Slovenská vláda je plná úchylných masochistov. Asi takýto obraz sa usilujú vykresliť niektorí posadnutí „odborníci“, keď verejnosť presviedčajú, že Robert Fico a Ľubomír Jahnátek (a bohviekto ešte) sa naschvál chystajú spustiť nedávno odstavený 2. blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Akoby sa vyžívali v tom, že musia čeliť rôznym útokom, urážkam, hrozbám, obvineniam z porušovania európskeho práva. Samozrejme, je to nezmysel.
Vláda sa do tejto situácie nedostala vlastnou vinou a každý jej člen by bol radšej, keby nikdy nenastala. Návrh na opätovné spustenie bloku jadrovej elektrárne uzrel svetlo sveta vo chvíli, keď odborníci varovali, že nám po výpadku dodávok plynu hrozí aj výpadok dodávok elektriny. A to už by bola pre obyvateľov Slovenska katastrofa porovnateľná s humanitárnou krízou, ohrozujúcou nielen zdravie, ale až životy ľudí. Vláda o ňom rozhodovala vo chvíli, keď Slovensko vyčerpalo všetky ostatné možnosti, ako čeliť tomuto riziku. Isteže, tzv. blackout v skutočnosti nenastal, ale iba skutočný úchylný masochista by ho riešil až vo chvíli, keď by domácnosti a nemocnice reálne ostali bez plynu i bez elektriny.
Tvrdenie, že Fico s Jahnátkom presadili toto riešenie preto, lebo sa nezmierili so „stratou“ Bohuníc, je nezmyselné. Ak by išlo len o to, mohla o tom vláda rozhodnúť aj o deň-dva skôr alebo neskôr. Navyše, bolo to práve Slovensko, ktoré v súvislosti s rusko-ukrajinskými nezhodami v prípade dodávok a prepravy plynu už začiatkom decembra zriadilo krízový štáb, preto bolo v prvých dňoch po prerušení dodávok plynu schopné využívať iné riešenia regulácie elektroenergetickej siete. Až kým sa nevyčerpali.
Porušenie tzv. prístupovej zmluvy k EÚ berie vláda veľmi vážne. Rovnako vážne však musí brať aj hrozbu, že slovenské domácnosti, nemocnice, školy i podniky zostanú bez elektriny. Asi každý by si pri výbere medzi tmou a zimou na jednej a nedodržaním zmluvy na druhej strane zvolil to druhé a presne pred takou voľbou cez víkend vláda stála. Napokon, chaotické správy z nedele ukázali, že sa nemôžeme spoliehať na nijaké prísľuby. Jediné, na čo musíme reagovať, je realita.
A tá je taká, že k zmierlivej reakcii prinútila i európskych predstaviteľov. Reprezentanti predsedajúceho Česka vyjadrili pre rozhodnutie vlády SR pochopenie a eurokomisár pre energetiku Andris Piebalgs odmietol hovoriť o možných sankciách, pretože pripustil, že Slovensko k tomu viedli mimoriadne zreteľa hodné dôvody. Dokonca práve on upozornil, že Európska zmluva akoby nepočítala s takýmito vážnymi krízovými situáciami. Napokon, občasné porušenie legislatívne zakotvených pravidiel EÚ nie je medzi členskými štátmi až také výnimočné.
Novinári slovami o sankciách či pokutách, ba až o strate „eurodotácií“, maľujú čerta na stenu. Ani Brusel o tom nechce nič povedať. Tí, ktorí takto slovenskú verejnosť strašia, by si mali vypnúť svetlo, kúrenie a sporáky a aspoň týždeň sa zohrievať a žiť iba z dobrého pocitu z dodržiavania zmluvných záväzkov za každú cenu.
Autor pracuje na úrade vlády
vyjadruje jeho osobný názor
