V SLOVE č. 18/2001 sú dva články, z ktorých by si naša vláda mala zobrať príklad. Prvý – Prioritou práca pre všetkých od Tatiany Súľovskej, ako sa vo Veľkej Británii Labour Party odhodlala riešiť sociálnu sféru občanov. Druhý od Ivana Štefunka Originálne recepty z Paríža o tom, ako si vláda vo Francúzsku dala úlohu znížiť nezamestnanosť. To, čo sa jej podarilo – z 12,6 na 8,8 percenta – je chvályhodné. U nás sa len hovorí o chodí okolo hrnca s horúcou kašou. Vždy tie isté prázdne slová a výsledok žiaden. Na to, čo sa tu robí, sa už nedokážem ani pozerať. Táto vláda síce dokázala poraziť HZDS, no nedokáže vládnuť. Občania necítia žiadne zlepšovanie, skôr zhoršovanie. Keď si prečítate, kde sa koľko miliónov či miliárd zapatroší, tak vám to pripadá, že je tu peňazí dosť, len sa s nimi zle gazduje. Tých asistentov a ich kancelárie, čo si odklepli poslanci NR SR, je bohapusté lynčovanie štátneho rozpočtu. To sa už radšej malo počkať na dokončenie nových kancelárií pri národnej rade. Zase sa tu niekto obohatí na náš účet. To, čo tu politici predvádzajú, mi pripadá ako Kocúrkovo. Oni nemyslia na ďalšie roky? Alebo niektorým stačí, čo už finančne dosiahli (česť výnimkám)? A k tomu ešte tá blamáž s príspevkom Phare. Nikto nič nevidel? A vinníci sa tvária, akoby sa nič nestalo. Vzdycháme po zahraničnom kapitáli, ale ako ho sem niekto prinesie, keď si ho vláda nevie ustrážiť?
Rozália Sojčáková, Dubnica nad Váhom
