Deväť ľudských osudov sa stretáva v jediný deň na losangeleskom predmestí, aby, magnetizovaní vzťahmi a náhodami, našli lásku a životné poznanie. Veď každý chce, aby ho mal niekto rád.
Film Magnólia je príbehom ľudí, ktorí sa pokúšajú nájsť lásku. Všetci prežívajú jeden z tých dní, na ktoré sa do konca života nezabúda, a okrem jedného sa ocitajú v situácii, keď nie sú sami sebe pánmi. Sú priveľmi determinovaní pokleskami a neprávosťami svojej minulosti, pretože – ako môžeme niekoľkokrát vo filme počuť – minulosť je síce za nami, ale stále nás ovplyvňuje. Jedine Phil Parma dokáže v tento deň udržať kontrolu sám nad sebou, nesužuje a neprenasleduje ho pocit viny, výčitky, ani strach. Zdá sa, že nie je zaťažený svojou minulosťou. Z jeho správania cítime, že má rád ľudí, rád im pomáha, no o jeho minulosti nevieme nič. Phil je ošetrovateľom televízneho producenta Earla Partridga umierajúceho na rakovinu, ktorý sa mu na smrteľnej posteli zdôveruje s najväčším hriechom svojej minulosti. Viac ako neznesiteľné bolesti ho totiž mučí svedomie. Opustil svoju umierajúcu manželku a pätnásťročného syna a nechal ich napospas osudu. Earl chce ešte posledný raz vidieť svojho syna a ospravedlniť sa mu.
Rodičia versus deti
Ten ho už však vidieť nechce. So svojou minulosťou sa vyrovnal svojsky: zmenil si meno i niektoré osobné údaje. Teraz je z neho Frank T. J. Mackey (Tom Cruise) – machistický moderátor vlastného televízneho programu Zveď a znič, ktorý mužom radí ako sa správať k ženám. Vďaka Philovej neúnavnosti, ale i náhode, keď zvedavá novinárka naštrbí ochrannú ulitu Frankovej pozmenenej minulosti, sa stretnutie Earla so synom uskutoční. Linda je druhá manželka Earla Patridga, ktorého si zobrala len pre peniaze. Pri manželovej smrteľnej posteli si však uvedomuje, že ho miluje a do jej života zákonite vstupuje úzkostné zúfalstvo.
Rodina Gatorovcov je poznačená obdobným vzťahom medzi otcom a dieťaťom. Moderátor vedomostnej súťaže Jimmy Gator sa chce zmieriť so svojou dcérou, pretože rakovina mu nedáva viac ako dva mesiace života. Tiež ho trápi svedomie (ublížil jej v detstve), no Claudia ho nechce ani vidieť. So psychickými následkami svojej minulosti sa vysporiadava pomocou drog. Obaja otcovia – Earl aj Jimmy – výrazne poznačili psychiku svojich detí. Správaním svojich otcov, resp. rodičov sú psychicky poznačení aj ďalší dvaja hrdinovia Andersonovho príbehu.
Malý Stanley Spector je detským géniom bojujúcim v Gatorovej televíznej súťaži, kde má možnosť získať rekordnú sumu. Bojuje však aj o lásku a pozornosť otca, ktorý v ňom vidí už iba zdroj peňazí. Donnie Smith je bývalým zázračným dieťaťom tej istej televíznej súťaže, ktorému rodičia zobrali všetky peniaze, čo vyhral. Dnes je z neho len neperspektívna ľudská troska, ktorá má na rozdávanie veľa lásky, no nemá ju komu dať. Navyše, je nešťastne zamilovaný do barmana, ktorému však nedokáže svoju lásku vyznať. Deviatym hrdinom je vzorný policajt Jim Kurring, profesionálne sebavedomý, v živote už menej. Lásku a pochopenie sa usiluje nájsť u Claudie Gatorovej, ku ktorej ho priviedla náhoda.
Film ako vyjadrenie nálad
Východisková téza Andersonovho filmu – „Niektoré veci v živote sú úplne nepravdepodobné, napriek tomu sa nám každý deň stávajú,“ – vedome determinovala i jeho rozprávanie. Narácia filmu je mozaikovitá, pôsobí náhodným výberom a usporiadaním. Jej rozvetvená štruktúra vychádza z dômyselného paralelného rozvíjania viacerých príbehových línií. V najdôležitejších okamihoch sa však osudy jednotlivých hrdinov navzájom spájajú a prekrývajú. Musia dospieť k poznaniu o potrebe lásky v živote a pochopiť, že sa nedá žiť v privátnych minisvetoch zabarikádovaných klamstvami, ilúziami, či egoizmom. Veď život je všade okolo nich. V spleti príbehov a postáv sa divák ani raz nestratí, čo dokazuje režisérovo rozprávačské majstrovstvo.
Po formovej stránke treba upozorniť na dosť nezvyčajnú strihovú a predovšetkým zvukovú skladbu, ktorá je významotvorná najmä pri kontrapunktoch auditívnej a vizuálnej úrovne filmu v záberoch, keď zvuk a obraz nie sú v synchrónnom vzťahu. Vynikajúca kamera podstatnou mierou prispela k vysokej dynamickosti tohto vyše trojhodinového diela. Výrazne nás upúta napríklad úžasnou jazdou chodbami labyrintu, zákulisiami televíznych ateliérov, v ktorých sa realizuje Gatorova súťaž. Kamera tu s absolútnym prehľadom a istotou sleduje viaceré postavy, prechádza od jednej k druhej, aby vždy sledovala práve tú, ktorá je v danej chvíli dôležitá.
Paula Thomasa Andersona zvyknú označovať za režiséra tzv. nového Hollywoodu, za predstaviteľa špecifickej filmovej vlny, ktorá film nechápe ako rozprávanie príbehu, ale ako vyjadrovanie nálad, skrytých významov, či emócií a pocitov. Filmovú naráciu rozvíja ako vnútorne presne štruktúrovaný a významovo koncipovaný proces. Nechce ho utopiť v jednoznačnosti – úmyselne necháva väčší priestor pre diváka a jeho interpretáciu. Preto tu nachádzame množstvo výrazových a významových nejednoznačností a viacplánovostí, ktoré neraz odhaľujú jeho vlastné stanoviská.
Autor (1978) je študent filmovej vedy na VŠMU v Bratislave
