Ahoj, Mikuláš… Cítim istú spoluvinu na situácii, kde spolu s Gabom považujete a cítite, že v obchodnej veci železníc koná Peter Kľučka a minister Macejko akosi za chrbtom, neotvorene… Týmito slovami začína svoj list premiérovi Peter Kresánek. Dzurinda zatrúbil do útoku. Súčasne otvára škandál, ktorý otriasa pozíciami SDKÚ i samotného Mikuláša Dzurindu zhodou okolností práve v čase, keď si svet pripomína 30. výročie aféry Watergate. Na jej konci bola abdikácia prezidenta Richarda Nixona. Ktoré hlavy padnú na Slovensku? „Tak či tak vyzerám ako blbec,“ hodnotí Kresánek v denníku SME fakt, že sa list predsedovi vlády ocitol v rukách novinárov. Môžeme si vážiť mieru sebakritiky poslanca Národnej rady za SDKÚ, ale hádam až taký naivný nie je, aby ako bývalý dvojnásobný primátor Bratislavy netušil, čo činí. Navyše, keď ten istý list, pravda s podpisom o pol centimetra posunutým doľava, poslal aj vedúcemu úradu na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií Petrovi Kľučkovi. S tým ho okrem niekdajšieho členstva v KDH spájajú priateľské vzťahy, keď bol Kľučka generálnym riaditeľom Dopravného podniku mesta Bratislavy. „Súkromná“ korešpondencia s premiérom sa akosi dostala na stránky novín. Hádam nejde o akt pomsty za to, že sa Kresánek nedostal na kandidačnú listinu SDKÚ. Hoci je pravda, že za posledné štyri roky svojho poslancovania sa akosi stratil z očí verejnosti, ak nevezmeme do úvahy neurčité podozrenia zo zodpovednosti za viaceré rozhodnutia na poste primátora hlavného mesta. Už sa akosi zabúda, že prvá zmienka o tom, že s tendrom na vyše päťmiliardovú kúpu 35 ľahkých súprav – osobných vlakov určených pre regionálnu dopravu zväčša na lokálnych tratiach – nie je čosi v poriadku, sa objavila v masmédiách už pred mesiacom. Vtedy prezidentovi Rudolfovi Schusterovi vyčítali, že sa stará do priebehu tohto výberového konania. V skutočnosti reagoval na upozornenia svojho švajčiarskeho kolegu Kaspera Villigera, že víťazné konzorcium DMU GTW Slovensko, zastúpené ŽOS Vrútky a švajčiarskou firmou Stadler Busnang AG, sa ani po piatich mesiacoch nedočkalo od štátu objednávky. Dzurinda 24. mája na prezidentovu písomnú otázku odpovedal listom, v ktorom zdôvodňuje opatrnícky postup Železničnej spoločnosti (ZSSK), ktorá tender vypísala. V skutočnosti nejasný obchod zabrzdilo Macejkovo ministerstvo. Šéfom výberovej komisie nie je – ako sa pre médiá vyjadril predseda vlády – jeho brat Miroslav, ,,ale funkcionár Železníc SR, ktorý je zhodou okolností mojím bratom“. Pritom Kresánek vo svojom liste spomína, že s premiérom o tejto chúlostivej otázke hovoril už dvakrát. Preto Dzurindov dištanc od celej záležitosti vyznieva nepresvedčivo, prinajmenšom o tejto transakcii vedel a nekonal, respektíve konal až potom, čo sa objavila na titulných stranách denníkov. Tri mesiace pred voľbami to nie je bohviečo… Teraz sám seba označuje za obeť konšpirácie, urýchlene zvoláva mimoriadne zasadanie Prezídia SDKÚ, hádže cez palubu donedávna oddaného ministra, ktorý mal stáť na siedmom mieste kandidátky, pretože ,,nenáležito zasahoval do tendra“, v Prešove vysvetľuje Macejkovým straníckym kolegom jeho faux pas, vypovedá na generálnej prokuratúre, podáva oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k trestnému činu súvisiacemu s korupciou, jeho brat, pardon, riaditeľ divízie železničných koľajových vozidiel ZSSK sa na všetky strany vyhráža súdom… Inak, stanovisko prezidenta Schustera, že netreba reagovať unáhlene a radšej počkať na konečnú správu Najvyššieho kontrolného úradu SR, je celkom sympatické. Nech sa premiér trocha dusí vo vlastnej šťave. Napokon, všetci hlaví aktéri sú jeho súputníci, ktorí prešli z KDH do SDKÚ. V hre sú státisíce korún Problém však spočíva v tom, že sa už do toho všetkého zamontoval NKÚ. V jeho správe sa tvrdí, že DMU GTW ponúklo ľahké vlakové jednotky o 822 miliónov korún