Národný socializmus má stále svojich nasledovateĽov

Národný socializmus. Tento magický a zároveň taký sprofanovaný politologický pojem má dve „výhody“: spája kolektívny prvok národa a triedy, a zároveň si svojou historickou tradíciou nárokuje nadregionálne pochopenie. Práve národný socializmus v novom prevedení – neonacizmus – rozširuje rady svojich stúpencov aj na Slovensku. Neonacizmus čerpá svoju ideológiu z nemeckého národného socializmu, ktorý reprezentoval Adolf Hitler a jeho politická strana nemecká Národnosocialistická robotnícka strana práce. Ideológia nemeckého národného socializmu bola založená na predstave o nadradenosti nemeckej árijskej rasy nad ostatnými národmi. Nacisti čerpali z tradície európskeho rasizmu a moderného antisemitizmu, ktorý sa vyvinul v druhej polovici 19. storočia, a z pseudovedeckých teórií o potrebe rasovej hygieny, udržovania čistoty rasy, ktoré od prelomu storočia – a nielen v Nemecku – rozkvitali. Židom bola v nacistickom myšlienkovom svete prisúdená úloha hlavného protivníka, ktorého treba v boji za víťazstvo nemeckej rasy zdolať. Adolf Hitler vo svojich rasistických predstavách pokladal Židov za podradný národ neschopný vlastnej tvorivej aktivity a iba parazitujúci na árijských národoch. Židovské medzinárodné sprisahanie malo za cieľ ovládnuť všetky ostatné národy, ktoré sa mali stať otrokmi v židovských rukách. Židia podľa nacistov stáli za boľševickou revolúciou v Rusku a využili ju na zotročenie ruského národa. Židia demoralizujú mravné a tvorivé árijské a kresťanské národy úžerou, alkoholizmom, nemravným umením, majú na svedomí prostitúciu, obchod so ženami, o údajne „doložených“ židovských rituálnych vraždách ani nehovoriac. Rasové myslenie stálo v jadre nacistického svetonázoru. Podľa neho bola nemecká rasa oprávnená vládnuť nad ostatnými národmi. Nemecká rasa – na rozdiel od židovskej – bola vraj tvorivá, Nemci mali byť stelesnením mužnosti, odvahy a charakteru. Mnoho vedcov podľahlo rasovým predstavám a usilovalo sa tieto skutočnosti doložiť. Nacisti sa okrem iného snažili nájsť metódu, ako na základe telesných znakov jednoznačne rozoznať ostatné rasy, predovšetkým tzv. rasu židovskú. Lenže ani meraním lebečného indexu (sklonu lebky), ani analýzou zloženia krvi, ani žiadnou inou metódou sa to nedarilo. Národ ako organizmus Myšlienky darwinizmu, ktorý je založený na predpoklade, že v prírode z dlhodobého hľadiska prežívajú tie odrody živých organizmov, ktoré sa dokážu lepšie prispôsobiť, nacisti preniesli na národy. Vo svojej vulgarizovanej verzii darwinizmu tvrdili, že medzi národmi (prípadne rasami) prebieha ustavičný boj, na život a na smrť, a v tomto boji musí nemecká rasa zvíťaziť. Vo svojej životopisnej a programovej knihe Mein Kampf (Môj boj) Adolf Hitler otvorene zverejnil svoju ideológiu, založenú na predstave o nadradenosti nemeckého národa a na potrebe vybojovať preň životný priestor (Lebensraum) na východe. Nacistické myslenie obsahovalo isté prvky eschatológie. V konečnom boji na život a na smrť mal nemecký národ zvíťaziť a pod vedením vodcu založiť novú neporaziteľnú ríšu, v ktorej by sa plne rozvinuli tvorivé vlastnosti nemeckej rasy. Nacisti (a s nimi aj väčšina moderných nacionalistov a antisemitov) propagovali predstavu národa ako organizmu, ktorý musí byť stmelený a zbavený všetkých parazitov. Nacisti sa tak stavali do pozície lekára, ktorý