Aký starý by mal byť politik, aby mohol úspešne obstáť vo funkcii napríklad ministra obrany? Sedemdesiat, alebo stačí šesťdesiatka? Na scestnú otázku môžeme ponúknuť aj podobne scestnú odpoveď. Tým pohodlne obídeme podstatu problému menovania konkrétnych ľudí do vysokých ústavných funkcií. Je predovšetkým vecou zodpovednosti politických strán a ich vedúcich predstaviteľov, koho posadia do kresla šéfa rezortu. Úloha politikov pri výbere ľudí do ministerských funkcií je iba na prvý pohľad ľahká v prípade, že majú k dispozícii naslovovzatého odborníka. V skutočnosti sú na tom podstatne lepšie, keď môžu nominovať slušného človeka, aj keď neodborníka. Odborník môže celý život ostať „neslušným“ človekom. No zo slušného človeka sa odborník stať môže, ak sa obklopí predovšetkým ľuďmi podobných morálnych kvalít a nedovolí, aby sa v jeho rezorte robili neslušné rozhodnutia. Daň vlastnej slušnosti Práve slušnosť by mala byť hlavným rysom, ktorého by sa počas krátkeho pobytu vo funkcii ministra mal držať najmladší z viackrát pozmeneného tímu premiéra Dzurindu. Je absurdné a prekračuje aj priemernú úroveň politickej kultúry, že bezprostredne po svojom vymenovaní čelil nový minister obrany Martin Fedor kritike za svoj vek, o modrej knižke nehovoriac. Príčina však nie je v kritikoch, ale v spôsobe vládnutia Fedorovho nie oveľa staršieho predchodcu, ktorému neodbornosť vyčítal iba málokto. Pritom Juraj Liška už ako primátor Trenčína dokazoval, že slovenský regionálny politik môže svoj mandát využívať akýmkoľvek spôsobom až dovtedy, kým prokurátor alebo súd nerozhodnú o vedomom porušení zákona. Teda štýlom uprednostňujúcim moc pred právom občanov, aby verejný činiteľ konal a tým vstupoval do ich života výhradne v medziach stanovených zákonom. Tejto svojej filozofii ostal verný zrejme až dodnes. Či sa to M. Fedorovi zdá spravodlivé alebo nie, schopnosť vyrovnať sa s negatívami dedičstva po J. Liškovi bude pre jeho úspech rozhodujúca. Po prvé preto, lebo niekoľko kladov vyplývajúcich zo zmien počas dvoch predchádzajúcich rokov si dosť ťažko stihne privlastniť. Po druhé z dôvodu, že negatíva ho donútia nájsť v sebe dostatok síl, aby sa pozrel do očí ľuďom, ktorých sa jeho predchodca a jeho nohsledi pokúšali zmiesť do smetného koša zabudnutia, aby presadili svoju súkromnú predstavu o riadení rezortu obrany. Dosť úspešne však možno pochybovať o schopnosti nového ministra vykonať v rezorte významnejšie zmeny. Niekoľko mesiacov trvajúci mandát mu dáva priestor len na kozmetické zásahy do obsahu a štýlu vládnutia jeho predchodcu. Svedčí o tom aj spôsob, akým sa Liškom dosadený vrcholový manažment usiluje aj po zmene na ministerskom poste zahmlievať mediálnou manipuláciou fakty o skutočnom stave ozbrojených síl a ich problémoch. Tak doma ako aj v zahraničí. Neférovosť ako program Odrazom úsilia zakrývať pred spoluobčanmi reálny stav (po šiestich rokoch realizácie „reformy“ vojenstva pod názvom Model 2010 bude k 1. júlu 2006 „až“ jeden prápor pozemných síl schopný bojového nasadenia v rámci síl NATO) je napríklad „nesporný mediálny úspech“, ktorý zaznamenal koncom februára najčítanejší slovenský denník. „Získaním“ podstatnej časti predbežnej správy vyšetrovacej komisie určenej na skúmanie príčin tragickej nehody lietadla An24 získal náskok pred ostatnými, dokonca aj elektronickými médiami. Tým neostalo nič iné, len sa odvolávať vo svojom spravodajstve na informáciu z tohto zdroja. Táto situácia sa podobá objavovaniu sa dokumentov s kompromitujúcim obsahom „na stole“ bývalého premiéra z rokov 1992 až 1998. Zámerné zneužívanie