Počas pár týždňov od vstupu na parlamentnú pôdu vypotil koaličný poslanec Igor Matovič zo seba nielen rozličné „skvosty“ ducha, ale omnoho viac unikátnych myšlienok, na ktorých sa študenti politológie a iní recesisti dozaista budú zabávať ešte desaťročia. Aj vtedy, keď už za Matovičom ani pes neštekne.
Najnovšie sa pokúsil o ďalší prienik do médií, keď s istotou jemu vlastnou nonšalantne vyhlásil: „Vôbec som do toho nešiel. Povedal som, že nemám záujem.“ Taká bola jeho údajná reakcia na ponuky od ľudí, ktorí mu nosia odkazy na priateľský rozhovor od šéfov opozície. Ale vraj ponuka trvá, tvrdí Matovič, a tak si na pokračovanie novej kauzy budeme musieť počkať.
Slota a Kotleba majú konkurenta
Nemám rád, keď sa kope do prostoduchých ľudí, ale tentoraz si toto „potešenie“ nemôžem odpustiť, tobôž, keď ide síce o prostoduchého, ale o to viac nebezpečného jedinca. Matovič ešte ani poriadne neprekročil prah parlamentnej budovy a už svoje ctené meno stačil párkrát presláviť. Prvý raz svojimi vulgárnymi a primitívnymi lingvistickými zlátaninami, ktorými vo svojom reklamno-politickom plátku častoval bývalú vládnu koalíciu. Čitateľ mu, žiaľ, neraz musel dať aj za pravdu, ale forma, výrazové prostriedky a štylistika týchto slovných výlevov ma neraz presviedčali, že Slota, Kvorka, Kotleba, Hlina a im podobné figúrky majú vážneho konkurenta. A veruže Matovičove eskapády z posledných dní ma v tejto predtuche presvedčivo utvrdili. Matovičov reklamný titul z trnavského vydavateľstva v týždennej periodicite v náklade poldruha milióna výtlačkov pod krkolomnými názvami, ktoré sa priečia základnej gramatickej norme slovenského jazyka (Zvolensko, Detviansko, Krupinsko, Brezniansko, Bratislavsko, Trenčiansko, Galantsko, Šaliansko, Hlohovecko, Sereďsko…), zaplavuje poštové schránky domácností v 36 regiónoch. V predvolebnom zápolení sa stal Matovičovou fakľou spravodlivosti zdvihnutou vysoko nad hlavy jeho recipientov.
Jazyk štangasta zo štvrtej cenovej
V rubrike Na strane obyčajných ľudí sa prihovára vydavateľ Matovič spôsobom sebe príznačným, teda prostoduchým, ako on vraví, „len pomenúva holé fakty“. „Novinár“ Igor Matovič, ktorý sa vo svojich plátkoch rád stavia do pozície akéhosi slovenského Robina Hooda, v tejto palete regionálnych týždenníkov s obľubou brnká na city „obyčajných ľudí“, teda proletariátu. Sám sa označuje za obyčajného človeka, používajúc pritom expresívny jazyk štamgasta krčiem štvrtej cenovej skupiny. Radikálne názory a burácajúce plamenné reči, hmýriace sa sugestívnymi výrazmi „válov, svine, zlodeji, hajzli, vrahovia, darebáci, ožobračovanie nás všetkých, okrádanie našich detí a vnúčat“, boli v predvolebnom čase týždeň čo týždeň duševnou potravou pre ľahkoverných čitateľov, ktorí naleteli tomuto novodobému sitnianskemu rytierovi. Aj svoju úplatkovú kauzu, s ktorou neslávne vstúpil do politickej arény, zjednodušuje a svojho kamaráta, ktorý bol údajne na jej začiatku, s „duchaplným“ úsmevom pre televízne kamery, rozkošnou nárečovou „trnafčinou“ a sebavedomím, hodným riaditeľa zemegule, ospravedlňuje tirádami, v každej vete obohatenými o časticu „vlastne“ a nahlúplym tvrdením, že „z jeho strany išlo len o srandu“. Ďakujem pekne za takéto stupídne „srandovanie“. Zanietený bojovník proti korupcii, pliage súčasnej etapy budovania kapitalizmu s ľudskou tvárou, a s ním zrejme aj vodca SaS to vysvetľujú tak, že údajné korupčné správanie oznámi Matovič širokej verejnosti, čiže nie polícii, pretože podľa jeho pozoruhodnému argumentu by vyšetrovanie aj tak „bolo na dlhé lakte“. Ale čo keby polícia či prokuratúra nebodaj náhodou začali stíhať človeka, ktorý je čudnou zhodou nejakých okolností jeho kamarátom a ktorého dobrosrdečne nazval chrobákom Truhlíkom, ktorý svojmu dôvernému priateľovi Matovičovi tlmočil nekalý návrh tajomných podnikateľských kruhov?