lieči chorú spoločnosť. Národ mal byť podľa nich očistený od všetkých rozkladných prvkov, ktorých stelesnením bola v nacistických predstavách židovská rasa a židovský negatívny vplyv na spoločnosť. Po prvej svetovej vojne sa v porazenom Nemecku, postihnutom ekonomickou krízou, šírila viera, že porážku spôsobila zrada ľavice a Židov. Židia údajne stáli za boľševickou revolúciou v Rusku a usilovali o jej rozšírenie do Nemecka. Zároveň Židia odsudzovali ako tvorcov demokratického systému tzv. Weimarskej republiky. Nie div, že sa v tomto prostredí veľmi šírili publikácie ako Protokoly siónskych mudrcov – teda podvrh údajného zasadania vedenia celosvetového židovského sprisahania, ktorého cieľom malo byť úplné panstvo Židov nad všetkými ostatnými národmi. Program NSDAP V dvadsaťpäťbodovom programe NSDAP z roku 1920 sa požaduje zrušenie mierového usporiadania z Versailles a pričlenenie všetkých Nemcov k veľkému Nemecku. Strana žiadala zabezpečenie pôdy (kolónií) pre usídlenie nemeckého populačného prebytku. Program žiada, aby štátnymi občanmi mohli byť iba Volksgenossen (súkmeňovci). Tými majú byť iba tí, ktorí majú nemeckú krv. „Ani jeden Žid tak nemôže byť Volksgenosse.“ Už v tomto programe je tak navrhnuté druhoradé postavenie pre židovské obyvateľstvo. Židia mohli v Nemecku žiť len ako hostia a mohli ich kedykoľvek vypovedať. Program z roku 1920 okrem týchto bodov ďalej obsahuje množstvo protikapitalistických a radikálnych požiadaviek. Koniec nemeckej demokracie Tridsiateho januára 1933 nemecký prezident Paul von Hindenburg menoval vodcu NSDAP Adolfa Hitlera ríšskym kancelárom. Málokto (vrátane tých, ktorí jemu a NSDAP prevzatie moci umožnili) si v tento deň uvedomoval, k akému barbarstvu môže tento „vodca“ Nemecko zaviesť. Aj keď NSDAP mala v novej vláde iba troch z deviatich ministrov, začal Hitler a jeho verní okamžite po nástupe k moci odstraňovať súčasti demokratického parlamentného systému Weimarskej republiky. Na Hitlerovo želanie bol rozpustený Ríšsky snem a vypísali sa nové voľby. V priebehu volebnej kampane došlo 27. februára k požiaru budovy Ríšskeho snemu. Historici sa dodnes dohadujú, či bol požiar zinscenovaný nacistami, alebo či dolapený podpaľač Marinus van der Lubbe, duševne vyšinutý holandský komunista, skutočne konal na vlastnú päsť. Nacisti každopádne vzniknutú situáciu majstrovsky využili vo vlastný prospech. Vláda nasledujúci deň vydala „naliehavé nariadenie“ (tzv. Reichstagsbrandnotverordnung), ktoré – pod zámienkou nutných opatrení proti komunistom – zásadným spôsobom narušovalo ochranu občianskych práv. Bola obmedzená sloboda vyjadrovania, zhromažďovania a združovania, bolo naďalej možné porušovanie listového tajomstva, uskutočňovanie domových prehliadok bez súdneho príkazu a konfiškácia majetku. Z právneho hľadiska sa toto nariadenie de facto rovnalo vyhláseniu výnimočného stavu. Napriek tomu, že sa voľby konali v atmosfére nátlaku a teroru zo strany nacistov, nepodarilo sa v nich NSDAP získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. NSDAP vyhrala so ziskom 43,9 percenta a väčšinu v Ríšskom sneme mala iba s prispením svojho konzervatívneho koaličného partnera Nemeckej nacionálnej ľudovej strany, ktorá získala 8 percent hlasov. Napriek možnosti zostavenia vlády s väčšinovou podporou v sneme sa nacisti rozhodli prakticky zničiť parlamentnú demokraciu. Dvadsiateho tretieho marca 