informácií na prekrytie iných aktuálnych problémov má svoje pokračovanie. Tentoraz s nádychom vojenských informačných operácií používaných voči občanom na nepriateľskom území. Rovnako zaujímavé boli pred troma rokmi informácie z amerických zdrojov o zbraniach hromadného ničenia pred inváziou do Iraku, ako aj nahrávky prejavov bývalého spolupracovníka CIA bin Ládina, ktoré sa dodnes objavujú vtedy, keď to terajšiemu politickému vedeniu USA najviac vyhovuje: pár dní pred prezidentskými voľbami, bezprostredne pred závažnými prejavmi alebo naposledy pred zjavne vopred odhaleným pokusom o zničenie ropnej rafinérie v Saudskej Arábii. Informačné a psychologické operácie už dávno prekonávajú hranice toho, čo možno v demokratickej spoločnosti považovať za normálne informovanie verejnosti. Za peniaze spoluobčanov Je pravda, že nikto nemôže vláde vyčítať, keď sa usiluje zabrániť zneužitiu smrti bezbranných vojakov v predvolebnom boji. No okrem politických záujmov sú tu aj práva občanov, ktorí štátnych úradníkov zo svojich daní určite neplatia preto, aby „únikom“ časti mediálne veľmi zaujímavej vyšetrovacej správy plnili úlohu veľmi blízku až totožnú s aktuálnou politickou objednávkou – manipulovať s mienkou občanov. Iba si pripomeňme, že dva dni pred uverejnením „sólokapra“ v bulvárnom denníku minister obrany informoval o nevyhnutnosti robiť výnimky z dovtedy takmer geniálneho zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v prípade ich pobytu vo výcvikovom priestore. Do predvolebnej atmosféry dobre zapadlo aj ubezpečenie o tom, že o budúcnosti vojenského dopravného letectva sa rozhodne až po voľbách. Prisľúbiť takýmto spôsobom neriešenie problémov nakopených v armáde malo zmysel iba deň pred uverejnením časti vyšetrovacej správy. Za rovnako chabý a zároveň dosť neférový pokus vyrovnať sa s nedobrým dedičstvom uplynulých rokov možno považovať aj návrh na zmenu mandátu našej ženijnej jednotky pôsobiacej už dva a pol roka v Iraku. Prehodnotenie nahradzuje manipulácia Po piatich ukončených polročných rotáciách je totiž viac ako jasné, že jej vyslanie v lete roku 2003 bolo motivované len úsilím vyhovieť americkému záujmu o internacionalizáciu operácie Iracká sloboda v konfrontácii s reálnou politickou situáciou na Slovensku, keď ani existujúca vládna koalícia nenachádzala v sebe dostatok síl na schválenie iného ako humanitárneho charakteru misie. To však bolo v rozpore s mandátom tých medzinárodných vojenských síl, do ktorých bol náš kontingent včlenený. Na samostatné pôsobenie ženistov v Iraku Slovensko jednoducho nemá. Dnes nám minister Fedor namiesto prehodnotenia zmyslu vysielania slovenských vojakov do zahraničia v súlade s našimi zahraničnopolitickými záujmami ponúka len manipuláciu v NR SR, ktorá prispôsobí charakter mandátu realite, do ktorej sa naši vojaci v Iraku dostali. Uplynulé mesiace preukázali, že naša jednotka humanitárnu činnosť – pomoc Iračanom – nevykonáva. A to najmä z dôvodu absolútnej závislosti od amerických okupačných síl. Tie sú prirodzene podriadené záujmu USA preniesť vojnu s terorizmom tam, kde má svoje korene, teda mimo územia samotných Spojených štátov. Svoju úlohu zohráva aj absencia zdrojov zo Slovenska na vykonávanie skutočnej humanitárnej činnosti. Aj navrhované riešenie – slovenskí vojenskí odborníci budú školiť budúcich ženistov vznikajúcej irackej armády a zabezpečovať presuny koaličných jednotiek – je možné. Určite však nemôže nahradiť celkové prehodnotenie pôsobenia slovenských vojakov v zahraničí tak, aby bolo v súlade s možnosťami a potrebami našej krajiny.
