Nuž tak máme po ďalších nedeľných politických diskusiách. Dovoľujem si napísať, že najviac ma oslovil, profesionálne a odborne, poslanec NR SR za stranu Hlas-SD Peter Kmec. Nie je dôležité, v akom politickom drese vystupoval, podstatná je jeho argumentácia, ktorá bola nadovšetko odborná, veď bola od poslanca, ktorý svoje poznanie má trvalo uchované v pamäti, je konkrétne prežité, a preto nemohlo byť povrchné, propagandistické tak ako od iných koaličných a opozičných aktérov nedeľných diskusií v TA3, RTVS a v Markíze.
Dlhé roky poznám tohto slušného bývalého diplomata P. Kmeca, už od doby, keď bol veľvyslancom vo Švédskom kráľovstve. Bol som tam niekoľkokrát v pozícii podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, a vždy bol všestranne politicky a kultúrne rozhľadený, precízne na moje pracovné návštevy pripravený. Spomínam najmä na apríl 2008, na spoločné zastavenie sa na ulici Sveavägen v Štokholme, na mieste, kde bol švédsky premiér Olof Palme 28. februára 1986 zavraždený. Spoločne sme prejavili úctu aj pri hrobe tohto veľkého štátnika, mierotvorcu a sociálneho demokrata. Po položení kvetov na jeho hrob mi nezabudol pán veľvyslanec pripomenúť myšlienku, ktorú vyslovil na pohrebe jeho nástupca Ingvar Carlsson: „Mier bola jeho najdôležitejšia úloha, pretože vnímal vojnu ako najväčšiu hrozbu pre ľudstvo.“ Je to jeho silný odkaz po viac ako 35 rokoch aj do dnešných pobláznených dní najmä zo strany svetových mocností, ktoré sú opevnené vo svojich ideologických zákopoch.
O niekoľko rokov neskôr som sa s ním stretol opäť v zahraničí, keď bol veľvyslancom vo Washingtone, a ja som pricestoval na rokovania, vtedy už ako minister školstva, vedy, výskumu a športu spolu s rektormi Karolom Mičietom z Univerzity Komenského z Bratislavy a Ladislavom Mirossayom z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc. Spolu s veľvyslancom sme išli aj na Arlingtonský národný cintorín k hrobom rodiny Kennedyovcov, osobne najmä k hrobu zavraždeného amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý na jeseň 1962 dialógom s Nikitom Sergejevičom Chruščovom, prvým tajomníkom ÚV KSSZ, odvrátil hroziacu tretiu svetovú už nukleárnu vojnu v napätej Karibskej kríze. Obaja vedeli z vlastných skúseností, čo znamená vojnový konflikt, a to zrejme chýba dnešným aktérom napätia Joeovi Bidenovi a Vladimirovi Vladimirovičovi Putinovi. Veď obaja sú odsúdení na dohodu, ktorej spoločným víťazstvom musí byť odzbrojenie, mier a neutralita Ukrajiny. Práve pri hrobe J. F. Kennedyho mi bola pripomenutá jeho nadčasová myšlienka: „Tí, ktorí znemožnia mierovú revolúciu, pričinia sa k nevyhnutnosti násilnej revolúcie.“ Na to by mali pamätať najmä J. Biden a V. V. Putin, a robiť všetko pre mier, a nie pre hroziacu vojnu, teda zničenie našej civilizácie.