Výstava pozostáva z dvoch častí – Slovenské umenie proti fašizmu a Ukrajinci v bojoch na území Slovenska. Slávnostná vernisáž sa uskutočnila za osobnej prítomnosti žijúcich vojnových veteránov. Bojovníkom a umelcom, ktorí sa zúčastnili bojov o oslobodenie Slovenska, vysoké odbojárske vyznamenania odovzdal predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Ing. Pavol Sečkár, PhD.
Výstavný celok zo slovenskej strany prezentuje vynikajúce galerijné a ateliérové fondy umelcov, ktorí sa zúčastnili Slovenského národného povstania, ako aj viacerých národných umelcov – Štefana Bednára, Martina Benku, Ľudovíta Fullu, Vincenta Hložníka, Jozefa Kostku, Márie Medveckej, Karola Kállaya, Milana Gašpara, Vojtecha Remeňa, Tibora Bártfaya, Jána Kulicha, Kláry Patakiovej, Oresta Dubaya, Jozefa Baláža, Albína Brunovského, Arpáda Račka, ako aj diela ďalších významných slovenských výtvarníkov – Viery Žilinčanovej, Alexandra Trizuljaka, Ferdinanda Hložníka, Ivana Schurmanna, Jarmily Pavlíčkovej, Slavomíra Zelinu a Zuzany Hložníkovej, Mariána Polonského, Milana Rašlu, Stanislava Harangozóa, Emila Semanca, Andreja Smoláka, Milana Medúza a mnohých ďalších.
Výstava je koncipovaná zároveň tiež národno-historicky, so záberom aj na cyrilo-metodské odkazy, na portréty osobností slovenského národa v 19. storočí, na štefánikovské a dubčekovské podnety, ako aj na formovanie modernej slovenskej štátnosti.
Druhú časť, ktorá prezentuje zbierkové fondy Múzea Veľkej vlasteneckej vojny v Kyjeve, zostavila námestníčka generálneho riaditeľa pre vedecko-výskumnú činnosť tohto Múzea Ľubov Volodymirovna Legasová, a zverejňuje okrem muzeálnych fondov aj početnú kolekciu portrétnych kresieb ukrajinských, slovenských a sovietskych partizánskych veliteľov, ktorú v čase Povstania a neskôr vytvoril ukrajinský výtvarník Boris Kosteckij. Umelecko-historicky, muzeálne a výtvarne významné podujatie v Kyjeve bolo koncipované ako dlhodobejšia expozícia, ktorá sa mala konať do 20. októbra 2011. Stretla sa s mimoriadnym rešpektom a ocenením, a tak potrvá až do konca novembra.
Autor, PhDr. Ladislav Skrak je kurátor výstavy a predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov
|
Memoriálny komplex Národného múzea v Kyjeve Ladislav Skrak Hoci názov vrcholnej antifašistickej múzejnej inštitúcie Kyjeva a Ukrajiny je príliš rozsiahly, je potrebne uviesť ho gramaticky a významovo presne – Memoriálny komplex Národné múzeum dejín Veľkej vlasteneckej vojny rokov 1941 – 1945 v Kyjeve. Práve pojem Memoriálny komplex znamená jedinečnú funkčnú a umelecko-historickú významovosť. Tá je z architektonického hľadiska takmer totožná s pojmami ako areál, ansámbl, komplet, avšak ide o to najadekvátnejšie vyjadrenie architektonicky koncipovaného rozsiahlejšieho súboru výtvarných a architektonických celkov. V prípade kyjevského memoriálneho komplexu ide o rozsiahly komplet takýchto diel na ploche 10 hektárov, a to v priamom (hoci nie tesnom) susedstve Kyjevsko-pečorskej lavry. Aj tento celok je výrazne riešený prírodno-krajinársky, pričom monumentalita dominanty – sochy Matky-vlasti a funkčného muzeálneho architektonického celku sú vyjadrené plne v súlade s hodnotovosťou Memoriálneho komplexu – ide o významové a ľudské meradlo vyjadrovaných historických, múzejných významov. Vrátane poetizujúcej stránky interpretácie historických faktov. Z vývinového hľadiska ide o zavŕšenie takých etáp sovietskej viacnárodnej pomníkovej tradície, ktorej začiatky možno pobadať aj u nás v dielach architektov Červenej armády na našom území v rokoch 1944 – 1945. Architektonickosť nadobúda v závere 40-tych rokov nový význam v spojení s funkcionalitou pohrebiska, resp. memoriálneho prostredia. Už pri zrode tohto fenoménu v roku 1949 v Berlíne-Treptove bol sochár Jevgenij Vučetič. Je známy nie iba ako autor sovietskeho vojaka – osloboditeľa z Treptova, ale pripomeňme ho aj ako autora