„Od januára sa za nezaopatrené dieťa, teda poistenca štátu, nepovažuje študent denného aj externého štúdia nad 26 rokov,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Ak sa takýto študent nezamestná, nezačne podnikať alebo sa neprihlási na úrade práce, je povinný začať si platiť poistné sám. Minimálna výška preddavku pre samoplatiteľa je 46,06 eura. Rovnako budú vekovo znevýhodnení aj doktorandi denného štúdia. Štát bude za nich platiť zdravotné odvody len do veku 30 rokov.
Novela zákona o zdravotnom poistení v konečnom dôsledku nie je ničím iným ako diskrimináciou starších študentov oproti tým mladším. Stačí, ak mladý človek po skončení strednej školy alebo počas štúdia na univerzite odíde na pobyt do zahraničia a už bude musieť platiť zdravotné poistenie. Na základe akého kritéria má byť vek limitujúcim faktorom pre platenie alebo neplatenie odvodov? Pokiaľ ide o prvé štúdium v riadnej dĺžke a mladý človek sa chce naplno venovať štúdiu, bude to pre neho znamenať nemalé zvýšenie nákladov. Štát tak nepriamo núti študentov popri štúdiu pracovať.
Ešte iracionálnejšie sú odvody pre doktorandov, ktorí presiahli vek 30 rokov. Toto opatrenie sa dotkne predovšetkým tých, ktorí prichádzajú študovať tretí stupeň vysokoškolského štúdia z praxe. Nemal by mať štát záujem práve o takých doktorandov, ktorí už istú dobu pôsobili na pracovnom trhu?
Externé štúdium ako luxus
Tiché a nenápadné zvyšovanie nákladov pre študentov vysokých škôl zdravotnými odvodmi nekončí. Ústavný súd v máji minulého roka vyhovel podaniu poslancov NR SR združených okolo bývalého ministra školstva Martin Fronca a nariadil uviesť do súladu s ústavou zákon o vysokých školách. Podľa neho doteraz štát financoval štúdium istému limitovanému počtu externých študentov. Tí zvyšní museli platiť školné.
„Študentov externého štúdia nemožno podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii, teda táto skupina má ako celok právo buď na bezplatné alebo odplatné vzdelanie,“ vysvetľuje ministerstvo školstva v návrhu na úplné spoplatnenie externého štúdia. „Ak by popri spoplatnenom externom štúdiu existovalo aj nespoplatnené, skupina študentov externého štúdia by práve v rozpore s touto skutočnosťou bola podrobená neprípustnej vnútornej diferenciácii.“
Ministerstvo školstva malo niekoľko možností ako nesúlad zákona s ústavou uviesť do poriadku. Zvolilo si však tú najjednoduchšiu alternatívu, ktorá sa najviac dotkne práve študentov. Po novom by tak školné za externé štúdium mali platiť všetci bez výnimky. Nad alternatívou bezplatného štúdia pre všetkých externistov ministerstvo očividne ani len neuvažovalo. Vo finančnej analýze dôvodovej správy (ak tak niekoľko riadkov ministerských výpočtov vôbec môžeme nazvať) totiž absolútne chýba zdôvodnenie či takéto školné nebude mať nejaký negatívny dopad na prístup ku vzdelaniu.
Externé štúdium vo väčšine prípadov využívajú najmä zamestnanci, ktorí si popri práci chcú zvýšiť svoju kvalifikáciu (alebo to zamestnávateľ dokonca priamo požaduje). Na spoplatnenie štúdia tak doplatia najmä tí, ktorí ho najviac potrebujú k získaniu lepšej pracovnej pozície či vyššiemu platu. Školné v priemernej výške 800 eur ročne sa môže u mnohých zamestnancov z chudobnejších regiónov vyšplhať až do výšky dvojnásobku čistej mesačnej mzdy! (V prvom polroku 2010 bola priemerná hrubá mzda v Prešovskom kraji 563 eur, čo je v čistom okolo 420 eur.) Školné bude tak pridrahý luxus práve pre tých, ktorí vzdelanie najviac potrebujú. To však ministerstvo školstva očividne neberie do úvahy.
Ak má byť Slovensko konkurencieschopnou ekonomikou, kvalitné vzdelanie musí byť dostupné pre všetkých občanov bez ohľadu na ich sociálne postavenie. Nebude vôbec prekvapením, ak sa ukáže, že zdravotné odvody pre starších študentov ako aj poplatky za externé štúdium sú salámovou metódou k postupnej premene vysokoškolského štúdia na úplne spoplatnené.