drahšie ako jeho konkurent – konzorcium francúzskej firmy Alstom a ŽOS Zvolen. Pritom Kresánek v liste dodáva, že pod Alpami takéto vlakové súpravy ešte ani nevyvinuli! Podľa najnovších informácií však kritici tohto tendra nevzali do úvahy, že DMU GTW zase ponúka prevádzkové náklady o vyše poldruha miliardy korún lacnejšie, čo by situáciu celkom zmenilo. Zaujímavé je personálne prepojenie. Kým so Švajčiarmi ťahá za jednej povraz bývalý predseda SNS Víťazoslav Moric, ktorý prostredníctvom svojej manželky kontroluje ŽOS Vrútky, záujmy Francúzov obhajuje čechoslovakista, niekdajší minister zahraničného obchodu Čalfovej vlády za VPN Jozef Bakšay, teraz občan ČR. Ten do historických análov vošiel aj tým, že bol bývalým režimom ,,prenasledovaný“ za pokus o pašeráctvo. Títo dvaja páni nenechali nič na náhodu. Obaja osobne lobovali za svoju ,,pravdu“, v podnikateľskom slangu to znamená za svoje peniaze. A tie sú schopné dojímavo spájať nacionalistov s kozmopolitmi, liberálov s konzrevatívcami i kresťanov s exkomunistami. To len pred očami televíznych divákov sa hádajú, akoby im išlo o veľké idey. Podľa všetkého si každý z nich našiel chodníček k inej záujmovej skupine v SDKÚ. To napokon nie je nič mimoriadne ani v ostatných parlamentných stranách. Pritom nemusí vyhrať ten, kto dá výhodnejšiu ponuku – v tom lepšom prípade pre Slovensko – ale ten, čo má širšie lakte a postaví sa zaňho v strane či hnutí vplyvnejšia osoba. Všetci dúfame, že tá nekoná zištne vo svoj osobný prospech a neberie za to ,,všimné“… Kresánek teraz síce odmieta vysvetlenie zmyslu vety zo svojho listu ,,Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké“ tak, že by SDKÚ mala dostať do volebného vienka od víťaza tendra dajaké provízie. No generálny sekretár strany, minister vnútra Ivan Šimko sa vyjadril jednoznačnejšie: ,,Neviem, čo iné by to mohlo znamenať.“ Gabo bol prvý… Pripomeňme, že ,,Gabo“ je niekdajší minister dopravy Gabriel Palacka, ktorý sa musel ako prvý z dosiaľ ôsmich členov Dzurindovho kabinetu porúčať za dosiaľ nevyjasnených okolností. Dôvodom jeho ,,dobrovoľného“ odchodu bola kauza výberu operátora mobilnej siete GSM 1800, keď sa v kuloároch hovorilo o 30-miliónovom úplatku. ,,Gabo“ je nepochybne šikovný človek a ekonóm, keď ho Dzurinda vzápätí ustanovil za pokladníka SDKÚ. Jeho hlavným poslaním je napĺňať stranícku kasu, čo je najmä v predvolebnom období mimoriadne, pre politickú stranu priam životne dôležité. Nepochybne túto svoju úlohu plní v súlade so zákonmi našej republiky a premiér ho kontroluje… Na poslednej pracovnej schôdzi súčasného parlamentu vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní návrh ústavného zákona o konflikte záujmov. Až na dva detaily sa zhoduje s predlohou skupiny poslancov na čele s Ladislavom Oroszom, ktorú však Národná rada v máji zmietla zo stola. Tí, čo donedávna najviac brojili za morálnu očistu verejného života (KDH a SMK) teraz obviňujú vicepremiéra Ivana Mikloša z predvolebného populizmu a varujú pred porušením Rokovacieho poriadku NR SR. Najnovšia aféra okolo ľahkých vlakov je odpoveďou náhlym legislatívnym puristom. Naša spoločnosť a jej najvyššie špičky sú natoľko prešpikované korupciou, že si to vyžaduje rázny chirurgický zákrok. Možno by si to aj hlavní aktéri tohto a iných podobných prípadov, o ktorých sa (zatiaľ?) nepíše, lepšie rozmysleli, či pôjdu s kožou na trh. Bývalý bratislavský primátor tvrdí, že svojím listom chcel obnoviť premiérovu dôveru k dvom ,,spoločným spoľahlivým priateľom“ – teda k Macejkovi a Kľučkovi. V skutočnosti však pred verejnosťou pootvoril dvere do kuchyne, v ktorej SDKÚ skrýva už dlhší čas zle utajované tajomstvo. Pod pokrievkou tejto vládnej strany to vrie. Zrejme minister dopravy a jeho vedúci úradu nebudú poslední, ktorí prinesú obeť na Dzurindov oltár vlasti. Podľa všetkého tento volebný guláš ešte niekoľkokrát skypí.
