V roku 1951 vydal Jerome David Salinger novelu Kto chytá v žite, ktorá sa stala jedným z prvých povojnových bestsellerov v Spojených štátoch amerických. Chvíľu však trvalo, kým vyšla v slovenčine (1964) a hneď sa stala najčíta- nejšou knižkou vtedajšej mladej generácie. Jej hrdina, šestnásťročný Holden Caufield veľmi výstižne reprezentoval pocity vtedajšej mládeže obhajujúcej si svoj vlastný životný štýl. Naznačoval hľadanie zmyslu života v novom životnom štýle, ktorý odmieta konvencie, no zároveň obsahuje potrebu citovosti, vzájomného ľudského porozumenia a originálneho vnímania ľudskej existencie.
Permanentný prehovor rozprávača
J. D. Salinger nevypadol z povedomia nasledujúcich slovenských čitateľských generácií, no takú čitateľsky úspešnú knižku, ako bola novela Kto chytá v žite, už nenapísal. Keď som dostal do rúk jednu z jeho posledných knižiek, dvojnovelu s krkolomným názvom Do výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour úvod (vydal Slovenský spisovateľ), ozvali sa vo mne spomienky a knižku som si s radosťou prečítal. Nebol som sklamaný. Aj v tejto dvojnovele (v origináli ju vydali v roku 1963 a u nás vychádza až dnes v preklade Jozefa Kota) som sa stretol s neobyčajným Salingerovým rozprávačským majstrovstvom a s niečím, čo veľmi často absentuje v knižkách súčasných autorov. Stretol som sa síce s viacerými tak trošku extravagantnými postavami, no napriek tomu v knižke nechýba humanizmus a úsilie porozumieť inému človeku.
Knižka, ako naznačuje jej titul, sa skladá z dvoch častí. Obe sú spojené rozprávačom a zároveň aj námetom rozprávania. Nie je však jednoduché tieto texty priblížiť. Oba vyrozpráva subjektívny rozprávač v prvej osobe, ktorý sa predstavuje ako Budd Glass. Hovorí najmä o svojej rodine, o rodičoch, ktorí boli komediálni herci, a o svojich súrodencoch, pričom väčšinu pozornosti venuje najstaršiemu bratovi Seymourovi. Ide vlastne o permanentný prehovor rozprávača, ktorý rozpráva v prvom rade o minulosti, pritom však rozprávanie prepletá postrehmi o svojej spisovateľskej práci, ale i filozofickými úvahami a nadväzovaním fiktívneho dialógu s možným čitateľom
Nepretržitá úvaha o šťastí človeka
Čitateľ, ktorý použije pri čítaní Salingerovho textu realistický interpretačný kód, sa dozvie čo-to o jeho najstaršom bratovi a o rodine rozprávača. A dozvie sa aj všeličo o mladosti rozprávača a o jeho vzťahu k Seymourovi. Takýto čitateľ sa však, najmä v druhej časti, bude azda aj trochu nudiť, pretože sa môže stratiť v spleti detailných opisov a úvah o veciach vlastne nepodstatných, ktorých zmysel bude len ťažko dešifrovať.
Prijateľnejší je asi diskurzívnejší spôsob čítania neopierajúci sa o dešifrovanie dejovej zložky textu. Takýmto kódom možno nadviazať bližší kontakt s autorom a odhaľovať jeho autorskú stratégiu. Je to stratégia, ktorou Salinger v prvom rade evokoval predstavu nevyhnutnosti rodinnej spolupatričnosti. Prostredníctvom svojho rozprávača predstavil rodinu, ktorej viacerí členovia už nežijú, ale ktorí zanechali vo vedomí rozprávača nezmazateľné stopy. A nielen to – stali sa do určitej miery kritériom hodnôt jeho života.
Vzťah k rodinným príslušníkom je pre rozprávača súčasne prostriedkom vyslovovania jeho životnej filozofie, ktorú môžeme odhaľovať skôr prostredníctvom empatie, ako racionálnou analýzou. Je to filozofia intelektuálneho akceptovania sveta, plná rozporov a paradoxov.
V prvom rade literatúra
Autorov text evokuje predstavu textu s postmodernými prvkami, v popredí je komplikované, intelektuálne štylizované realistické rozprávanie, ktoré však ozvláštňuje množstvo literárnych alúzií a mystifikácií. V určitej chvíli sa rozprávač s čitateľom pohráva dokonca do takej miery, že popiera svoju identitu.
Salingerova knižka Do výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour úvod je vynikajúcim čítaním, určeným však čitateľovi, ktorý v literatúre nehľadá len príbeh a zreteľne zvýraznené osudy ľudí vymykajúce sa z bežného života. Je to v prvom rade literatúra.
Autor (1950) je literárny kritik a pedagóg na FF UK
