschopnosti uskutočniť hovor.
Iluzórnosť použiteľnosti pojmu národ sa naplno prejavuje pri snahe čeliť narastajúcim ekologickým hrozbám. Prepojenosť celej biosféry znamená nevyhnutný prenos negatívnych dôsledkov drancovania životného prostredia z územia koristníckeho národného spoločenstva na biotopy lokalizované na území národa s mimoriadnou úrovňou ochranou krajiny a živočíchov. Rádioaktívne žiarenie, exhaláty priemyslu, ropné škvrny či postupný kolaps potravinového reťazca sa rozširujú v protiklade k požiadavkám národného sebaurčenia, celkom bez ohľadu na národné hranice.
Poďme ďalej. Uvažujme o riešení kapitalizmu ako návrate k lokálnym ekonomikám. Potrebujeme v tomto prípade pojem národ? Nie bezpodmienečne. Pretože lokálna ekonomika je nevyhnutne definovaná len geografickým vymedzením, nie etnickou homogenitou osídlenia danej oblasti. Teda, ak myslíme na relatívne samostatné ekonomické celky vytýčené regionálnou pôsobnosťou ako nutné východisko, potom národnostný profil tejto výrobno-spotrebnej jednotky môže byť veľmi diverzifikovaný. Samozrejme, uvedený argument je pravdivý len na úrovni výrokovej logiky. Prax spolužitia favorizuje etnickú rovnorodosť ako faktor ekonomického rozvoja (Alesina & La Ferrara, 2005; Delhey & Newton, 2005). Avšak ani uvedený fakt nepremieňa funkcionalitu pojmu národ vo vzťahu k problémom exploatácie životného prostredia a nerovnosti.
Na záver je nevyhnutné dopovedať niektoré marginálie pre nadšených používateľov pojmu národ.
1. Predkladaný článok nie je prvoplánovým nabádaním na ľavicový internacionalizmus. Mojou snahou je eliminovať v spoločenskej debate pojmy zamedzujúce odhalenie a nachádzanie riešenia skutočných problémov.
Myslenie v pojmoch národa nevyhnutne implikuje vymedzovanie sa voči iným národnostným celkom, pričom daný proces zároveň požaduje priestorové ohraničenie a mocenské jednotky, zastupujúce národné spoločenstvo. Národné bytie je tak determinované jestvovaním zastupiteľských orgánov, represívneho štátneho aparátu a v neposlednom rade armádou, touto poslednou obrankyňou periodicky ohrozovanej (kým asi?) národnej identity. Opustenie pojmu národa v kontexte riešenia podstatných problémov súčasnosti nie je zastieranou požiadavkou zániku národných spoločenstiev či straty národnej príslušnosti. Znamená len odhalenie falošnosti mámivých predstáv nepoddajne a pevne zomknutého spoločenstva, šírených mocichtivými egoistami.
2. Článok taktiež žiadnym spôsobom neneguje a neznevažuje všetko späté s národom a jeho existenciou. Pojem národ má svoje opodstatnenie a substanciálne jadro. Avšak v kontexte nami vytýčených problémov je nepoužiteľný. Touto neupotrebiteľnosťou, samozrejme, nestráca svoje opodstatnenie, rovnako nezaniká jeho označovanie. Podobne ako prostredníctvom pojmu trojuholník nemožno vypočítať objem valca, aj keď pojem trojuholník dokonale postačuje v iných kontextoch, neumožňuje pojem národ riešiť antagonizmy kapitalizmu. Jednoducho, pojem národ nestráca touto kritikou svoj heuristický potenciál, tento však objavujeme mimo množinu problémov asociovaných s kapitalizmom.
Použitá literatúra:
Alesina, A., & La Ferrara, E. (2005). Ethnic Diversity Economic Performance. Journal of economic literature, 43(3), 762-800.
Delhey, J., & Newton, K. (2005). Predicting cross-national levels of social trust: global pattern or Nordic exceptionalism?. European Sociological Review, 21(4), 311-327. doi: 10.1093/esr/jci022
