Začnem trošku minulosťou. Vyše 30 rokov som pracoval ako prevádzkový elektrikár v Nováckych chemických závodoch. Prišiel rok 1989, rok veľkého nadšenia a ešte väčšieho očakávania. Vtedy som mohol aj ja, tak ako desaťtisíce mojich straníckych kolegov odhodiť stranícku knižku a tešiť sa spoločne s národom na krajší a svetlejší zajtrajšok. No ja som práve naopak naštartoval svoju dopisovateľskú činnosť. Nepísal som o svetlých zajtrajškoch, ani nostalgické články o páde strany. Skôr naopak. Písal som o tom, že prácu nahradia úrady práce, istoty, na ktoré boli ľudia zvyknutí, nahradia neistoty, štát ako taký stratí svoju silu, lebo ho postupne tí šikovnejší rozkradnú, či rozpredajú. Za tieto moje názory som si u spolupracovníkov vyslúžil prezývku „červený kmér“. Nevadilo mi to, lebo som písal o veciach tak, ako som ich videl ja. Navyše vtedy, ale aj dnes som presvedčený, že socializmus je pre budúcnosť nielen našej krajiny, ale aj ľudstva lepší ako kapitalizmus. Toľko z histórie.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Dnes opäť stojím na pomyslenej križovatke. Aj dnes by možno bolo jednoduchšie blížiacimi voľbami sa vôbec nezaoberať. Som apolitický, mám svoj dôchodok, ktorý budem mať, nech ktokoľvek vyhrá voľby, či zostaví vládu, lebo ho mám zaručený cez najvyšší zákon v tomto štáte. Áno, mohli by mi byť z tohto pohľadu voľby celkom ukradnuté. No tu ide o viac ako o môj bezstarostný život a zaručený príjem. Tu ide o moju vlasť, o to kam bude smerovať v najbližších rokoch – a to si myslím nemôže byť jedno nikomu. Preto niektorým veciam prestávam rozumieť, či chápať ich.
Nechápem, prečo tesne pred voľbami sa ozývajú, píšu a dostávajú toľko priestoru na ovplyvňovanie voličov len pravičiari, pritom som presvedčený, že Slovensko má množstvo výrazných ľavicových osobností, ktoré by úplne hravo vyvrátili demagogické argumenty pravice. Čakal som, že možno práve Slovo bude tým médiom, kde ľavicové myšlienky a názory budú práve v tejto kampani prezentované v plnej sile.
Nechápem, prečo je vo volebnej kampani toľko nenávisti, zlosti, arogancie0 ,a to od ľudí, ktorí chcú spravovať túto krajinu v ďalšom období.
Nechápem, prečo problémy školstva rieši tesne pred voľbami 2 % učiteľov a 98 % mlčí. Pritom aj malým deťom je jasné, že je to len účelovo a politicky zmanipulované. Vlastne pardon. Pán Medúz, ktorého veľmi dobre poznám a vážim si ho pre jeho názory, postoje a pre to, čo pre ľavicu v regióne Horná Nitra urobil, tak tento pán sa ozval. Len to je za tých 98 % žalostne málo.
Nechápem, že niečo podobné sa deje aj v zdravotníctve a má to rovnaký podtext ako školstvo. Opäť mlčiaca väčšina sa necháva prekričať.
Nechápem, ako v našich demokratických a nezávislých médiách dostávajú toľko priestoru tí, ktorí mali pred pár rokmi možnosť spravovať túto krajinu, no sami seba zničili a doviedli krajinu akurát k predčasným voľbám, aj to v katastrofálnom stave.
Samozrejme, tých ťažko pochopiteľných vecí je tu viac, ale to by už asi nemohlo byť Slovensko. Je to škoda, lebo krajina vďaka tejto vláde nabrala kurz, ktorý by si mala väčšina občanov vážiť. Tým absolútne nechcem povedať, že so všetkým súhlasím a že všetko, čo sa tu za štyri roky udialo, bolo len dobré. No ak by sme dali na misku váh to dobré a zlé, tak si myslím, že to prvé jasne preváži to druhé. Práve preto, treba manipulovať, spochybňovať, vulgarizovať, obviňovať … Už aby bolo po voľbách, už aby bol koniec tomuto cirkusu. Na Slovensku, žiaľ, zatiaľ prehráva na celej čiare „Láska a spravodlivosť s klamstvom a nenávisťou.“
SÚVISIACE:
Slováci – blýska sa nám na lepšie časy!!!
A už sa blýska, žiaľ, asi nie na lepšie časy
