Nebezpečný tlak na demokraciu

V Maďarsku ústavný súd stratil možnosť preskúmať ústavnosť zákonov týkajúcich sa rozpočtu. V Česku niektoré zákony prijali bez rozpravy, čo kladie otázku ústavnosti postupu  ich schvaľovania. Na Slovensku znevažujú predstaviteľov demokracie a vedome porušujú jej pravidlá.

Nižšie platy ako zaklínadlo

Negatívnym symbolom politiky sa stal poslanec. Z masmédií sa dozvedáme o jeho údajne vysokých príjmoch, ktorých časť je nezdanená, a o imunite, ktorá mu vraj umožňuje beztrestne riadiť auto pod vplyvom alkoholu. Priestupková imunita predstavuje okrajový a zástupný problém slúžiaci na vyvolávanie odporu k poslancom Národnej rady SR a na odpútanie pozornosti od  (ne)fungovania parlamentu.

Pod tlakom masmédií, ktoré sa tvária ako predstavitelia verejnosti, už poslanci opätovne zmrazili svoje platy a opakovane sa zaoberajú vlastnou imunitou. Predseda NR SR pripravuje návrh zákona o znížení ich platov a líder opozície pripomína, že niečo podobné urobila i jeho strana, keď mala väčšinu, hoci ide o rozpočtovo bezvýznamné opatrenia. Zabúda sa, že platy poslancov i ostatných ústavných činiteľov sledujú s jednoročným oneskorením vývoj priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čiže sa zvyšujú alebo znižujú podľa toho, aké boli  vlani platy najväčšej časti obyvateľstva. Sú podstatne vyššie ako priemerná mzda, ale nižšie ako na porovnateľných pozíciách v súkromnej sfére.

Politika – zábava pre majetných

Pokus o zníženie počtu poslancov Národnej rady SR pomocou referenda pravdepodobne nebol myslený úplne vážne, ale zapáčil sa nezanedbateľnému percentu občanov. Zapadol do atmosféry šetrenia a prepúšťania z práce, kde sa stále viacerí boja o zamestnanie. Tak nech si to skúsia i poslanci.

Od poslanca sa vyžaduje relatívne nákladný životný štýl. Nepôsobí dobre, keď sa objaví v niektorom zozname boháčov podľa polobulvárneho časopisu, ale finančné problémy by sa ho už nemali týkať. Stále väčšiu časť nákladov na volebnú kampaň si hradia sami kandidáti. Z parlamentu sú tak vytláčaní tí, čo na to nemajú peniaze a z politiky sa stáva postmateriálna zábava majetných. Potom sa ľahšie uvažuje o znižovaní poslaneckých platov a od poslaneckej alebo od inej verejnej funkcie sa  možno očakáva prospech mimo platu.

Právna úprava ochrany verejného záujmu a riešenia konfliktov verejného a súkromného záujmu znepríjemňuje verejným činiteľom život podávaním majetkových priznaní a zákazom skoro akéhokoľvek legálneho zárobku, čiže odmeny za prácu, okrem platu za verejnú funkciu, a tak vytvára živnú pôdu pre škandály.

Profesionalizmus a bulvár

Poslancami sa stávajú veľmi rôzne osobnosti. Niektoré z nich akoby cielene znižovali vážnosť zastupiteľského zboru. Stávajú sa nimi opakovane naším volebným rozhodnutím. Vytráca sa profesionálny politik, ktorý celý život venuje presadzovaniu toho, čo podľa svojej ideovo-politickej orientácie pokladá za verejný záujem. Nové tváre sú v politike iba výnimočne lepšie ako ich predchodcovia. Osobnosti povojnovej politiky ako Churchill, de Gaule, Palme, Kreisky, Adenauer, z diela ktorých Európa dodnes čerpá, by asi na súčasnom  Slovensku nemali šancu a možno ani chuť zapojiť sa do verejného života.

