Z iniciatívy OSN bol október vyhlásený za mesiac úcty k starším. Únia dokonca vyhlásila rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity. Myslím, že aj naše médiá sa o tom len tak mimochodom zmienili. Ak by som nezachytil v Pravde príspevok predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, pána J. Lipianskeho, ani by som nevedel, že sa niečo v tejto súvislosti deje. Veď ani páni Richter a pán Kaník o tom pravdepodobne ani len netušia, pretože v sledovanej relácii O 5 minút 12 na STV 1, (7.10) sa o tom vôbec nezmienili, hoci celú hodinu debatovali na sociálnu tému. Akoby naša staršia generácia už bola úplne odpísaná. V relácii nám znova pán Kaník rozvádzal svoje sociálne teórie a poúčal pána Richtera, ako má hospodáriť s peniazmi, ktoré mu boli pridelené. Myslím si, že po jeho vystúpení pôjdu, ako vždy, preferencie SDKÚ dolu.
Pôsobenie pána Kaníka na ministerstve práce a sociálnych vecí si všetci veľmi dobre pamätáme. Pamätáme si aj na jeho dôchodkovú reformu, pre ktorú sa takzvaní starodôchodcovia ocitli v stave „večného odriekania“. Akoby mohli za to, že prežili väčšinu života v starom režime. Títo ľudia dnes živoria za svoju celoživotnú prácu s dôchodkom 260 eur. To hovorí za všetko, odkazuje pán Lipiansky našim politikom. Ak k tomu pripočítame neustále zdražovanie potravín, liekov a energií… už nikdy v živote sa z tohto svrabu nedostanú. Pán Lipiansky sa však zmienil aj o medzigeneračnej nevraživosti, ktorá v našej spoločnosti narastá. Korene má predovšetkým v nezamestnanosti. Čoraz častejšie počuť zo strany mladých ľudí, že staršia generácia ich oberá o prácu. Starí ľudia sa stávajú na pracoviskách terčom posmeškov a urážok, aj keď vykonávajú prácu vrátnikov, SBS-károv, alebo zametajú a kosia trávu, za čo nedostávajú ani len minimálnu mzdu. Ani toto všetko im však nebude stačiť na normálny pobyt v niektorom bežnom sociálnom zariadení, ak sa už nedokážu sami o seba postarať. Z času na čas o tom niektorý novinár so sociálnym cítením niečo napíše, no to je tak asi všetko. Do svedomia politikov sa to nedostane. S politikmi je to ako v jednom starom filme. Vedľa seba kráča mladý človek a starec. Medzi nimi je potôčik, ktorý ich rozdeľuje. Zhovárajú sa, počujú sa, no čím ďalej pokračujú v ceste, tým sa potôčik rozrastá, je z neho potok, potom riečka… a tí dvaja ľudia sa už nedokážu ani porozprávať a ani sa už nepočujú.
Václav Klaus raz povedal, že politici tu nie sú preto, aby sa starali ľuďom o ich dôchodky. Každý je vraj tvorcom svojho dôchodku a celkom rozumne vysvetlil, aj prečo je tomu tak. Predsa len si myslím, že politici by sa nemali iba prizerať, keď niekto tým najslabším mrzačí a kaličí aj tak už nízke dôchodky. Myslím tým, že sa ešte stále nič nerobí preto, aby naši podnikatelia riadne odvádzali odvody za svojich zamestnancov, do Sociálnej poisťovne. Veľmi často sa mzdy vyplácajú dvojito: jedna zdanená pre Sociálnu poisťovňu, druhá ako nezdanený „keš“. Ak by niekto spočítal, koľko uniká takto nezdanených peňazí, boli by sme všetci prekvapení. Ak na to nikto nemá vôľu, tak to bude asi tým, že v parlamente sú vo veľkej väčšine iba podnikatelia. Bolo by proti ich prirodzenosti, aby išli proti sebe.
