Súčasný minister zdravotníctva nezačal s reformami na zelenej lúke, ako to pri svojom nástupe deklaroval, keď zároveň tvrdil, že on (konečne) dokáže urobiť zásadnú reformu. Z reforiem Rudolfa Zajaca sa nakoniec stala iba poriadne nafúknutá a starostlivo udržiavaná mediálna bublina, ktorú okrem sebaprezentácií v luxusných hoteloch udržiaval aj bonmotmi ako „Budeme mať jedného veľkého spojenca – našich občanov,“ alebo „je to skvelý výsledok, neustúpim ani o krok a reformu dokončíme tak, aby slúžila našim občanom“ či ak sa mi do pol roka nepodarí prijať zákony, odstúpim.“ Podľa najnovších prieskumov však až dve tretiny občanov je nespokojných s „reformou“. Slovenský premiér reaguje tak, že vysvetľuje národu, ako sa mýli. Možno len menej informovanému by sa mohlo zazdať, že v kresle ministra sedí človek, ktorému veľmi úprimne ide len o pacientov. Napokon o tom, že nejde o reformu, ale len o ďalšie bezduché ožobračovanie ľudí, navyše spojené s veľkou dávkou neprofesionality, svedčí aj jednoduchosť, s akou je možné vyvrátiť chiméry, ktoré minister Zajac šíri. Chiméra č. 7: Vraj máme rozšafný Liečebný poriadok Vo svojej brožúre, ktorej dal veľkolepý názov Stratégia reformy zdravotníctva – reálnej reformy pre občana (aj hľa, opäť občan na pretrase!) sa na strane 65, v kapitole Zavedenie marginálnych nákladov píše, citujme: „Sú tzv. posledné náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na získanie nejakého statku.“ Hlboko podfinancované zdravotníctvo bolo a stále aj je denne médiami obviňované z rozhadzovačnosti, čo má byť dôvodom na to, aby sa z chýbajúcich zdrojov zobralo ešte viac. Nahradiť ich má občan. Svojou finančnou zaangažovanosťou, spoluúčasťou. Neprekáža, že zdravotníctvo platí raz cez svoje dane, druhý raz prostredníctvom zdravotného poistenia, že štátny rozpočet navyše ešte saturuje prostredníctvom DPH, ktoré do neho rok čo rok odsáva z krízou zmietaného zdravotníctva nemalý peniaz? A teraz má štvrtýkrát platiť aj priamo do „zvončeka?“ Do zdravotníctva sa dostalo v roku 2005 73,5 mld. korún v rámci zdravotného poistenia, od občanov (ako spoluúčasť pacienta) sa však vybralo rôznymi cestami až 18,9 mld. korún. Vraj nie sú peniaze? Treba šetriť. Čo sa potom sleduje prípravou zníženia platieb do zdravotného poistenia o jedno percento všetkým zamestnávateľom? A pozor! Koľko zdravotníckych výkonov v súčasnosti Liečebný poriadok kryje a koľko si pacient – klient platí z vlastného vrecka? Ak hovoríme, že sme súčasťou modernej Európy vyznávajúcej sociálnu rovnosť a spravodlivosť, tak opakovať, že sme v roku 1993 prijali nemecký, solidárny (Bismarckov z roku 1880) systém financovania zdravotníctva v zdravotníctve, je už viac ako trápne… Moderná Európa zdravotníctvo saturuje pri nedostatku finančných zdrojov zdravotným či doplnkovým zdravotným poistení a pripoistením. Je to čistý, transparentný a veľmi slušný zdroj príjmov. Dodnes sa v tejto oblasti nič neurobilo. Ak teda máme rozšafný Liečebný poriadok, prečo sme prijali nové zásady imunizácie našich detí? Systém, zjednodušene povedané, keď nákupy vakcín, ich plánovanie, množstvá robil Úrad verejného zdravotníctva SR a distribúciu do ambulancií pediatrov zabezpečovali regionálne úrady verejného zdravotníctva, bolo možné kontrolovať, sledovať, ale najmä ekonomicky ovplyvňovať. Vo výberovom konaní totiž najhlavnejším kritériom bola cena. V súčasnosti vládne v tejto oblasti absolútny voluntarizmus. V mene akejsi slobodnej voľby liečby môžu pediatri predpisovať vakcíny podľa vlastného výberu (jasná indukovaná preskripcia), čo zvyšuje náklady zdravotným poisťovniam. Ale čo je horšie, je veľmi zle zabezpečené plánovanie nákupov počtu balení, ako aj to, že niektorí lekári si prácu zľahčujú tým, že dávajú do rúk lekárske recepty, aby si mamičky vyzdvihli vakcínu v lekárni, čím sa skoro vždy poruší chladový reťazec. Podľa prepočtov sa nový systém aplikácie imunizačného programu z dielne ministra Zajaca predražil v roku 2005 – oproti roku 2004 asi o 155 miliónov. Naozaj aj za toto môže spomínaný a kritizovaný rozšafný pacient? Premiér SR Mikuláš Dzurinda pri mediálnom zdôvodňovaní odvolania ministra kultúry J. Tótha zaujal pózu strážcu verejných peňazí, keď mu vyčítal, že z daní ľudí použil 700-tisíc korún na „ďakovné“ listy učiteľom pri príležitosti ich sviatku. Koľko metrov má pán premiér ešte v zásobe? Keď sa pýtal na stretnutí s lekármi z FNsP v Ružinove, kde má zobrať peniaze na zvýšenie ich