Naše voľby – pohľad zvonku

Výsledky druhého kola prezidentských volieb boli privítané s uľahčením. Drak sa nevrátil. Tí, ktorí 10 rokov rátali absolútne zlo v politike, mohli napriek zbabranému prvému kolu pokojne dýchať. Pravdupovediac, vydýchli sme si všetci. V nemeckých a francúzskych médiách dominovala iná nálada. Nečakané víťazstvo Ivana Gašparoviča hodnotili opäť inak ako domáce debaty. Najrenomovanejší nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung okrem iného napísal: „Škody, ktoré by privodil Vladimír Mečiar ako prezident medzinárodnému menu krajiny, by boli nesmierne a okamžite viditeľné. Škody, ktoré by mohol spôsobiť Gašparovič, by mohli byť rovnako veľké, ale netýkali by sa len imidžu krajiny. Hrozili by poškodiť – s neskorším, ale o to účinnejším dopadom – politickú substanciu krajiny.“ Podobne kriticky konštatoval Handelsblatt: „Západní diplomati v Bratislave reagovali skepticky na víťazstvo Ivana Gašparoviča. Obávajú sa, že touto voľbou sa mohlo Slovensko stať komplikovaným partnerom pre EÚ. To isté platí aj pre NATO, kam bolo Slovensko prijaté len prednedávnom.“ Süddeutsche Zeitung tiež netajili pochybnosti, nehovoriac o rakúskych prirovnaniach k Haiderovmu „myšlienkovému svetu“. O čom to je? Začnime doma. Myslím, že premiér Dzurinda sa mýlil, keď označil Ficov výrok o správnej intuícii za dôkaz jeho lacnej dezorientácie. Tentokrát bola Ficova intuícia namieste. Razantná stranícka podpora Gašparoviča zo strany Smeru priviedla túto stranu k prvému významnému víťazstvu doma. Áno, víťazstvu, ktorého dôležitosť je meraná významom jeho opaku, prehry. Ak by sa Mečiarov pokus vydaril, koalične prijateľné HZDS bez Mečiara by sa zbavilo svojej minulosti a hnané dopredu úspechom a symbolom štátu by sa zrejme výrazne posilnilo. Evidentne na úkor Smeru. Takto je dnes HZDS znova pri svojej syzifovskej traume: čo s kameňom, ktorý len čo dosiahne vrchol, strháva všetko dole a padá dozadu. Nielen to, Mečiar – podľa vlastných slov – si svoj hlavný cieľ – mobilizáciu a rozšírenie elektorátu – splnil. V skutočnosti si aj tento úspech môže pripísať na svoje konto Smer. Starý sen o tretej ceste (sile?) sa nechtiac naplnil. Ivana Gašparoviča podporili – kradnem myšlienku Karola Moravčíka – obe krídla: antimečiarovci na jednej a antidzurindovci na druhej strane sa stretli v jednom závese. Čo postaviť proti tejto sile? Práve v záprahu s Konfederáciou národných síl vyvolá dnešná prevaha SMERu obavy v Európe. Po týchto voľbách stratila zrejme „konkurencieschopného“ konkurenta. Obava zo silného opozičného bloku a národný princíp nevyvažujúceho prezidenta je teda na mieste. Skúste si len predstaviť detail, akým je preklad národného a sociálneho princípu cudzojazyčnému diplomatovi. Posledné udalosti v Poľsku, nástup radikálnej pravice spolu s populizmom zľava destabilizujú celý región. Každý dodatočný otras môže zneistiť povstupovú atmosféru. Nie, nemaľujem čerta na stenu. Verím, že to nakoniec zvládnu, naozaj. Najprv treba o tom rozprávať. Mimo dobra a zla. Jazykom racionálnej analýzy. Nie výsledok, ale ona pri týchto voľbách citeľne chýbala.