Matky-vlasti z Mamajevovského kurgana vo Volgograde (Stalingrade) z konca 60. rokov 20. stor. V tomto období sovietska pomníková škola výrazne uskutočňovala koncepcie memoriálnych ansámblov – s uplatnením akustických a peripatetických (dynamika rôznorodých uhlov vizuálneho vnemu) a takmer halucinačných, tragických, desivých stránok zobrazenia. Bolo príznačné pre Ukrajinu, Bielorusko, pobaltské republiky, vtedajší Leningrad, atď. Jevgenij Vučetič stál aj pri zrode kyjevského Memoriálneho komplexu a skonal v čase pokročilých prác na celkovej sochársko-architektonickej koncepcii. Autorom architektúry komplexu je Jevgenij Stamo. Dohotovené rozsiahle dielo slávnostne otvárali 9. mája 1981. Možno ho považovať za zavŕšenie sovietskej pomníkovej memoriálnej tradície, a to aj z funkčného hľadiska. Nie je iba ansámblom diel, ale aj súborom funkčných celkov – Galérie sochárskych bronzových reliéfov pod názvom Hrdinovia Frontu a tyla inštalovaných v betónovom architektonickom koridore s rozsiahlymi priezormi a charakterom iluzívnej fortifikácie. Ďalej z funkčného objektu večného ohňa – Oheň slávy a rozsiahlych súsoší – kompozícií Prekonávanie Dnepra a Odovzdávanie zbraní. A najmä z náročnej kompozície interiérov múzea, ktoré tvoria precizovaný základ traktovania expozície múzea. A tá je – striedmo povedané – geniálna. V členení sekvencií – etáp priebehu 2. svetovej vojny na ukrajinskom území, v príznakovosti a výrazovosti, v pocitovej a edukačnej účinnosti. Sú tu panorámy, sú tu schémy vojensko-taktických operácií. A je tu aj – utrpenie ľudu Ukrajiny. Expozíciu ukončuje a završuje sieň slávy. Bilancuje mená Hrdinov Sovietskeho zväzu v hierarchii podľa počtu udelených vyznamenaní. Kopulu siene tu horizontálne člení prstenec mozaiky s výtvarne štylizovanými motívmi vojnovej drámy. Na pôdoryse a základe tejto architektúry je osadená socha Matky-vlasti. Jej autorom je ukrajinský sochár Vasilij Borodaj. Monumentálna socha je zo zváranej leštenej ocele, kde bolo špeciálnou technológiou urobených viac ako 32 kilometrov zvarov. Pri jej päte vo výške 36 metrov je situovaná vyhliadková ochodza. Socha Matky-vlasti znamená okrem iného aj turistickú atraktivitu. Je funkčná aj ako špecializovaná panoramatická rozhľadňa (za štítom so znakom niekdajšieho ZSSR). Výška skulptúry je 62 metrov (po hrot meča) a celková výška vrátane bázickej architektúry objektu je 102 metrov. Má hmotnosť cca 500 ton. Na vzniku memoriálneho komplexu sa zúčastňoval autorský kolektív sochárov a architektov Kyjeva a Moskvy. Vedúcim tohto kolektívu bol V. Jelizarov,. Z tých ďalších architektov, sochárov a maliarov-monumentalistov okrem V. Borodaja ako ústrednej postavy pri vzniku tohto rozsiahleho a hodnotného diela uveďme aj I. Ivanova, G. Kislija, I. Mezenceva, F. Sogojana, N. Feščenka, V. Švecova a ďalších. (Vyšlo v dvojtýždenníku Bojovník č. 22/2011) |
Foto: Ladislav Skrak
Fotogaléria:
Plagát výstavy.
Dielo sochárky Kláry Patakiovej.
Viera Žilinčanová: Jarné ráno.
Diela Ferdinanda Hložníka a Vojtecha Remeňa.
Súbor Ex libris Martina Benku.
Ferdinand Hložník, Vojtech Remeň, Ruth Dubayová, Orest Dubay ml., Mária Medvecká, Štefan Bobota a Slavomír Brezina.
Zuzana Hložníková, Marián Polonský, Orest Dubay a Ľudovít Fulla.
Stanislav Harangozó, Ladislav Snopek, Zuzana Hložníková, Marián Polonský, Orest Dubay, Ľudovít Fulla, Oto Lupták, Jarmila Pavlíčková a Jozef Baláž, resp. medaile a vyznamenania.
Elena Lazinovská, Milan Gašpar a Milan Medúz.
A. A. Kokorekin, vojnový plagát: To očakáva fašistickú hydru, 1944, z vlastníctva Archívu mesta Bratislavy
Z hostiteľskej časti – vlajkosláva.
Z hostiteľskej časti – Ukrajinci v bojoch na slovenskom území.
Boris Kostecký: Portréty partizánskych veliteľov Popova a Velička.
Boris Kostecký: Maliarska štúdia z povstaleckého Martina.
Memoriálny komplex, večný oheň.
Memoriálny komplex, J. Vučetič – V. Borodaj: Matka-vlasť.