platov, tak odpoveď je jasná. Povestnými úspornými „kvapkami“ totiž na mítingu školil lekárov práve premiér. A niekoľko chimér na záver Ministerstvo zdravotníctva má vo svojom propagandisticko-agitačnom arzenáli ešte veľa chimér, ktoré vypustilo do zdravotníckeho a i občianskeho priestoru. Dalo by sa o nich ešte dlho písať. Je však zarážajúce, že strana, ktorá postavila do čela takéhoto ministra, už reálne ani neexistuje, ale minister má aj napriek tomu stále podporu vládnych strán. Predvolebný slogan strany ANO: V čakárňach bez čakania, sa začína napĺňať. Bohatí sa už dávajú vyšetrovať i operovať v zahraničí (dodnes nikto nevysvetlil údajný pobyt ministra v nemocnici v Rakúsku či Nemecku; ak je to pravda, mal by nasledovať príklad srbského ministra zdravotníctva, ktorý z tohto dôvodu musel odstúpiť…) a väčšina chudákov možno radšej tíško umrie doma. Budúcnosť majú len mladí a zdraví. V niečom však minister zdravotníctva pravdu má. Že v čakárňach bez čakania nebudú čakať len tí, čo si to opäť zaplatia. Takže slogan vlastne neklamal… Ak hovoríme o politickej zodpovednosti, názornou ukážkou je aj rozhodnutie bývalej štátnej tajomníčky MZ SR, jednej z popredných apologétok reformy ministra R. Zajaca. Rozhodla sa pre definitívny odchod z MZ SR. Prečo odišla? A prečo sa vracia do politiky cez novozakladanú politickú stranu Nádej? Veď nádej nám vlievala vtedy, keď verbálne podporovala kroky ministra zdravotníctva… Alebo to nebola nádej? Len zamestnanie? A kedy prestala vidieť perspektívu, zmysluplnosť a benefit toho, čo minister zdravotníctva zavádza do zdravotníctva? Premiér však tvrdošijne stojí za ministrom. Zlé jazyky tvrdia, že aj kvôli Veriteľovi. Kedysi sľuboval dvojnásobné platy. Od roku 1998 sa platy lekárom veľmi nepohli. Neprekáža mu, že stačí „len“ prísť so sloganom: Chcete lepšie zdravotníctvo? Nevoľte SDKÚ! Alebo: „Obyvatelia Svidníka, chcete ešte nemocnicu? Tak voľte zdravý rozum…“ Lekári kontra poisťovne A ešte niekoľko slov k problému lekári kontra VšZP a Spoločná zdravotná poisťovňa. Bol to predsa minister, ktorý zasiahol a prinútil MUDr. S. Hlavačku zmeniť podmienky zmluvy. Peniaze sa mali viac nasmerovať do nemocníc. Aj preto, lebo ak jedna stanica záchrannej služby dostávala mesačne 600 tisíc, nové podmienky hovoria o 850 tisícoch/stanica/mesiac. Vyššie uvedené informácie hovoria najmä o tom, že v systéme je naozaj nedostatok finančných prostriedkov, ktoré zákonite vyvolávajú tenziu medzi lekármi. Úsilie ministra potlačiť ich vzburu, a navyše z nej ťažiť s heslom „nikto nebude robiť z pacienta rukojemníka“ je ilustračným príkladom pánom premiérom spomínaného hyenizmu. Obvodní lekári, ak by sme veľmi zjednodušene vysvetlili ich problém, si musia platiť prenájom, sestričku, lízing prístrojov a nástrojov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, energie, odvody atakďalej, a malo by im zostať aj niečo pre seba. Ak si však niektorí lekári musia požičiavať, aby prežili, asi to nebude všetko podľa toho, čo tvrdí minister. Možno sa v tejto súvislosti tiež treba pána premiéra opýtať, prečo keď bol prevezený do Ružinova, bol operovaný prof. Šimkom, prednostom chirurgie na Kramároch. Alebo od ministra žiadať konkrétne vyúčtovanie aj s odfotenými faktúrami, ako sa využilo 20 miliónov Sk, ktoré boli v rámci zákona o štátnom rozpočte (navrhoval poslanec M. Chovanec) určené na riešenie mimoriadnych situácií. Treba sa tiež opýtať, prečo po odvolaní Hlavného hygienika SR doc. MUDr. I. Rovného, PhD. a MUDr. D. Lopušnej, túto funkciu neustanovil, keď dosadil do funkcie vedúceho služobného úradu bývalého gynekológa, ktorý dnes podpisuje rozhodnutia, ktoré však nie sú z tohto titulu právoplatné? Tie môže podpisovať len hlavný hygienik, ktorého Slovensko nemá. Prečo však na internetovej stránke figuruje, že Hlavným hygienikom SR je doktor Valášek? Zákon o zrušení tejto funkcie, čiže nový Zákon o verejnom zdravotníctve, platí až od 1. júna 2006. A prečo od 6. marca 2006, keď hrozí pandémia vtáčej chrípky, minister podpísal dvojtýždňovú dovolenku doktorovi Valáškovi? Údajne bol na Bahamách. Prečo na čele stojí človek, ktorý ani sekundu nepracoval v tomto odbore? Nejde o bezprecedentný hazard so zdravím občanov? Išla by žena so svojimi gynekologickými problémami za hygienikom – epidemiológom? Autor je samostatný odborný asistent na katedre výchovy k zdraviu a medicínskej pedagogiky a katedre medicínskej etiky Fakulty verejného zdravotníctva SZU.