Verejný činiteľ žije v obave, čo sa bude z jeho práce a minulosti prezentovať v médiách ako škandál a jeho súkromie sa stáva vecou verejnou, hoci z toho štát obyčajne nemá žiadny prospech. Zabúda sa, že slovné spojenie verejný záujem má dva významy: to, že ľudia chcú niečo vedieť a to, čo je v ich prospech.

Skutočné rozhodovanie sa presúva z parlamentu, ba i z vlády na pôdu mimoústavných stretnutí typu koaličnej rady, čím sa nadväzuje na zlú tradíciu  „pätiek“ a „trojok“ medzivojnového Československa. Tendenciu neoficiálneho a neverejného rozhodovania posilňuje povinné zverejňovanie stále väčšieho okruhu informácií o rozhodovacích procesoch výkonnej, dokonca už aj súdnej moci. Max Weber mal pravdu, že dôležité rozhodnutia môže prijímať iba malé grémium s povinnosťou mlčanlivosti. Tlak na transparentnosť demokratického procesu paradoxne prispieva k  jeho premene na kulisu skutočného rozhodovania.

Priama kontra zastupiteľská

Napriek uvedeným i ďalším neduhom je parlament ešte stále významným symbolom demokracie, kde sa neraz dostane k slovu aj verejný záujem. Autoritárske sklony  a zvlášť záujmy časti predstaviteľov ekonomickej moci preto vedú k ich tlaku na akúkoľvek, najmä parlamentnú demokraciu. Jeho doterajším vrcholom bolo dokumentovanie tajného hlasovania jednotlivých poslancov nimi samými a nedávne referendum, keď sa priama demokracia umne postavila proti zastupiteľskej demokracii.

Deň po referende ostávajú politici s jeho výsledkom a je na nich, ako sa s ním vyrovnajú. Aj neplatné referendum spôsobilo škody prevyšujúce finančné náklady na jeho vykonanie, lebo poskytlo argument hlasov skoro milióna voličov v prospech opatrení pôsobiacich proti zaužívaným demokratickým mechanizmom. Politici síce múdro prešli k riešeniu iných a väčšinou závažnejších problémov, no prízraky referendových otázok ich naďalej prenasledujú.

Parlament sa skladá  z poslancov a iba zriedka je lepší ako sú oni. Ich znevažovanie masmédiami a neraz i niektorými z nich pôsobí proti demokracii. Poslanec je kľúčovou postavou zastupiteľskej demokracie, ktorá poskytuje  doposiaľ jediný známy aspoň čiastočne  dlhodobo fungujúci mechanizmus presadzovania  prospechu a vôle človeka mimo jeho súkromného sveta.

Veľká časť kritiky zastupiteľskej demokracie je oprávnená, ale aké vyskúšané  alternatívy sú k dispozícii? Výber kandidátov predstavuje možno najvýznamnejšiu úlohu a zodpovednosť politických strán, no konečné slovo patrí voličovi, ktorý preto nadávaním na poslancov hovorí aj o sebe.   

Neúmerne veľkú pozornosť venujú politici i verejnosť (teda masmédiá) zákutiam sveta politiky. Väčšina otázok v septembrovom neplatnom referende sa týkala politického systému, a nie reálnych problémov občanov. Svedčí to o kríze mechanizmov prijímania verejne záväzných rozhodnutí na všetkých úrovniach.

Politický systém sa stále viac venuje sám sebe a ostáva mu menej síl na riadenie spoločnosti, kde sa po jeho ústupe presadzujú súkromné záujmy a moc. Občanovi neprospieva lacný a „malý“ štát, ani politika charakteru reality šou. Potrebuje riadne fungujúcu verejnú moc, lebo len vo vzťahu k nej je v aspoň formálne rovnoprávnom postavení bez ohľadu na svoj majetok, styky atď. Skutočným problémom sa stáva, aby sa neobíditeľné otázky ekonomiky, ekológie, školstva… (vo výpočte by sa dalo pokračovať) včas aspoň nejako vyriešili.                                                              

Autor bol sudcom Ústavného súdu SR, pracuje v Ústave štátu a práva SAV

Ilustračné foto: Prt Sc