Karlovi Krylovi puklo srdce a v Kostole svätej Markéty na pražskom Břevnově odišiel do nenávratna. Bolo to pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, no jeho básne a piesne priam zľudoveli.
Verš z protest songu Veličenstvo Kat naškrabal na „papundekel“ člen slovenskej vlády a držal ho pred kamerami za chrbtom bývalého predsedu vlády. Trošku si prehodil slovosled, ale to sa plagiátorom stáva. A je to protest song – teda proti tým, čo vládnu.
„Ak by niekto na Slovensku zložil túto pieseň dnes, nebolo by najmenších pochýb, o čom je. O spôsobe vlády, ktorý ste zaviedli. Na druhej strane, môžete sa potešiť tým, že to nie je až také zlé, strápnili ste sa iba lokálne, horšie to bolo s ,Klárkou‘ na francúzskom letisku!“ odkázal Matovičovi slovenský vedec žijúci v USA a za morom pozorne sledujúci šialenstvo v priamom prenose.
Básnici a spisovatelia sú inšpiráciou aj pre iných velikánov. Napríklad Andrej Kiska z Popradu napísal román. Je to fikcia, teda nie dokument, aby sa to nedalo žalovať. Ale inak je to dokument a dozvieme sa z neho, ako kto slopal, ako kto smilnil, ako kto klamal (kto klame, ten aj kradne) a ako si určite po Fica príde NAKA, len treba pritlačiť na Brhela… Lebo hrdina knihy vidí, ako románový Varga (Fico) uškodil prezidentovi Patrikovi a všetkým. Budúci bestseller má rozsiahle promo v spriaznených médiách, už vidím tie rady pred kníhkupectvami.
Náš spisovateľ sa inšpiroval stratenou generáciou – Hemingwayom a primiešal do nej Hesseho. Vnútorný hlas mu našepkával: Andrej, veď ty vôbec nevieš písať! Ale nenechal sa ním zmiasť. Celý Jonathan Swift! Ten svoje Gulliverove cesty napísal už pred troma storočiami. Pripomeňme si – hlavný hrdina (lodný lekár) rozpráva síce fantastické príbehy, ale zradný minister je karikatúrou vtedajšieho premiéra a každý ho v tom príbehu spoznal. Vieme, že Swift toto dielo vydal pod pseudonymom Richard Sympson, aby sa vyhol žalobám. Náš autor sa podpísal vlastným menom, ale inak je to fikcia.
Jonathan Swift mal skúsenosť z politiky, lebo bol dlho tajomníkom ministra, ale čo je to proti skúsenosti a vedomostiam nášho autora! Vyzbrojený informáciami zo všetkých vládnych zdrojov, tajné služby nevynímajúc, videl systém moci nie ako vonkajší pozorovateľ. A preto teraz železným prstom ukazuje na vinníkov. Vyčistiť! Len pod lampou, kde stojí, sa spolieha na tmu. Lebo niet dôvodu, aby si aj na neho neposvietili, keď sa už pôjde na vec od podlahy. Skôr či neskôr.
Takmer románový je aj prípad „elitných vyšetrovateľov“. Pár dní pred ich prepustením z kolúznej a preventívnej väzby Matovič povedal: „Ani my nečakáme, ak budeme úprimní, na to, kým sudca povie, či Čurilla a spol sú nevinní, a dopredu prejudikujeme nevinu, lebo je to jednoducho naše presvedčenie.“ A nebolo by jednoduchšie tie súdy zrušiť? Trošku zdĺhavé je to potom – veď veci sú jasné a každému sa musia také aj javiť. Do teplákov pôjde ten, o kom sme presvedčení. Ak by sa to niekomu nezdalo – a oni mohli kradnúť?!
(Text vyšiel na Pravda.sk 6. októbra 2021)
