Slávny ruský režisér Nikita Michalkov (nar. 1945) sa opäť pripomenul milovníkom filmového umenia nielen osobnou účasťou na festivale v Cannes. Predstavil tam svoj najnovší projekt, pokračovanie vynikajúceho filmu z roku 1994 Unavení slnkom – Unavení slnkom 2 – Odpor.
Uvádzame tento údaj preto, lebo filmová dráma mohla mať úplne pokojne iný názov, hoci v nej prekvapujúco ožívajú osudy hrdinov z toho prvého – nielen bývalého generála Červenej armády Sergeja Kotova, ktorý mal po zatknutí navždy skončiť v pekle gulagov, ale aj jeho ženy a dcéry, podľa dodatku v závere „jednotky“ Unavení slnkom neskôr tiež zatknutých…
Znovuuvedenie na scéne
Ožíva aj vyšetrovateľ NKVD, „strýko“ Miťa, hoci si v jednej z posledných scén „jednotky“ podrezáva žily. Ale tieto zmŕtvychvstania či znovuuvedenia na scénu svojich hrdinov Michalkov dokáže bez problémov vysvetliť a ak nie v úplnosti v „dvojke“, tak celkom určite v zamýšľanej trojke Unavení slnkom 3 – Citadela. Nakrútiť takúto ságu z boľavých dejín ZSSR, z predvojnového obdobia stalintistického teroru a z čias Veľkej vlasteneckej vojny je zaiste chvályhodný a príťažlivý skutok. Otázka je, čo všetko prináša druhá časť Michalkovovho opusu. Unavení slnkom 2 je predovšetkým film s odlišnou poetikou v porovnaní s tou, aká učarovala všetkým obdivovateľom prvej časti. Režisér sa rozhodol – možno nevedome – pre maximálne využitie filmovej kompilácie. Aj priemerný divák ľahko zbadá, že Michalkov veľa prebral zo známych svetových titulov rozličné sekvencie, situácie, motívy. Od Top Gunu („žart“ nemeckého pilota nad parníkom s ranenými) až po inšpirácie z viacerých vojnových filmov. Napríklad zo známeho snímku Zachráňte vojaka Rayana pri bojových scénach prepadu sovietskeho trestného oddielu, do ktorého sa dostal Kotov, posilneného kremeľskou čestnou strážou, zdecimovaného najmodernejšími nemeckými tankami. Alebo Choď a dívaj sa! – upálenie dedinčanov potom, ako dve ženy – jedna z nich je Kotovova dcéra – zabijú v temnej stodole troch nemeckých vojakov.
Nadbiehanie komerčnému divákovi
Je až neuveriteľné, ako sa usiluje taký kvalitný režisér a herec, akým Michalkov nesporne je, nadbiehať divákovi, lačnému po kvalitnej komercii – lepšie povedané – po predstierane kvalitnej komercii… Všetka ťažko napodobiteľná konzistentnosť, jemnosť a hĺbka prvej časti Slnkom unavených je úplne preč. Ani Oleg Menšikov – Miťa – akoby nebol tým z prvej časti. V „dvojke“ ho Michalkov necháva hľadať v krutom víre vojny po desivej audiencii u Stalina a Beriju bývalého generála Kotova, o ktorom si myslel, že sovietsky gulag neprežil. Menšikov je v tejto časti iba chabým tieňom toho až obludne herecky dokonalého strýka Miťu z prvého dielu a nielen to – vo všetkých Michalkovových filmoch, v ktorých hral, bol jeho herecký výkon brilantný, čo rozhodne nemožno konštatovať v tomto prípade… Vo filme je na Michalkova vzhľadom na zložitosť a naliehavosť témy priveľa akčnosti, priveľa efektov, priveľa očakávaných či neprekvapujúcich režisérskych grifov. Presvedčivou je možno scéna, keď sa na smrť ranený vojačik Červenej armády, ktorého ošetruje Kotovova dcéra Naďa, rozhodne poprosiť, aby mu ukázala svoje vnady, lebo on ešte nikdy nič také nevidel… Hoci mu Naďa prosbu vyplní, jeho oči už nič nevidia.
Už z celkom iného cesta
Najmä s Naďou sa spájajú zrejme najsilnejšie scény (záchrana na námornej míne po zničení lode s ranenými, sledovanie príprav na upálenie dedinčanov ako fašistickej pomsty za troch mŕtvych vojakov), no mladá Michalkovová (prvý diel) a dospelá Michalkovová (druhý diel) pôsobia ako herečky z už úplne iného cesta, na celej čiare vyhráva mladušká Kotovova dcérenka z prvého dielu. Nezabudnuteľná je napríklad scéna otca s dcérkou v člne, čistá apoteóza otcovskej a dcérskej lásky, siahajúca hlbokými koreňmi do duchovných hĺbok ruskej krajiny… Takú silnú a dojímavú scénu zároveň v druhom diele Michalkov nenakrútil. Celý film Unavení slnkom 2 je mozaikou, niekedy logickou, niekedy sa súvislosti či spätosť jednotlivých scén javia byť príliš náhodné či pritiahnuté za vlasy. Michalkov podčiarkuje heroizmus vojnového obdobia, utrpenie, ktorým hlavné postavy prechádzajú, no v symboloch mystického či náboženského ladenia už nie je taký presvedčivý ako vo svojich predchádzajúcich opusoch. Možno sa po dokončení a uvedení celej trilógie ukáže, že sa Michalkovovi predsa len podarilo vytvoriť niečo ako novodobú epopeju z boľavých sovietskych dejín, no novodobý Tichý Don či Vojna a mier to zrejme nebude.
Autor je spisovateľ
Unavení slnkom 2 – Odpor (filmová dráma, Rusko, Francúzsko, Nemecko 2010). Réžia: Nikita Michalkov. Hrajú: Nikita Michalkov, Oleg Menšikov, Dimitrij Ďužev, Michail Efremov, Nadežda Michalkovová. Popis foto: Z filmu Unavení slnkom 2 – Odpor Zdroj: www.1nespresso.com