1933 umožnil Ríšsky snem pod nátlakom tzv. zmocňovacím zákonom vláde naďalej vydávať zákony bez súhlasu parlamentu. Proti zákonu hlasovali len sociálni demokrati (komunistov už skôr z Ríšskeho snemu vypudili). Vyčíňanie nacistov pokračovalo zákazom sociálnodemokratickej strany v júni a „dobrovoľným“ rozpustením katolíckej strany Centrum v júli 1933. V máji boli rozpustené odborové organizácie a pracujúci sa museli povinne združovať v novozriadených stavovských nacistických organizáciách. Po smrti prezidenta Hindenburga v auguste 1934 spojil Hitler de facto funkciu kancelára a prezidenta a prijal titul „vodca a ríšsky kancelár“. V prekvapivo krátkom čase dokázal Adolf Hitler a NSDAP zlikvidovať demokratickú nemeckú republiku a nastoliť totalitný rasistický režim. Myšlienky národného socializmu na Slovensku Na Slovensku sa myšlienka národného socializmu rozšírila po roku 1989. Prispeli k tomu najmä prívrženci hnutia skinheads. Táto extrémistická scéna sa však značne vyprofilovala a už môžeme hovoriť o neonacistických skupinách. Stalo sa tak po roku 1995, keď na naše územie prenikli rôzne skupiny a založili tu svoje pobočky. V súčasnosti na Slovensku pôsobí okolo pätnásť rasisticky a neonacisticky orientovaných skupín. Najradikálnejšie a najlepšie organizované sú Slovakia Hammer Skins a Blood & Honour Division Slovakia, ktorá má už štyri pobočky v SR. Medzi ďalšie registrované skupiny patria: Combat 18, SS AG SLOVAKIA – Security Servis Action Group SLOVAKIA, Biela slovenská jednota. Sú zaznamenané aj aktivity nových skupín ako napr. Rytieri Slnečného klanu, Bojovníci keltského kríža, Celtic Tradition. Na Slovensku vyvíja činnosť aj rasisticky zameraná cirkev Christian Separatist Church Society Slovensko. rámik Ukážka neonacistickej propagandy Spája nás idea národného socializmu! Nepotrebujeme rozsiahly politický program, ktorý napudrovaní politici interpretujú tak, ako sa im práve hodí. Hlavný je boj za 10 slov: „My musíme chrániť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí.“ Naším cieľom je národno-socialistická spoločnosť založená na vodcovskom princípe. Žiadny kapitalizmus, komunizmus a vykorisťovanie ľudí. Žiadne vykorisťovanie prírody – len v čistom prostredí môže existovať rasovo čistá a silná spoločnosť. (Prebraté z letáku Hammer Skinheads) Novodobý národný socializmus je založený na príslušnosti k bielej rase, ku ktorej patríme a ktorej jedinečnosť musíme uchovať. To znamená, že ak chceme niečo dokázať, tak musíme konať a bojovať na spoločnom fronte, inak nemáme šancu niečo dokázať. A našim nepriateľom len jedno: Naša opodstatnená nenávisť voči vášmu útlaku a vašej samotnej existencii, naša túžba po slobode je silnejšia ako vaša túžba po moci. Stretneme sa vo finálnom strete, ktorý bude zároveň vašim koncom a začiatkom úsvitu znovuzrodenia našej jedinečnej rasy. Kocky sú hodené !!! ….. Každému, čo mu patrí ... (Stiahnuté z neonacistickej stránky na internete) Hlavným cieľom Národného socializmu je vytvoriť veľkú ríšu všetkých Indoeurópskych národov, vrátane Slovanských. Všetky tie myšlienky spojené s likvidáciou a deportáciou Slovanov nie sú nič viac, ako boľševická propaganda. Étos Národného socializmu, jeho rešpekt prírodných zákonov, elitizmus a prežitie najsilnejších je to isté, čo môžeš nájsť v ideológii black metalu v duchu pohanstva. (Z rozhovoru so spevákom menom Capricornus – Poľsko)