Nevydarený pokus o srandu
Prečo Matovič ihneď potom, ako korupčnú ponuku dostal, nepostupoval v súčinnosti s políciou? Alebo si vymyslel celý príbeh o ponuke na akýsi obrovský balík peňazí, za ktorý mal spolu s ďalšími troma poslancami nepodporiť rodiacu sa vládnu koalíciu a vyvolať tak predčasné voľby? Skôr chcel okolo seba vyvolať rozruch, lacno sa zviditeľniť, urobiť zo seba zaujímavého, vysoko ceneného poslanca. Tým si nevdojak vystrelil z celej verejnosti. Uf, ale sme sa nasmiali! A čo tak paragraf o šírení poplašnej správy? Ak polícia a prokuratúra vyšetrovaním dospejú k tejto verzii, mal by Matovič a jeho traja okrúžkovaní kumpáni preukázať elementárnu slušnosť a politickú kultúru, za ktorú pred voľbami tak vehementne brojili, zbaliť svoje poslanecké kufríky a pakovať sa z parlamentu kadeľahšie. Ak teda chcú, aby ich ako ľudí niekto niekedy ešte bral vážne. Inak hrozí, že nám tento amatérsky herec pod kuratelou svojho straníckeho tútora Richarda Sulíka ešte ukáže, čo znamená politický amaterizmus, dilatantizmus, neokrôchanosť a neschopnosť v praxi. „Som rád, že to zverejnil, lebo mám za to, že teraz by už mal byť pokoj,“ vyhlásil, ako tvrdí nová premiérka, podržbalónik Sulík. Podľa neho by tento krok mohol prispieť k novej politickej kultúre na Slovensku a ani v náznakoch nepripustil, že je to exemplárna blamáž SaS i celej koaličnej šestice. Matovič sa totiž do parlamentu dostal cez svojich 38 429 preferenčných hlasov. Keby jeho štyria Obyčajní ľudia išli do volebnej súťaže samostatne a občania by im dali rovnaký počet hlasov ako krúžkov pod hlavičkou SaS, získali by „slušných“ 1,52 percenta.
Koaličný humbuk so zemetrasením
Koncom minulého týždňa líder tohto nepodareného kvarteta rezolútne vyhlásil, že vystúpia z poslaneckého klubu SaS, pretože ich 46 programových priorít nik akosi nechcel brať vážne. „Dostali sme prísľub od Richarda Sulíka, že tieto naše unikátne body budú v programovom vyhlásení vlády, ale to nebolo naplnené,“ trpko sa posťažoval Matovič. Po jeho hrozbe, že preto budú musieť v parlamente „hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia“, nastal koaličný humbuk spojený s malým zemetrasením. A to všetko sprevádzali vážne rozhovory, vyjednávačky a kupčenie… Bez podpory Obyčajných ľudí by sa totiž vláda mohla opierať len o presnú polovicu, teda o 75 zákonodarcov. Do vytúženej, hoci najtesnejšej väčšiny, by vládnemu zlepencu chýbal jeden hlások. Matovičovci sa napokon mierne upokojili, pretože slovenskými končinami zaznelo starostlivo pripravené a pateticky interpretované vyhlásenie predsedu druhej najsilnejšej koaličnej strany: „Ja, Richard Sulík, s vedomím premiérky Ivety Radičovej, vyhlasujem, že program SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri najbližšej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie.“ A tu sa opäť žiada citovať sklamaného, politikou znechuteného, zato úspešného poslaneckého obchodníka Matoviča: „Je to nepríjemný stret s politickou realitou. Pravdepodobne takto funguje politika a priznám sa, že mi je odporná. Strana nás týmto, myslím, zradila.“ Nič to zato, ide sa ďalej. Aspoň do konca tohto roka. Dovtedy sa Matovič a jeho prekrúžkovaní ľudia upísali Sulíkovi a SaS. Trnavčanove politické ambície totiž nepoznajú hraníc. Ani sa len nepokúša zastrieť svoj zámer založiť vlastnú stranu. Politický diletant, parlamentný exhibicionista, alebo nenapraviteľný narcista a samoľúby „srandista“ nám ešte pripraví zopár veselých pokračovaní svojho dramaturgického ponímania v duchu relácie niekdajšej televízie NDR Ein Kessel Buntes. Pretože, ako podotkol jeho politický liberálny spolupútnik Sulík, „vzťahy sú v pohode, pán Matovič sa len rád vidí v médiách“. Aj keď politológovia svorne a čoraz hlasnejšie hudú, že Obyčajní ľudia sú najväčším sklamaním súčasnej vládnej koalície, obyčajní ľudia, obľubujúci tragikomediálny žáner na doskách politickej scény, sa naozaj majú na čo sa tešiť. Autor je publicista
